Rubínový Vodopád 1/3

20. may 2013 at 20:15 | *Evush* |  Jednodielovky

So... Dostala som nápad na niekoľkodielny príbeh a rozhodla sa ho uskutočniť. Keďže som ešte nenapísala skoro nič so Zaynom a do tejto role sa maximálne hodí, vôbec som pri výbere 1DBoya neváhala :))
Venujem komu inému, než Julke :* Zayn je tak trochu jej typ :D




Bežala som rýchlejšie než sám vietor, ktorý mi vial do tváre. Poháňal ma neskutočný hnev a taký žiaľ, až som myslela, že mi roztrhá srdce. Potkla som sa o neďaleké konáre, tŕne divých ruží v našej záhrady mi znivočili ramená. Ale v tej chvíli by som prešla aj cez najhoršiu víchricu, akú by na mňa bola príroda schopná pripraviť.
Sústredila som sa len na jediný bod a tým boli dvere otcovej pracovne. Zamknuté.
"Otec! Otec, viem, že si tam! Okamžite mi otvor, inak prisahám, že..." zradil ma hlas.
"Oni ho zavreli, počuješ? Zavreli!" vzlykala som. "A to len kvôli tebe!"
Chúlila som sa pri dverách a nekontrolovateľne sa triasla. Stále som to mala pred očami...
"Ten fagan si to zaslúžil," zamrmlal ten dobre známy ľadový hlas. "Nesiahal nám ani po členky. Nemôžem uveriť, že si sa s ním napriek môjmu jasnému nesúhlasu zaplietla, Priska. Taká škoda, taká škoda."
Zavrela som oči. Nenávidím ho. Už nikdy ho nebudem schopná ľúbiť, tak ako predtým. Veď mi zničil život, doslova ho rozkopal svojimi miliónovými topánkami.
Niekedy mám pocit, že otec je stvorený len z peňazí a mamu si zobral iba kvôli dobrému spoločenskému statusu. Že všetky deti, ktoré porodila, mojich súrodencov, sú len krutý podvod. Z Marcela chcel právnika a on sa stal najlepším z najlepších. Viola sa narodila len kvôli tomu, že otec jej napísal život po boku Willyho Prestona, prestížneho herca a speváka. Takže vopred dohodnuté manželstvo.
No a ja... Priemer nad priemery. Malé, poslušné, nenápadné dievča.


Pred siedmimi dňami


Bezcieľne som sa potulovala spleťou londýnskych uličiek preplnených najrôznejšími podnikmi. Po tom, čo sme sa tu presťahovali som preskúmala už dvanásť štvrtí, ale stále to nebolo číslo 15, aké si moja myseľ zaumienila. Takže som sa navliekla do džínsov a z prachu v garáži zodvihla môjho verného spoločníka, ktorý už prešiel niekoľko stoviek míľ.
Po dvoch hodinách som dorazila na miesto určenia, ktorým bola gotická reštaurácia a hlavné centrum zábavy tínedžerov. Do nosa mi ihneď doľahol ostrý pach tabaku. Z vnútra sa ozývala hrozne depresívna hudba miešaná s krikom mladých ľudí. Cez presklené steny podniku som ich jasne videla, väčšina nemohla mať viac ako sedemnásť rokov. Ošarpanú tabuľku s talianskymi slovami solo adulti, číže len pre dospelých si zrejme nikto ani nevšimol.
Vtom ma niekto oblapil okolo pása. "Kde sa tu v takom čase berie roztomilá slečinka ako ty, miláčik?" zasyčal mi do ucha hlas uhladeného dvadsiatnika. V jednej ruke stískal už vypitú plechovku od piva a s druhou sa pokúšal otvoriť ďalšiu.
"Ponúkneš sa?" zdvihol obočie. Ten slizký úsmev zrejme nemal iba v stave opilosti.
"Nie, ja... pusťte ma, prosím," zašepkala som, snažiac sa vykrútiť z jeho objatia.
Z ničoho nič spadol na zem a začal sa hystericky smiať. Všimla som si modré stopy po striekačkách na jeho predlaktiach.
Zdvihlo mi žalúdok. Môj dokonale čistý život sa sem vôbec nehodí.
Ponáhľaj sa, Andrew, inak prisahám, že na podobné stretnutia sa už nikdy nedám nahovoriť.
"Priska! Čakáš dlho? Ou, zabudol som, že ešte ovládaš tú desivú grimasu," zasmial sa.
Len som naňho zagánila. To, že ma nechal čakať desať minút by samo o sebe nebolo až také hrozné, keby sa to neudialo v tomto čase a na tomto mieste.
"Tak poď," kajúcne sa usmial, chytiac ma za ruku. Ten dotyk bol pre mňa prirodzenejší než čokoľvek iné, hlavne preto, že sme dlhoroční kamaráti. Stisla som mu dlaň.
Andyho nápad sa neskôr ukázal ako úžasné odreagovanie, balzam na dušu po všetkých tých stereotypných dňoch. Postupne som zabudla aj na to, že som sa o dvanástej v noci vyparila na druhý koniec Londýna, úplne sama ak nerátame môjho o dva roky mladšieho kamaráta opačného pohlavia. Otcovi by toto priznanie stačilo na to, aby ma stiahol z kože.
Vliekli sme sa nočnými uličkami Londýna, ktoré už boli zväčša pohltené tichom. Rátali sme okenice so zažatými svetlami a vyšlo nám len úbohé číslo desať.
Vtom sa nocou rozľahol taký žalostný výkrik, až som myslela, že mi roztrhá srdce. Andrew ma impulzívne stiahol na stranu.
"Čo- čo je to?" koktal. Ako na odpoveď pre jeho otázku sa výkrik ozval znova. A nebolo to len obyčajné zavýjanie psa.
"Detský výkrik. Niečo sa stalo, Andy. Musíme tomu dieťaťu pomôcť," rozhodla som s oceľovým tónom hlasu. Rozbehla som sa za zdrojom výkriku.
"Priska, počkaj! Vráť sa, je to príliš riskantné!" začula som Andyho slová, ktoré sa o chvíľu stratili v temnote.
Bežala som tak rýchlo, ako som len dokázala. Onedlho som zazrela neveľkú skupinku ľudí, pozostávajúcu výlučne z mužov. A malé dieťa uprostred polkruhu. Neznámi sa o niečom hádali, divo gestikulovali, chlapca pevne držiac za ramená.
Práve, keď som chcela zakročiť sa do davu predral vysoký tmavovlasý chlapec s rozzúreným výrazom v tvári.
"Dajte mu pokoj," zasyčal. "Ihneď."
Banda stojaca okolo chlapca sa rozosmiala. "Samozrejme, rovno ho pustíme do sveta, ktorý tak hrozne špiní, však?"
Čo tým myslia? zamyslela som sa.
Tmavovlasý chlapec zrejme pochopil, prezradila ho mimika tváre. "Vy a tie vaše hlúpe reči a názory. Mám toho dosť!"
"Myslíš, že mi toho nemáme dosť? Každú chvíľu narazíme na nejaký čierny pysk, akým je tento zasran," zvolal nízky zavalitý chalan, ktorý bol z bandy najmladší. A ktorého som nanešťastie poznala. Volal sa Benjamin. Benjamin Preston bol mladší brat manžela mojej sestry. Jeho otec bol najlepší a najbohatší kamarát môjho otca. Ich família bola výbornou ukážkou toho, keď niekomu záleží iba na peniazoch a kompletne zanedbáva výchovu svojich detí. Mám taký pocit, že sa to bude prenášať z generácie na generáciu.
Tmavovlasého chlapca Benjaminove slová vyviedli z rovnováhy.
Vyzeralo to, že mu už už vlepí, kým sa nestalo niečo, čo určite neočakával. Jeden chlap z Benovej bandy sa zaňho presunul rýchlosťou blesku, udrel ho do lopatiek a zhodil z kolien.
Zalapala som po dychu. A ten tmavý chalan so mnou.
Mihom sekundy bol už však na nohách a celou silou päsťami vrazil do útočníka. Rozpútala sa nemilosrdná bitka v krutom pomere šiesti ku jednému. Kopali sa, škriabali, sácali a ja som sa len naničhodne dívala. Už som to nemohla vydržať.
"Prestaňte! Okamžite ho pusťte, hlupáci," skríkla som. Všetky pohľady sa presunuli na mňa.
Chalani z Benjaminovej bandy si ma pochybovačne premerali, zatiaľ čo dobytý chalan len zaskočene žmurkal. Netrvalo dlho a Ben ma spoznal.
"Dlho sme sa nevideli, Priska. Vieš o tom, že si čím ďalej tým krajšia? Otec rozhodne nepreháňal, keď povedal, že ujdeš. Ale ten nikdy nepochopí čaro nízkych krehkých dievčatok."
Pokrčila som nosom. Bolo mi z neho aj z toho jeho nepodareného otca na vracanie.
"Trochu som však nepochopil pojem, ktorý si pred chvíľkou vyslovila. Jemu si myslela tej čiernej hube, alebo snáď mne?" skromne sa usmial. Čakal, že nebudem váhať a vyberiem si druhú možnosť. Váhať som sa určite nechystala.
"Jemu som myslela niekoho, kto urobil hrdinskejší čin ako ty za celý svoj úbohý život," kývla som hlavou k tmavovlasému, ktorý sa na mňa prekvapene usmial.
Benjamina pri mojich slovách doslova striaslo. V jeho očiach som si prečítala jednoduchú správu:
Toto sa tvojmu otcovi bude iste páčiť.
Hneď na to zdrhol aj s tou svojou rasistickou skupinou. Chlapec sa vyparil tiež.
Ostala som len ja a tmavovlasý chalan, ktorému som nebola schopná vymyslieť inú prezývku.
Bol tak zvláštne krásny a...
"Som Zayn," so širokým úsmevom ku mne vystrel dlaň.

Komentáriky? Maybe? *_*
 

2 people judged this article.

Comments

1 Juli Oremusová Juli Oremusová | 20. may 2013 at 20:52 | React

What? What what what? Bože, toto je niečo dokonalé! Milujem túto poviedočku už teraz, úplne ju zbožňujem! ♥ Krása, nádhera! Úžasné!!!!!!!!!!! ♥♥♥ Už ani neviem, ako to mám popísať!
A ďakujem za venovanie :) Máš pravdu, Zayn je "tak trochu" môj typ :)
Love you babe xx ♥

2 Zoey Zoey | Web | 21. may 2013 at 15:57 | React

No páni, wowowowowowowowowowowowow!!!!!!!!!!!!
To se mi líbí :-D  :D
Určitě pokračuj co nejdříve :-)

3 Bella-Kejtý<3 Bella-Kejtý<3 | Web | 21. may 2013 at 18:21 | React

Překrásné :)

4 Daine Daine | Email | Web | 21. may 2013 at 19:56 | React

Ani nevieš ako dobre mi padne čítať dnes niečo ako tento príbeh. Chalani z 1D sú úplne v pohode, aj keď nezvyknem čítať poviedky s nimi. No vôbec mi to neprekáža. Teším sa na ďalšie pokračovanie. Cítim, že bude ešte lepšie než toto. :-D

5 Denee* Denee* | Web | 22. may 2013 at 18:58 | React

Pokračovánííí :3
a ano, Pád je lepší ako 2 porce čokoládové zmrzliny i ako Nutelly..prostě :)

6 one-direction-ff-stories one-direction-ff-stories | 22. may 2013 at 20:44 | React

Woow... Těším se na pokráčko ;)

7 Annie Annie | Web | 23. may 2013 at 18:56 | React

Tak toto je úžastné O_O  ty píšeš úžastné poviedky ale toto je proste nádherné,...Môj Zayn :-D  :-P teším sa na pokračovanie ;-)

8 Lenik Lenik | Web | 26. may 2013 at 12:02 | React

totooooo je dokonalé!!!!!!

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama