Life is a hard road to success -The END-

25. june 2013 at 19:52 | *Evush* |  Life is a hard road to success
Ľudkovia, ja som napísala ďalší koniec :( Túto poviedku som písala skoro rok, takže na ňu tak ľahko nezabudnem. Emma ako moja presná kópia, Agnes ako najlepšia kamarátka, Freya, ďalšie super dievča. Je toho veľa.
Ale ja už to nemôžem ďalej rozťahovať, prišiel čas na niečo nové. Mám taký pocit, že príbehy s 1D už nezvládam, takže v blízkej dobe zrejme zmením žanér. Nehnevajte sa, prosím :)
Koniec venujem všetkým, ktorý túto poviedku čítali. Či už do polovičky, alebo až do konca ( dajte vedieť :D) xoxo





Agnes


Nadišiel deň D. Triasli sa mi kolená, ale snažila som sa nedať to najavo. Ako generál, hlava armády, vzor všetkých ostatných a malé plaché dievča som musela zostať silná.
Nemôžeš s nimi bojovať. Ty nie, posledné slová, ktoré mi Liam povedal, dalo by sa povedať, že naša rozlúčka, keďže pri vojne idú všetky vzťahy bokom, mi stále rezonovali v hlave.
Ako poplašné zariadenie, či upozornenie.
"Agnes?" ozvalo sa apartmánom. O chvíľu z rohu vykukla ohnivo červená hriva jednej z členiek mojej armády. Zo všetkými som si bola veľmi blízka.
"Slečna... už je čas."
Zobrala som všetko potrebné a predtým, než sme bok po boku vyšli z miestnosti, sa na mňa dievča jemne usmialo. Mierne ma to potešilo.
"Ako ste sa ohľadom pána Payna rozhodli, slečna?" spýtala sa bez známok hanby.
"Sme stále spolu," zaklamala som. Neexistoval spôsob, akým by som jej to vysvetlila. Vydali sme sa každý inou cestou.
"A čo vaši starí priatelia?" naliehala, upierajúc na mňa svoje modrasté okále.
Emma. Louis. Zayn. Harry. Niall. Salomé.
Ich mená mi pripomínali uzavretú bublinu, ako pohľad do minulého života.
Zrýchlila som krok. "Je to zložité."
Keď sme vošli do hlavnej siene, všetci už na nás čakali. Neskutočne ozbrojení, pripravení a hlavne odhodlaní a vytrvalí. Hľadela som na všetkých tých odlišných ľudí, neschopná akýchkoľvek slov.
Napokon som sa pristavila k Sebastienovi.
"Ako sú na tom protivníci?"
"Pred šiestimi hodinami boli vyslaní špehovia, takže už máme ako takú odozvu. Nemilosrdní ako vždy. Bez známok emócií. Čo sa týka zbraní, vybrali také, aké sme predpokladali. Kopije, dýky, meče, šípy, sekery. Prekvapili nás najnovšie modely guľometov, ktoré sú však u nás v značnej prevahe. Myslíme si, že použijú aj smrteľne jedovaté čipy namiesto tradičných hlavičiek šípov. Ak budeme vedieť niečo viac, hneď vás informujeme, slečna."
Sebastien sa do svojej role prirodzene vžil. Už dávno to nebol ten nesebavedomý mládenec s rozcuchanými vlasmi. Nechal si ich ostrihať úplne na krátko, rovnako ako Liam.
"Čas."
"Cesta na predurčené miesto nám bude trvať približne hodinu a pol. Potom počkáme na protivníka a zaútočíme."
"Prví?" vykrútila som kútiky úst.
"Samozrejme," opätoval mi úsmev.


***


Nepohnute som sedela na chrbte svojho bieleho araba a s kamennou tvárou vdychovala hlúčiky vzduchu, nasiaknuté napätím.
Zhruba štyri kilometre predo mnou bol dvakrát väčší kôň než ten môj a trikrát ozrutnejší muž na ňom. Napriek diaľke som ihneď rozpoznala satanské znamenie hviezdy, ktoré mal vytetované na čele. Obrátila som svoju dlaň a len matne sa zadívala na totožné tetovanie. Bolo to ako zrada. Občas som dokonca nosila šatku previazanú cez ruku, aby sa na mňa každý podozrievavo nedíval.
Sebastien do mňa štuchol, mysliac si, že som už zase hlboko v myšlienkach. Liam po mojej pravici pripomínal nádhernú sochu vytesanú do ramena. Oslnivo krásny a nehybný. Sánku mal jemne vyklenutú, oči čierne a hlboké. Svaly na ramenách ostražito napäté.
Sebastien do mňa štuchol po druhý raz.
Sústreď sa, Agnes. Pred týmto už neutečieš.
"Čo mám robiť?" zašepkala som jeho smerom.
"Snaž sa prežiť."
Pozerajú sa na mňa ako na jedlo. Ako na krehkú jahodu, ktorá sa po spadnutí na zem rozpadne na tisíce kúskov.
"Priprav sa," šepol, zdvihnúc ruku na znamenie. V mozgu sa mi automaticky začali odpočítavať sekundy.
Môj kôň bežal rýchlejšie než vietor. V dlani som zvierala rukovať dýky a starostlivo ju namierila. Ostrie vniklo do hlavnej tepny protivníka, padol ako handrová bábika.
Nasledovali ďalší. Viackrát som sa musela uhnúť, pretože väčšina strieľ bola smerovaná na mňa, no počas prvých minút som si počínala dobre. Aj Sebastien s Liamom, ktorí po celý čas cválali pár metrov odo mňa.
Keď som si nedala pozor, nôž sa mi šuchol o lýtko a nechal na ňom krvavý škrabanec. Rana do brucha. Čiernota pred očami. Ďalší mŕtvi na zemi.
Všade bola krv a neopísateľný hluk. Cítila som ako v najkrutejšej nočnej more. Na druhý svet prešlo naraz aspoň päťsto našich ľudí, poväčšine žien. Veľa mojich priateliek.
Nabudilo ma to do čoraz silnejších výkonov, vrčala som od zúrivosti. Mierila na tetovania, ktoré však mali aj menej než osem milimetrov. Chcelo to priveľa sústredenia.
Na zlomok sekundy som zbadala vyškerenú tvár generála Exponens. Hľadal ma tak starostlivo, až prestal vnímať okolie. Napriek tomu mu to nezanechalo ani škrabanec. Nemala som kam utiecť. Sekala som mečom do najrôznejších častí tela.
Našiel ma. Zúžili sa mu zreničky a úsmev ešte rozšíril. Keď zodvihol rukoväť svojej ohromujúcej zbrane, vedela som, že nemám šancu.
Počula som výstrely z dela, nekončiaci hurhaj, výkriky bolesti, rozhorčenia, zúrivosti i zúfalosti, ostrý hukot obtierania kovu. Všetko a zároveň nič.
Posledná časť môjho života je vojna. Cítila som sa ako Johanka z Arku.
Až kým sa predo mňa nevrhol niekto, koho som toľko milovala. Liamovu hruď prebodol generálov meč. Jeho srdce poslednýkrát udrelo. A nie kvôli hlave Exponens. Ani kvôli vojne. Jeho život sa skončil kvôli mne.



-Zase sa opakujem, ale bude aj epilóg :)
 

1 person judged this article.

Comments

1 Juli Oremusová Juli Oremusová | 25. june 2013 at 20:20 | React

No tak to naozaj dúfam, že epilóg bude. Čo som si všimla, veľa báb prestáva písať s 1D :) Ale vieš čo? Vôbec mi nevadí, že zmeníš žáner. Tvoje poviedky sú všetky úžasné a je mi jedno, či budú s chlapcami alebo čom. Dej je vždy skvelý a pútavý, všetko čo napíšeš, zbožňujem ♥ Čakám na epilóg a nejakú novú poviedku :)
Love you lots & lots & lots ♥ xx

2 Ilon-Ká** Ilon-Ká** | 26. june 2013 at 12:22 | React

Krásné...! úžasný konec a ten epilog musíš udělat...! :-) Všechny hrdinky mi přirostli k srdci, bude se mi po nich stýskat..! :-)

3 *Evush* *Evush* | Web | 27. june 2013 at 15:14 | React

[1]: Epilóg určite bude, len ešte neviem kedy :D A po tisíci krát ďakujem, sweetie, stále sa opakujem :) Zmena žánru bude dosť neočakávaná, ale ja sa už nedokážem prinútiť ostať vo svete pisateliek ff-iek s chalanmi :/ Fanfictions je hrozne veľa, každé sú niečim výnimočné, píšu ich dospelé baby so skúsenosťami, ktoré majú automaticky aj najviac čitateľov :) Mne komentáre postupne ubúdajú a mám taký pocit, že moje písanie sa viacerým už zunovalo :D Takže začnem s novým žánrom a živlom zároveň... :)
Love you more, ty vieš, že ťa mám radšej :P

[2]: Juuj ďakujem ;) Som veľmi rada, že si si dievčatá obľúbila, ja som na tom rovnako! :)

4 Mrs. Malik Mrs. Malik | 28. june 2013 at 12:57 | React

Žúúžo koniec, aj keď toho Liama mi je ľúto :/ Strašne sa teším na epilóg!  :)

5 one-direction-ff-stories one-direction-ff-stories | 28. june 2013 at 16:59 | React

Pěkný:)

6 Lory Lory | Web | 28. june 2013 at 19:54 | React

Hezoučké xD

Moc moc moc prosím o hlásek zde http://domulinka.blog.cz/1306/1-kolo-sonb
Jsem tam jako Lory ;)
Předem díky a moc ráda oplatím xD
Stačí jenom napsat a já ti taky hlásnu xD

7 *Evush* *Evush* | Web | 29. june 2013 at 10:13 | React

[4]: Ďakujem krásne :D Veľmi sa teším ;)

[5]: Vďaka :)

[6]: Ok, ok :D Zahlasované ;)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement