Rubínový Vodopád 3

3. june 2013 at 11:29 | *Evush*
Som chorá, z toho počasia aj nečinnosti :) Aspoň, že existujú knihy, moje fav. blogy a telka :) Radšej by som išla vonku, ale čo už :/
By the way, strašne vám ďakujem za komentáre k predchádzajúcej časti, zakaždým ma potešia :)





Život a existencia sú dve odlišné veci, preletelo mi hlavou.
Netušila som, kto tieto slová napísal, ešte pred nedávnom som im ani vôbec nerozumela.
"Na prvý pohľad je takmer nemožné odhaliť skrytý význam, ktorý sa nachádza pod písmenkami, tak je to pri všetkých hádankách," vravieval majster Fransitart, filozof a môj bývalý učiteľ literatúry.
Keď som mala dvanásť či trinásť rokov, miesto domácich úloh mi každý večer doniesol útržok papiera s citátom alebo ako to on nazýval, hádankou.
Mojou povinnosťou bolo nájsť jednoduchšie vysvetlenie slov, jazyk umelca preložiť do bežnej angličtiny.
Teraz som len bezducho ležala na studených kachličkách balkónu a počítala hviezdy. Zdola ku mne doliehalo veselé klebetenie. Otec má návštevu.
Bola to ďalšia žena z vplyvnej spoločnosti, ďalšie šperky lesknúce sa na svite mesiaca.
Život je plný splašeného dýchania a nekontrolovateľných úderov srdca. Obsahujúci farby, nekonečné milníky a príjemnú hudbu, ktorá vás prinúti usmievať sa.
Život totiž nie je v každom z nás, hľadá len osobnosti s nepriehľadnou dušou.
Existencia sa nachádza uprostred hmly a nedokáže objaviť obzor.
Húta nad svojím miestom v spoločnosti, pretože ešte stále nevie kam naozaj patrí.
Nerozumela som tým nezmyselným súvetiam, ktoré mi ako vlna pochopenia zatienili myseľ.
Istá som si bola len tým, že napriek sedemnástim rokom života ma napĺňa existencia.
Ubehlo dvanásť trpkých dní, v ktorých ma sprevádzal obrys Zaynovej tváre.


***


Keď nadišiel nedeľný večer, Andrew ma vylákal na ďalšiu bezcieľnu potulku Londýnom.
Dokonca mi kúpil obľúbené gofri, lahodnú sladkú pochúťku, len aby sa mi zlepšila nálada.
"Tebe sa ten cudzinec asi vážne zapáčil," vzdychol An.
Snažila som sa prehliadnuť jeho nepeknú poznámku, ktorej vyslovenie si zrejme ani neuvedomil. Bolo to proste jeho prezývka pre Zayna.
"Jeho pohyb na parkete mi vážne počaril," súhlasila som.
"No uvedomuješ si, Priska, že si len ďalšou v zástupe? Zayna a tú jeho skupinu pozná celý svet. Nechcem nejako znižovať tvoje šance, si úžasné dievča, nezaslúžiš si takéto muky,"
znepokojene na mňa hľadel.
Pridobre som to chápalo, no nádej, že letmý bozk, ktorý mi dal na rozlúčku, hoci len na líce, nie je posledný.
V hlave mi skrsol hrozne naivný plán.
"Ehm, Andrew, pamätáš si ešte miesto, kde sa pred časom odohrala tá bitka?"
Škaredo na mňa zagánil. "Máš naňho zabudnúť a nie po ňom beznádejne pátrať."
Zamrmlala som niečo na svoju obranu. "V jednom butiku tam sa mi zapáčilo tričko, tak som si ho chcela kúpiť."
Rozosmial sa. "Ty môj hlupáčik."
"Strč sa, pätnástka."
Neznášal, keď som ho tak volala. Za svoj vek sa malinko hanbil.


***


An ma napokon odprevadil až ku samotnej bráne rodinného sídla a pozorne sledoval, ako vyťukávam bezpečnostný kód. Keď sa brána otvorila a ja som vhupla dnu, stále tam bol, číhajúci sťa vlk na svoju korisť.
Žmurkla som naňho. Andyho starosti ma vždycky dojímali. Bol mladší, ale dával mi zvláštny druh rodičovskej lásky, ktorá v mojom srdci stále chýbala.
Ešte dlho som tam stála, hľadiac na jeho chrbát a načúvajúc doliehajúcim krokom.
Tlmene som vzdychla, oprúc sa o vonkajšiu stranu kvádrového plotu.
Pocítila som náhlu únavu, ktorá na mňa ťažko dopadla. Oťaželi mi plecia, hlava sa nekontrolovateľne rozkrútila.
"Hej! Si v poriadku?" začula som anjelský hlas. Pripomínal zvuk harfy a dažďa zároveň.
"Otvor oči..." naliehal.
Na malú chvíľu som hlas poslúchla.
Stratiac sa v dôverne známych čokoládových očiach...
Roztriasli sa mi kolená, už som nedokázala udržať stratenú rovnováhu.
Majiteľ hlasu ma ľahko zachytil a jemne zdvihol do náručia. Cítila som triašku, ktorá mu prešla po ramenách, zvažoval, ako sa v takejto náhlej situácii zachovať.
"Zayn?" šepla som.
Pritisol si ma na hruď. "Áno?"
Neodpovedala som, chcela som len znova počuť príjemný tón jeho hlasu, totožný s trepotom motýlích krídel.
Počula som ozvenu jeho topánok po štrkom vysypanej príjazdovej ceste a na viečkach cítila horúci dych. Otvoril dvere svojho auta, položiac ma na jemný kožený materiál, zrejme poťah zadných sedadiel a dvere zasa zaistil.
"Kam ideme?" zachripela som, nepokojne sa zamrviac.
"Niekam, kde ti bude omnoho lepšie."
"Neznášam nemocnice!"
"Ale nie, hlupáčik. Na také kruté miesto by som ťa predsa nezobral," zasmial sa zvoním smiechom, ktorý ihneď odľahčil atmosféru.
A ja som uverila všetkému, čo povedal. Napriek tomu, že ma chytal neznesiteľný závrat, v aute, ktorého vzduch bol nasýtený ľahkou vôňou tropického ovocia, som sa cítila... nekonečne.
To slovo malo obsahovať všetky odtiene dokonalosti.
Po pár minútach som sa neubránila spánku, na poslednú chvíľu zazrúc tie veľké úprimné oči z ktorých sálalo zvláštne pochopenie.

Zobudila som sa na hrkot kľúčov a dvojicu tichých hlasov.
"Zayn, vieš, že ťa ľúbim, ale toto je príliš. Ďalšie dievča? Už si dospelý, tak by si sa mal správať rozumnejšie a nie mi tu každú noc voziť nového "klienta." "
Rázny ženský hlas ma ihneď prebral z mdlôb.
"Tentoraz to je o inom, Samantha," zavrčal Zayn. Jeho chrapľavý hlas s náznakom rozhorčenia mi pripadal hrozne vzdialený.
"Potrebuje lieky, doslova mi omdlela v náručí. Prosím."
Vzdych. Klopkanie opätkov po škrípajúcej dlážke. Teplé brušká prstov pritlačené na moje čelo.
Všetko ku mne doliehalo akosi neforemne.
"Bude mať teplotu. Dones trochu ľadu, Zayn, ja jej zatiaľ dám niečo proti bolesti."
Prevrátila som sa na druhý bok a viečka sa mi samovoľne zavreli. Ale zaspať som nemohla.
Naďalej som cítila jemné dlane, ktoré ma hladili po vlasoch. Keď som otvorila oči, čokoládové poblúznenie sa vrátilo.
"Ako sa cítiš?" zašepkal.
"Bolí ma hlava, ale už je to, eh, lepšie." To vážne neviem povedať jednu súvislú vetu?
"Nemám niekomu zavolať? Určite sa už o teba boja. Prepáč mi ten náhly únos, no vystrašila si ma..."
"Nepamätám si číslo," zaklamala som. Nechcem sa vrátiť.
"Och, tak sa aspoň napi, slečinka," uškrnul sa a podal mi plný pohár vlažnej vody.
Bez okolkov som ho poslúchla, priehľadná tekutina mi tiekla suchým hrdlom.
Vtom som na chrbte zacítila bodnutie a rýchlo sa obrátila.
Plavovlasá žena v stredných rokoch nás nenápadne sledovala, ale pohľad jej iskrivo modrých očí mi neprišiel nepríjemný.
"To je Samantha," vysvetlil mi Zayn. "Jej môžeš ďakovať za nocľah, keďže môj byt je... nevyhovujúci."
Žena sa krátko zasmiala. "Že vraj nevyhovujúci. Prečo sa tej dievčine rovno nepriznáš? Vykradli ho, podpálili mu byt a to ešte nie je všetko."
Po chrbte mi prebehli zimomriavky.

Je to trochu zložitá časť, viem, že vás mätie najmä ten začiatok :) Chcela som, aby sa tento príbeh skladal z troch častí, ale nakoniec ich bude asi päť, šesť...
Poprosím váš názor, pokojne aj kritiku ;)
 

5 people judged this article.

Comments

1 Andy Andy | Web | 3. june 2013 at 11:57 | React

Jé, to je milé, že se o ni tak postaral. On se zdá být takový hodný :-) A je mi ho líto, že mu to udělali s bytem. To je hrůza :-(
Těším se na pokračování, moc krásně píšeš! :-)

2 Ilon-Ká** Ilon-Ká** | 3. june 2013 at 13:39 | React

To je tak úžasné... On je tak hodný a milý a pozorný.. Prostě boží..! :-)

3 Bella-Kejtý<3 Bella-Kejtý<3 | Web | 3. june 2013 at 15:12 | React

Nádherné :)

4 Juli Oremusová Juli Oremusová | 3. june 2013 at 15:26 | React

Čo
môže byť lepšie, ako keď prídem domov z hnusnej školy, z hnusného počasia a uvidím ďalšiu časť tejto poviedky! ♥ Nič!!!
Je to tak krásne, že sa mi nad tým až pozastavuje rozum.... Ten začiatok... Je prenádherný, naozaj, sú tam hlboké myšlienky, naozaj si ich treba prečítať niekoľko krát a zamyslieť sa :) Nádhera, aj to je len slabé slovo! :) ♥♥♥♥♥♥♥

5 *Evush* *Evush* | Web | 3. june 2013 at 16:17 | React

[1]: Máš pravdu, Zayna tu hrozne trápim a náš miláčik si to nezaslúži :/ Možno mu Priska zafinancuje nový byt, hoci tá predstav znie divne :D Ďakujem♥

[2]: Mám taký pocit, že v tomto mojom príbehu je Zayn ako droga a stále má viac a viac fanúšičiek :D A Ďakujeem :)

[3]: Vďaka ;)

[4]: S tým počasím máš pravdu, globálne otepľovanie sa na Slovensku zrejme nekoná :D
Juj, a hrozne ďakujem, sweetheart, na teba však nemám :**

6 one-direction-ff-stories one-direction-ff-stories | 3. june 2013 at 19:54 | React

Úžasné :)

7 Lenik Lenik | Web | 3. june 2013 at 19:57 | React

prečo som si predstavovala, že ja som Priska pri tej časti, kde omdlela a Zayn ju ľahko chytil a niesol do auta..???hhmmm..pretože to bolo tak perfektne napísané!! klobúk dole!! prosím, pridaj čo najskôr novú časť :D prosíííííííííím (psie oči) :-D

8 Daine Daine | Email | Web | 4. june 2013 at 15:16 | React

Hej, tak trochu som bola mimo z niektorých pasáží, ale tie úvahy sú krásne. A zbožňujem, keď opisuješ Zayna :D Takže všetko vykompenzované :D

9 Nici Nici | Web | 6. june 2013 at 17:59 | React

ahoj, na blogu je důležitý článek: http://pisuliter-nik.blog.cz/1305/omlouvaam-se ;-)

10 Zoey Zoey | Web | 6. june 2013 at 19:19 | React

Zayn, toho začínám totálně zbožňovat.
Jsem moc ráda, že se to prodloužilo na víc dílů! Vážně, protože by byla škoda, to nechat jen na tři :-) Nepřipadá mi to dnes ani tak složité, jak si psala. Pro mě je to vyhovující :D

11 *Evush* *Evush* | Web | 6. june 2013 at 19:31 | React

[6]: Kujeem :D

[7]: Hmm, tak to by si prial asi každý :D Mať takého chlapa :3
Čo sa týka novej časti, bude... v sobotu alebo v nedeľu (idem písať BtSiB ;)) A ďakujem :)

[8]: Ok, som rada :D Moja hlava má v zásobe samé ťažké veci, takže niečo veľmi ľahké asi v blízkej dobe nenapíšem  :))

12 *Evush* *Evush* | Web | 6. june 2013 at 19:35 | React

[9]: Pozriem ;)

[10]: Och, tak to sme dve :D A viac dielov bude, nie som totiž schopná napísať normálnu jednodielovku -_- ;-)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama