Life is a hard road to success 40

13. june 2013 at 15:46 | *Evush* |  Life is a hard road to success
Štyridsiatka. Takže sa nám táto poviedka pomaly uberá ku koncu. Čo vám budem hovoriť, koniec si neviem ani predstaviť :) Písanie bez Agnes a Liama...? Večná kapitola môjho života♥
Prepáčte, že pridávam tak neskoro, veľa práce s opravovaním známok :/ V utorok zoo a macdonald s kamoškami, pozajtra ideme na delňu ( kúpalisko :D), takže tak :)
Tak ako by to povedala Freya... Te amo. Ľúbim vás! :D






Zmätene na mňa pozrela. "Nie. Sú rôzne spôsoby... napríklad čipy, ktoré pod pokožkou vzbĺknu a vytvoria tetovanie."
So znepokojením som si pomyslel na Agnes. Je teraz jednou z nich?
A ten muž, ktorý mi ešte pred chvíľou skoro zobral život... Vyslal ho S.?


-40. časť-


Agnes


Boli sme pripravení. Armáda pozostávajúca zo štyristo dvadsiatich členov...
Nehorázne, koľkým ľuďom ublížili, vyvraždili ich rodiny a zničili im život. Lenže teraz je rad na nás, prichádzame s krutou pomstou.
Niekoľko stoviek ľudí sa spojilo, zocelilo dokopy a pripravilo na boj.
Túžba po výhre a krvi nepriateľa nás poháňala dopredu. Chceli sme oslobodiť rukojemníkov, múdrych a všetkých nevinných, ktorí boli nútení pridať sa na stranu Exponens.

Ostrie noža sa zalesklo v dopoludňajšej žiare slnečných lúčov. Ohnivá guľa bola vysoko na horizonte, na bezoblačnej oblohe pôsobila nebezpečne, takmer zlovestne.
Zlé predtuchy mi zožierali vnútro, ale aj tak som chcela robiť niečo potrebné. Jazda na koni mi už šla takmer dokonale, vďaka úžasným zručnostiam pána Leona, ktorý mi ochotne podal pomocnú ruku. Bola som schopná držať rukoväť meča bez toho, že by sa mi triasla ruka, zvládala som nečakané útoky zozadu aj silné päste útočníkov...
Háb generála ležal v bezpečí poskladaný na piatej polici komody, v mojom šatníku.
Jedným slovom, bola som pripravená.
Napriek všetkým obavám, ktoré trápili Liamovu krehkú myseľ, prosbám, aby som nechodila.
Myslel si, že podľahnem už v prvých minútach boja a samozrejme mi nezabudol pripomenúť, že som stále to malé nenápadné dievča, ktoré nie je na také veci stvorené.
Dýky som drhla už piatykrát, takže sa na slnku nádherne leskli, pripomínajúc diamant.
"Agnes." Liamov bezvýrazný hlas som ihneď spoznala. "Nechoď. Prosím, nechoď."
Opatrne som sa otočila. Stál predo mnou, zhrbený a čudne bezmocný ako toľkokrát predtým.
Jeho orieškové oči našli moje. Navreli mu okolo nich vrásky.
"Prestaň." Týmto všetkým som si neprešla preto, aby som s tým o pár týždňov sekla.
"Liam... Sme v šestnástom storočí. Vojny sú tu na dennom poriadku."
Zamračil sa. "Toto nie je obyčajná vojna. Oni sú netvory, démoni, všetko dokopy. Ty si nezažila, akí sú nadšení, keď ich niekto vyzve do bitky. Akí sú odolní proti všetkým nožom aj dýkam, šípom aj mečom. Nemôžeš s nimi bojovať. Ty nie."
"A dosť." Tentoraz som sa už vážne naštvala. "Ja mám slobodnú vôľu a dostatočný vek na to, aby som sa rozhodovala sama za seba. Chápem, že sa bojíš, desí, ťa, že by som tam mohla prísť o život. A vieš čo? Rada. Všetko je lepšie, než tie večné naháňačky. Očistím smrť svojej matky, Emminého brata, každého. Toto je moje rozhodnutie a ty ho musíš rešpektovať, Liam."
Bez slova preglgol. Bože. Už som ho nemohla vidieť takého utrápeného. Jednoducho som sa otočila a odišla.


Freya


S Niallom sme sa bezcieľne túlali lesom. Dalo by sa povedať, že sme už len čakali na Antonia. Kedy vyskočí z nejakého kríku, začne okolo nás krúžiť ako orol okolo svojej koristi, vyriekne ďalší zo svojich nezmyselných citátov a... domyslite si.
Lenže on neprichádzal. Mali sme sa stretnúť skoro ráno, teraz už bolo slnko vysoko na oblohe. Začínala som pochybovať.
"Chcem to už mať za sebou," zamrmlal Niall.
Slabo som sa usmiala. "Chýba ti sestra, však?"
Prikývol. "Keby si vedela ako."
Šušťanie v kríkoch a pár polámaných konárov stačilo na to, aby sme ustrnuli na mieste. Chvela som sa od napätia. Je to on?
Z krovia sa náhle vydriapal muž v stredných rokoch, so špinavým oblečením a plešinou na hlave. Tak toto rozhodne nebol on. No nebol to ani žiaden náhodný okoloidúci.
Niall okamžite siahol po puške, ktorá mu visela na ramene a zamieril na vystrašeného muža. Bol v pomykove, trhalo mu kútikom oka, no v tvári si zachoval vážny, priam drsný výraz.
"Kto ste?" spýtal sa pokojne.
"P-posol, posol!" Muž nevedel dobre po anglicky, bolo vidno, že na takejto náročnej ceste je po prvýkrát.
"Prečo si tu, vyslanec?" zvolala som.
"Antonio... mŕtvy..." šepkal. Vyrazilo mi to dych, ale Niall bol na tom ešte horšie. Vystrelil do vzduchu a ja som mala pocit, že úmyselne. Zhodil sa na kolená.
"Salomé... kde je?!"
Posol sa tváril bezmocne. Nerozumel.
Pristúpila som k nemu bližšie, chopiac sa iniciatívy.
"Pane, rozumiete latinsky?" prehovorila som v jazyku, ktorému v tomto storočí rozumel už každý tretí občan.
"Áno," vydýchol. "Vďaka, slečna."
"Aký odkaz ste prišli doručiť?"
"Bol som Antoniov sluha, staral som sa o dievča, ktoré držal ako rukojemníčku."
"Bola to nízka plavovláska?" naliehala som.
Posol horlivo prikyvoval. "Pán mi neprezradil jej meno, ale veľmi sa podobá na tohto chlapca," ukázal na Nialla, schúleného v klbku.
Bola som viac než rada z toho, že použil prítomný čas. Salomé žije.
"Musíte nás za ňou zaviesť."
"To je môj príkaz. Po tom, čo pána zastrelili, my jeho žena povedala Odveď ich za dievčaťom," usmial sa.
So smiechom som sa zhodila na Nialla, ktorý bol taký prekvapený, že vykríkol.
"Čo sa deje, Freya?"

"Tento pán nás privedie k tvojej sestre, blondiačik."


Ešte taká malá otázočka na záver... Chcete ešte aby som vám odpovedala na komentáre? :D
 

1 person judged this article.

Comments

1 Bella-Kejtý<3 Bella-Kejtý<3 | Web | 13. june 2013 at 17:20 | React

Moc povedené, těším se na další :)

2 *Evush* *Evush* | Web | 13. june 2013 at 19:23 | React

[1]: Ďakujem :)

3 Juli Oremusová Juli Oremusová | 13. june 2013 at 21:46 | React

woooooooooooooooooow :O super! ďalšiu, šupito! (ako môže byť niekto tak talentovaný? neskutočne ťa uznávam! xxx) ♥♥♥♥ dokonalé

4 Faint Faint | Web | 14. june 2013 at 13:02 | React

Delňa? Viem, že to nesúvisí s článkom ale ten úvod ma zaujal. Delňa taký mini aquapark však? ty si z Prešova? ???

5 *Evush* *Evush* | Web | 14. june 2013 at 15:06 | React

[3]: Ďakujem Juli! :) Tvoje uznanie si strašne vážim, aj keď až tak hrozne talentovaná nie som :D To sa ti len zdá :) Ja by som skôr použila pojem písajúca školáčka, ktorá má šťastie na takých skvelých ľudí, ktorým sa tieto moje výtvory páčia :D

[4]: Máš pravdu, keďže Delňu tvoria len nejaké tie štyri bazény... je to mini aquapark :3 Ty si tiež z Prešova? :O No teda, svet je malý :))

6 Ilon-Ká** Ilon-Ká** | 15. june 2013 at 12:52 | React

Wow... krása...! Umíš tak úžasně psát a wow za to, že jsi dokázala už napsat tolik kapitol. Jsi fakt dobrá..! :D
A moc hezký dess

7 *Evush* *Evush* | Web | 17. june 2013 at 19:15 | React

[6]: Ďakujem :D Túto poviedku mám vážne rada, stredovek ma tak trochu fascinuje, takže sa to dá vydržať :)

8 Zoey Zoey | Web | 24. june 2013 at 16:13 | React

Bože můj, to je úplně dokonalé. A už čtyřicet? To jsi hodně dobrá :)

9 *Evush* *Evush* | Web | 25. june 2013 at 17:41 | React

[8]: Štyridsiatka je veľké číslo, ale niekto to dotiahne aj ku stovke, takže až taký borec nie som :D Ale ďakujem :))

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement