Because the sky is blue 12

7. may 2013 at 19:32 | *Evush* |  Because the sky is blue
Napísala som vám takú trošku nostalgickú kapitolu, možno sa bude páčiť ;) Tie moje nekonečné priveľmi detailné opisy prírody, ľudí a počasia vás už musia nudiť, viem :D Tu je trošku zvýraznený charakter Eleanor Calderovej, ktorá je rovnako ako Louis a Harry reálna živá bytosť, ktorá aj v realite chodí s Tomlinsonom 8) To len tak na okraj, pre tých, ktorí sa nevyznajú v 1D :D
Hope U like it! :)) XX




-12. časť-


Neďaleko miesta, ktoré som pred chvíľou opustila bola neveľká pláž, z oboch strán obklopená skalnými stenami. More bolo už hodnú chvíľu vo fáze odlivu.
Našla som si nízky balvan obrastený machom a skrútila sa do klbka. Nehlučne som sedela s bradou opretou o kolená, pozorujúc veľkú ohnivú guľu blúdiacu po oblohe. S mamou sme každý víkend vstávali zavčasu, aby sme mali možnosť sledovať východ slnka. Takmer nikdy sa nám to celkom nepodarilo, keďže sme sa zakaždým stratili vo víri myšlienok. Ale ten úžasný pocit návalu svetla sa dá registrovať aj hmatom. Keď sa vám po pokožke rozleje príjemné teplo, pripomínajúce horúcu polievku či chlácholivé objatie.
Deň bol mamin čas, mňa však vždy sedela viac noc. Tisíce hviezd, oblý mesiac a čierno čierna obloha. V poslednej dobe som sa nad tým nejako extra nezamýšľala.
V mysli ma stále bodali výčitky svedomia, stálo sa z nej premietacie plátno s Harryho tvárou. Chýbala mi aj Louisova spoločnosť, ten by mi vedel poradiť. Mal odpoveď na všetko. Prvotné pobláznenie do staršieho chlapca s obrannými sklonmi už našťastie pominulo. Neodvážila by som sa zničiť mu dlhodobý vzťah, pretože by som stále mala pred očami tú nešťastnú obrúčku. Jednoduchý strieborný prsteň s ornamentmi pozdĺž okrajov.
No tak, Rose. Predsa im to praješ...
To áno, lenže čo mám robiť s tým ničivým pocitom, že Louis ma už opustil?
Dobre vieš, že to nie je pravda. Má ťa rád rovnako ako predtým, lenže trochu inak ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať.
V mojom roztrieštenom vnútri prebieha vojna dvoch neznámych hlasov. Zošalela som.

Zvyšný čas som si krátila hádzaním žabiak, hoci more sa na to veľmi nehodilo. Fakt je aj to, že podobné triky mi nikdy veľmi nešli.
Z vlhkého piesku som postavila pekný kamenný zámok aj s hradbami a skúsila aj karavelu, historickú plachetnicu.
Po pár hodinách som si natrhala za hrsť bobúľ, o ktorých som s určitosťou vedela, že sú to čučoriedky.
To miesto sa mi neskutočne páčilo. Toľké ticho zahalené len žblnkotom vĺn a vravou pestrofarebného druhu vtákov.
Nemohla som si pomôcť... Proste som vedela, že toto je tá krása, do ktorej ma chcel Harry vziať.

***

"Rosie. Rosie!"
"Bože môj, je úplne ľadová!"
"Do hája, Harry! Nemohol si sa zmieniť skôr, že si ju nechal samú uprostred divočiny?!"
"Dal som jej mapu, Tomlinson! Väčšina ľudí sa v nej totiž dokáže orientovať."
"Keď to dokážeš ty, neznamená to, že aj väčšina ľudí...!"
"Ó bože, sklapnite! Vaše nezmyselné hádky jej nepomôžu."
Len matne som rozoznala tri osoby, ktoré sa nado mnou skláňali. Snažila som sa nechať oči otvorené, ale obrazy sa mi neustále prekrúcali a rozdvojovali, cítila som sa ako po hroznej zrakovej operácii. Bola som úplne mokrá a ani neviem prečo.
Hlasy sa opäť ozvali. Dva mužské a jeden tichý ženský.
Zrazu som pocítila, že nohy sa mi odlepujú od zeme, celá som sa roztriasla. Niekto ma zdvihol zo zeme a vzal do náručia. Tú jemnú pižmovú vôňu som ihneď spoznala. Patrila Louisovi.

***

Keď som sa zobudila, ovanula ma príjemná vanilková aróma. Pripomenula mi môj obľúbený koláč, ktorého príprava bola čertovsky ťažká, ale výsledok stál za to. Stará mama ho často piekla, zatiaľ čo ja som jej nahlas čítala recept. Mal som šesť či sedem rokov a ako každé malé dieťaťa, aj ja som sa rada chválila čítaním.
Starú mamu som si veľmi vážila, mala som pred ňou obrovský rešpekt. Bola profesorkou angličtiny v Massachusetts, teda až kým sa kvôli zdravotným problém nepresťahovala na opačný koniec sveta. Odvtedy som ju videla už len zriedka.
Privrela som viečka a zaostrila na osobu sediacu vedľa postele. Louisovi na tvári pohrával jemný úsmev. Natiahol sa a opakom dlane mi pohladil čelo.
"Vyzerá to tak, že teplota ustupuje," usmial sa.
Pocítila som náhlu túžbu pritisnúť sa k nemu čo najbližšie. Do miestnosti však vkráčala Eleanor...
"Oh, už si sa zobudila? Prepáč, ale mám taký pocit, že si nič nepamätáš. Súdim podľa zmäteného výrazu, ktorý na mňa upieraš," zachichotala sa, zľahka si sadnúc Louisovi na kolená.
Prikývla som. Musel som jej dať za pravdu.
"Ehm, niečo sa stalo medzi mnou a Harrym. Odišiel a ja som sa začala len tak bezcieľne potulovať. Našla som nádhernú pláž, na ktorej som ostala dosť dlho a... zrejme som zaspala."
Louis zvraštil obočie. "Veľmi sme sa o teba báli, Rose. Keď Harry prišiel sám s prostým tvrdením, že ste sa pohádali a on ťa tam nechal samú s nejakým kusom papiera... Išli sme ťa hľadať."
"A našli," zašepkala som.
"Našťastie," vzdychla si Eleanor. "Keby si tam zostalo o niečo dlhšie, došlo by k hroznej tragédii." Jej priamosť mi na ramenách spôsobila príval zimomraviek.
"Ležala si skrútená v klbku na nejakom balvane, bola si kompletne premočená a stále do teba udierali vlny. Spánok počas prílivu je neskutočne riskantný, Rose," vyčítal mi Louis. Bol ako autoritatívny učiteľ v materskej škole, karhajúci neposlušné dieťa.
"Niečo mi tu však nesedí," zamrmlala Eleanor. "Každý človek sa predsa zobudí už len na prosté buchnutie oknom, či brechot psov. Ako by mohol prespať takýto 3D príboj?"
"Moja šikulka je späť," zaškeril sa Lou a cmukol ju na líce.
Zastonala som. "Máš pravdu, nedáva to zmysel. Ale v mojom živote už hrozne dlho nič nedáva zmysel."
Louis sa náhle zamračil. "Počkať... Ty myslíš, že- ona?!"
Začala som si drhnúť hánky, tento rozhovor ma príliš vyčerpával.
"Existuje podstatne dosť liekov určených na otupenie zmyslov. Či už jednoduchšie antidepresíva alebo zložitejší liek zvaný Temesta. Ako som spomínala, je viacero variánt..."
Eleanor sa pohotovo zapojila do diskusie. Po jej slovách som uznanlivo prikývla. Bola vážne múdra a to vo všetkých smeroch, keďže som počula, že študuje právo, dokonca istý čas robila modelku. Ale to teraz nebolo také dôležité...
"Mala by si sa porozprávať s Harrym, Rose," povedala.
A ja som vedela, že má pravdu.

Louis X Eleanor

Keď ste sa dočítali až sem, poprosím komentáriky :) Nehnevajte sa, že vás furt s nimi vydieram, ale pre mňa sú veľmi dôležité... :) Inak, čo hovoríte na Ell?
 

2 people judged this article.

Comments

1 *KiSa* *KiSa* | Web | 7. may 2013 at 20:05 | React

Super kapitolka ! mmmm .... vanilkový koláčik :3 Yummi :D už sa teším na ďalšiu a Ell je fakt pekná a naozaj sa k sebe hodia :D

2 Mima :) Mima :) | Web | 8. may 2013 at 8:40 | React

El sa mi tam zdá strašne rozkošná! :))
A tááto časť.... no.. skevlá! :3

3 Juli Oremusová Juli Oremusová | 8. may 2013 at 15:47 | React

krása, aj 11. časť aj táto ♥ maximálne dokonalé :3 love it :3 ♥

4 Bella-Kejtý<3 Bella-Kejtý<3 | Web | 8. may 2013 at 16:57 | React

Krásná kapitola :)

5 Andy Andy | Web | 8. may 2013 at 18:44 | React

MOc hezký díl. Líbí se mi, jak píšeš :-) Těším se na pokračování!

6 *Evush* *Evush* | Web | 8. may 2013 at 21:21 | React

[1]: Veľmi pekne ďakujem ;)

[2]: Och, tak to som rada :)

[3]: Ľúbim tvoje komentáre ♥ Vieš o tom? :)

[4]: Ďakujem ♥

[5]: A ja som si myslela, že váš unudím k smrti :D Thank you very much ;)

7 Faint Faint | Web | 10. may 2013 at 19:06 | React

Eleanor si vykreslila veľmi pekne :) Mám rada baby, ktoré sú pekné a pritom nemajú prepáč za výraz v hlave nasraté :D Pretože väčšina báb na mňa tak pôsobí a to mi dosť otupuje zmysli :D
Maximálne ma pobavila tá časť ako ju našli

8 Ilon-Ká** Ilon-Ká** | 10. may 2013 at 20:36 | React

Super kapitola, je moc povedená... :-)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement