Because the sky is blue 11

5. may 2013 at 15:53 | *Evush* |  Because the sky is blue



-11. časť-

"Tak toto som ozaj nečakala," vydýchla som.
Stáli sme v srdci aleje nádherných stromov, ktorých lístie malo srdcovitý tvar a ružovkastú farbu. Kôra štíhlych stromov sa pod náporom slnečných lúčov zvláštne leskla.
Harry ma však potiahol za ruku, zrejme nemal v pláne dlhšie sa tu zdržať. Prechádzali sme okolo desiatok divo rastúcich kríkov, ich plody mi pripomínali maliny a černice. Na východe sa tiahlo jazierko, ktoré obklopovala vysoká tráva. Ozýval sa z nej cvrkot kobyliek, typický pre tento mesiac. Rozmýšľala som nad tým ako túto oblasť nazvať. Nebol to typický les, ani lúka. Rástlo tu plno druhov kvetín, ihličnaté stromy sa miešali s listnatými a rozprestierali sa tu striedavo jazierka a močiare.
"Magické, však?" ozval sa Harry. Všimla som si, že na mňa upiera skúmavý pohľad. Ticho sa zasmial, na čo som sa začervenala. Ešte chvíľu sme nehlučne kráčali kľukatou prírodnou cestičkou.
Zrazu Harry prudko zastal a ja som doňho nechtiac vrazila. Zrejme na to nebol pripravený, pretože sa šmykol na vlhkom lístí a zosypal sa na zem. Prišlo mi ho trošku ľúto, no vybuchla som do smiechu. Zatiaľ čo som sa chytala za brucho, niečia silná ruka ma prudko potiahla za nohu. Tentoraz sme si s Harrym vymenili role.
Uväznil ma pod ťarchou jeho tela, nebola som schopná pohnúť sa ani o milimeter. Naše tváre delila len úzka vzduchová ulička, na líci som cítila jeho dych. Bol vo výhode, čo si aj dobre uvedomoval. Podobných chvíľ som sa vždycky desila a môj nezmyselný strach ma zakaždým dostal do problémov. Nedokázala som tomu čeliť ani tento krát.
"Harry, prosím," šepla som. Zvraštil obočie, no s prekvapenou grimasou na tvári ma pustil. Pozviechala som sa na nohy a začala si oprašovať trištvrťové nohavice.
"Prepáč, ja... Proste to nechápem, Rose. Ničomu okolo teba nechápem. Tebe stačí prečítať si môj životopis na internete, lenže ja som v tomto smere bezradný. Chcem ti pomôcť, lenže viem, že ty ma k sebe nikdy nepustíš."
Na prázdno som prehltla. Harryho slová ma zaskočili ešte viac ako jeho správanie.
"To nie je pravda. Keby si sa opýtal, tak..."
"Tak čo?" pozrel mi do očí. Tie jeho boli také čisté, prenikavo zelené a nevinné. Nechcem mu ublížiť, pomyslela som si. Napáchala som toho už dosť. HHhHh
"Harry, vráť sa domov," zamrmlala som.
"Preskočilo ti?" zvýšil hlas, "Nenechám ťa tu samu. Veď by si ani netrafila naspäť."
"Myslela som Londýn. Mal by si sa vrátiť do Anglicka, kam patríš," zvolala som zúfalo.
Všimol si to. Ten bezradný bod v mojom roztrasenom hlase.
Pritisol ma k najbližšiemu kmeňu stromu a moju tvár zovrel do teplých dlaní.
"Mám ťa rád. A hovorím to úprimne. Teraz nesmieš klamať, Pearl. Čo sa deje?"
Zalapala som po dychu. "Nemaj obavy, to ja len tak fňukám. Mám to v povahe."
"Prestaň s tým do čerta!" zvolal.
"Nechaj ma na pokoji, Harry. Je len na mne, či ti svoje tajomstvá prezradím alebo nie. Vidím, že ťa frustruje, že pred sebou nemáš papier so spísanou históriou môjho života, ale to nie je moja vina. Pusť ma, prosím," chladný tón môjho hlasu neprekvapil iba Harryho.
Viem, že si takéto slová nezaslúžil, koniec koncov, on je ten, kto ma vytiahol z čiernej priepasti... A práve preto mu nevyzradím svoj príbeh, takže proti nemu nepoštvem Claire.
Stačí mi, že sa bojím o Louisa, Harryho by som už nezniesla.
Harry mal v očiach hlboký chlad, ktorý sa miešal s bolesťou. Ľutoval, že so mnou strácal čas.
Pred tým, než sa rozbehol preč, do rúk mi strčil mapu. To gesto ma tak prekvapilo, až mi z očí vytryskli slzy. Nepohnute som tam stála a hľadela na jeho vzďaľujúci sa chrbát.
Odpusť mi to, Harry.


Prepáčte, že je taká krátka :( Ja vám to nabudúce vynahradím, len teraz nemám moc času :/
Inak, pozeráte hokej? :3 Pochybujem, že je tu väčšia fanynka ako ja, ale aj tak :D
 

3 people judged this article.

Comments

1 Mima :) Mima :) | Web | 5. may 2013 at 20:08 | React

No... ja hokej moc nepozerám, ja len zbežne výsledky :D
Časť taká... romanticko-smutná...
ňah :3 ale páči sa mi :D

2 Ilon-Ká** Ilon-Ká** | 6. may 2013 at 12:30 | React

Máš moc hezký popisy všeho... :-)
Je to moc hezká kapitola, škoda že ho k sobě nepustila, mohla ho aspoň odmítnout trochu šetrněji... Nemusela mu hned tak ublížit... Stejně doufám, že nakonec budou spolu... :-)

3 Bella-Kejtý<3 Bella-Kejtý<3 | Web | 6. may 2013 at 18:58 | React

Je to úžasné :)

4 *Evush* *Evush* | Web | 6. may 2013 at 20:24 | React

[1]: Máš pravdu, ale všetko nemôže byť stále len ružové :)

[2]: Ale budú, neboj sa :D To je len taká menšia chladná sprcha  :) A ďakujem ;)

[3]: Kujéém ;)

5 Georgí :))) Georgí :))) | Web | 6. may 2013 at 22:07 | React

Moc hezký blog =) :-D

6 Zoey Zoey | Web | 7. may 2013 at 17:24 | React

Miluju hokej a tvou povídku! :D  :-D Ty takyyy? Jak tak čtu :-)

7 Faint Faint | Web | 10. may 2013 at 18:59 | React

Hokej pozerám ale pomaly už pochybujem, že sa nám podarí, čosi také ako minulý rok :/ O rok Olympiáda ta čo :D Asi začnem fandiť Švajčiarom :3
Čo sa týka kapitoly...veľmi prekvapivé

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement