Life is a hard road to success 35.

12. april 2013 at 20:17 | *Evush* |  Life is a hard road to success
Ani neviete ako sa teším, že je piatok. Konečne. Škola sa tiahne tak strašne pomaly a víkend potom prebehne tak rýchlo, že ani nestihnem žmurknúť :D Inak dnes má Zayn sviatok! :3 Pochopia to určite iba directioneri, no aj tak som zvedavá :) Napíšte mi do komentárov, budem rada :)
Túto časť som stihla napísať u babky a medzitým aj jedla vyníkajúce kakaové buchty a rozprávala sa s bratom :D
Lovely reading :))




-35. časť-

Niall


Vstúpil som do miestnosti, ktorú nám Freya rýchlo zohnala. Ako pozerám, prirýchlo.
Na holých stenách sa držala špinavá tapeta, jej pôvodná farba bola zrejme bledoružová. V rohu stálo nízke čalúnené kreslo a konferenčný stolík zahalený vrstvou prachu. Ako tak sa tam zmestila aj manželská posteľ nad ktorou visel mosadzný krížik.
Nervózne som preglgol, na čo na mňa Freya nechápavo pozrela.
"Čo sa deje? Len mi nehovor, že sa ti tu nepáči, Horan," prekrížila si ruky na prsiach.
"Vyrastal som na zámku," prehodil som navonok ľahostajne. Nechcel som vyvolávať ďalšie nezmyselné spory, ktoré by nás len ukrátili o čas.
Opatrne som si sadol do kresla. Vedel som, že sa pod mojou váhou môže kedykoľvek prepadnúť. Freya ma obozretne pozorovala, bol som však rád, že si zahryzla do jazyka. Bez slova si sadla k nôžkam postele a nohy stiahla pod seba. Ticho som ju pozoroval, čakajúc čo bude nasledovať. V hlave som mal milión otázok, ani jednu by som však nedokázal sformulovať do slov.
Freya sa zhlboka nadýchla. "Tak sa pýtaj, Niall. No dopredu ťa varujem, že na väčšinu tvojich otázok nebudem môcť odpovedať. Neviem toho tak veľa ako by bolo potrebné."
Nedokázal som zo seba vydať ani hláska. Hľadel som si na spojené dlane.
"Kde máš rodinu, Freya?" vyšlo zo mňa napokon. Strhla sa, no nenechala sa vyviesť z rovnováhy. "Rodičia sú mŕtvi. O bratovi som nepočula dvanásť rokov," zašepkala.
Nadvihol som obočie. "Ako to?"
"Mala som len šesť, keď náš tábor napadli. Bol to úplne nečakaný útok, nikto nemal šancu." Chcel som vedieť viac. "Niekto vás zradil?"
Pokrútila hlavou. "Pochybujem. Tábor sa nachádzal v úzkom priesmyku medzi dvoma vrchmi, ktoré z diaľky pôsobili ako jeden. Žiadna živá duša nezavítala do tohto pustého prostredia. Žili sme tam len my a zvieratá, ktoré sme chovali."
"Keď vravíš my, koho tým myslíš?"
Pozrela na mňa ako na blázna. "No predsa náš tábor, klan, kmeň, ak chceš. Patrila doňho aj Liamova rodina."
Trochu ma to prekvapilo, ale niečo podobné som čakal. Za Liamovým mlčaním musí byť niečo šokujúce, niečo veľmi pikantné. Ale nie som tu na to, aby som sa vŕtal v jeho minulosti, teraz je dôležité stáť nohami pevne na zemi a zameriavať sa na prítomnosť. Každá uplynulá minúta je nesmierne podstatná.
"Vy ste robili niečo nezákonné však? Váš tábor porušoval zákony, museli ste-"
Freya ma prerušila mávnutím ruky a hlasno si odfrkla. "Mýliš sa. Banda čarodejníkov zaoberajúcich sa starodávnym typom mágie nikoho nezaujímala. Teoreticky. Boli sme múdrejší, skúsenejší, vplyvnejší ako nudní obyvatelia mesta. Mestská rada nás vykázala za nezmyselnú krádež, ktorá sa v skutočnosti ani neudiala, bola to len zámienka. Báli sa nás, Niall. Chodili sme v čiernom, zdržovali sa v skupinkách a v školách pozoruhodne vynikali. Vedeli sme zmierniť bolesti zomierajúceho lepšie, než ktorýkoľvek lekár. Pre ľudskú myseľ príliš... nadpozemské," na tvári jej pohrával úsmev. Bolo vidno, že v myšlienkach je späť v jej rodnom meste. "V tej dobe som bola iba malé decko, takže som ľudí z nášho tábora len z diaľky pozorovala. A keď som začala vynikať, učinila prvé úspešné kúzlo, vtedy nás vyhnali. Ako som ti už spomínala, kvôli krádeži. Vraj sa na tom podieľali úplne všetci, čiže aj ja a ostatné deti. Nechápalo som prečo je to také nespravodlivé. Ani mama mi to nevedela vysvetliť, len si vzdychla a povedala "Bohužiaľ, taký je svet, Sophia."
"Sophia?" zmraštil som obočie.
Črty jej zjemneli. Zahľadela sa niekam nad moje rameno.
"Áno. Tak som sa volala."
"Takže vás vyhnali..."
"Och, správne. Putovali sme pár dní, až kým sme nenašli nenápadný priesmyk zahalený skupinkami ihličnatých stromov. Bolo tam krásne teplo, rástla tam svetlozelená tráva a tiekla azúrová rieka. Bol to najúžasnejší rok môjho života. S Liamom sme prežívali takú detskú lásku, koniec koncov mali sme len šesť rokov.
V deň, keď prišli, malo slnko zvláštny odtieň červenej, pripomínajúci krv. Zlé znamenie? Strašne som sa ich zľakla. Nepripomínali ľudí, boli niečo ako nižší vývojový stupeň človeka. Dlhé strapaté vlasy, zarastené tváre, krvou podliate oči. Kompletne ozbrojení. Hľadali posily a chceli nás do svojej armády. Nastal strašný ruch, pretože sme ich ponuku odmietli. Zrejme sa rozhodli, že keď nie sme na ich strane je zbytočné nechávať nás nažive. Mihom sekundy padli na zem mŕtvi ôsmi ľudia. Medzi nimi aj moji a Liamovi rodičia. Môj najlepší kamarát mal šesť rokov, no dokázal ma zobrať preč z tej strašnej vojny. Ušli sme," usmiala sa, "spolu."
"Čo sa dialo potom?" vyzvedal som.
"Bohužiaľ, cesty sa nám ubrali rozličnými smermi. Teraz o Liamovom živote neviem viac ako ty," vzdychla.
Mal som pocit, že na Agnes trošku žiarli. Závidí jej vzťah s Liamom, ale chce, aby bol jej najlepší kamarát šťastný. Či už s ňou alebo bez nej.
Čupol som si k Fryi a objal ju okolo pliec. Nech už sa udeje čokoľvek, stále sme spojenci.


Agnes


Keď som sa zobudila, slnko už bolo vysoko na oblohe. Liam sa opieral o svojho žrebca Bostona, usilovne študoval mapu.
Opakom dlane som si pretrela rozospaté viečka a z plastovej termosky si šplechla vodu na tvár. Prstami som si prečesala strapaté vlasy.
Nenápadne som sa prikradla k Liamovi, ktorý stál chrbtom ku mne. Boston ma ihneď zaregistroval a priateľsky zaerdžal. Liam sa chystal otočiť, no príliš neskoro.
Skočila som mu na chrbát, nohy si zakvačila o jeho široké boky a ruky mu ovinula okolo krku. Rozosmial sa, snažil sa ma striasť. Horúčkovito som sa ho držala. Nespadnem pred ním na zadok...! Cíť sa ako kliešť, cíť sa ako kliešť. Blbý nápad.
Samozrejme, že som zlyhala. Zatvorila som oči, čakajúc tvrdý pád, no žiaden neprichádzal. Namiesto toho som na líci pocítila Liamove mäkké pery. Držal ma v náručí. "Vážne si myslíš, že ma vo fyzickom súboji môžeš poraziť?"
"Môžem ťa aspoň v niečom poraziť?" zahundrala som.
Široko sa usmial. "Samozrejme, miláčik. Vieš o tom, že v kuchyni som absolútne drevo?"
Zasmiala som sa. "No ako by sme to len otestovali, mladý pán?"
"Neďaleko je menšia dedinka, prvý cieľ našej zastávky. Som si istý, že sa tam nájde nejaká tá kuchyňa."
"Aha. Takže podľa teba musím byť dobrá kuchárka, už len kvôli tomu, že som žena."
"Zjedol by som aj kilo kamenia, keby bolo od teba," žmurkol na mňa.
 

1 person judged this article.

Comments

1 Zoey Zoey | Web | 12. april 2013 at 20:54 | React

Jé, to je fajn, že další část :) Moc si to hezky napsala!
Zayn má svátek? Bohužel nejsem moc ohledně 1D obeznámena, takže ale i tak všechno nej :D
Jo, konečně pátek :D Já už jsem myslela že v tom veřejném očistci( škole 8-O  8-O) umřu :D

2 Bella-Kejtý <3 Bella-Kejtý <3 | Web | 13. april 2013 at 9:47 | React

Úžasná povídka :)

3 Mima :) Mima :) | Web | 13. april 2013 at 10:00 | React

Cíť sa ako kliešť, cíť sa ako kliešť :DD
Najlepšie :3 :)

4 Juli Oremusová Juli Oremusová | 13. april 2013 at 11:48 | React

výborné!!! konečne som sa dočkala ;)
Cíť sa ako kliešť, cíť sa ako kliešť. Blbý nápad. - skoro som spadla zo stoličky :D:D :D kde ty chodíš na toto, dievča moje? :) v každom prípade dokonalé, úžasné, čarovné a už neviem aké ♥ naúžasnejšodokonalejšie ♥
p.s.: ktovie, či Zayn oslavoval ;) narcisa :D

5 *Evush* *Evush* | Web | 13. april 2013 at 12:37 | React

[1]: Ďakujem :)) To s tým 1D chápem, ale v piatok bol Deň narcisov :DD

[2]: Thank U! ;)

[3]: :D Ďakujem krásne :)

[4]: Uhádla si! :O :DD Asi by som ti mala napísať niečo za odmenu, no ;) A som rada, že ten kliešť pobavil, vôbec neviem ako ma to napadlo :D

6 Kess Kess | Web | 13. april 2013 at 22:50 | React

vždy na pátek čekám jako na smilování :D

7 Bella-Kejtý <3 Bella-Kejtý <3 | Web | 14. april 2013 at 12:36 | React

[5]: Odpověď z blogu: Ehm, díky, ale to nejsou nové části :) Jsou staré ;)) Jsou přetaženy ze starého blogu, kde byly napsané asi tak, před rokem :) :-)

8 Ilon-Ká** Ilon-Ká** | 14. april 2013 at 15:26 | React

Hezky napsaný... :-)

9 *Evush* *Evush* | Web | 14. april 2013 at 18:15 | React

[6]: Veď aj ja :D

[7]: Fúha, teraz tu budem za idiota :D Ale musím povedať, že túto poviedku som čítala už na tvojom starom blogu, len som trochu zabudla ;)

[8]: Ďakujem :-)

10 Jane Jane | Web | 14. april 2013 at 20:50 | React

Krásná povídka! :)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement