Because the sky is blue 7.

6. april 2013 at 17:55 | *Evush* |  Because the sky is blue
Dnes som môj deň zverila do rúk vysávaču, vlhkým obrúskom na utieranie prachu a ďalším ničiteľom nečistoty. Trošku som sa cítila ako medvedík čistotný, aj keď ma to celkom bavilo :D Vážne sa už strašne nudím, som chorá, mala by som ležať v posteli a nerobiť takéto náročné veci, ale čo už :DD Z tej lesknúcej izby mám fakt úžasný pocit :)
Čas som si však urobila aj na poviedku, takže tu ju máte :))





-7. časť-


"Chcem, aby si sa s ním pomeril.Harry nič zlé neurobil."
Louis zaškrípal zubami. "To sa ešte uvidí."
Nepokojne som sa zamrvila, ale začatú tému už ďalej nerozoberala. Svoju plnú pozornosť som opäť zamerala na maliarske plátno pred sebou. Stojan mi siahal sotva po prsia a bol dosť nepraktický, pre mňa mal však neobyčajný význam.
"Vážne ti nemám zaobstarať nový? Trvalo by to pár minút," mrmlal a nechápavo si premeriaval kôpky kníh, ktorými som stojan podložila.
"Nie, tento je perfektný," odsekla som. "Otec sa na ňom nadrel a je to jedna z mála vecí, ktoré mi po starom živote ostali." Louisove črty zjemneli. Ospravedlňujúco sa na mňa usmial.
Spomenula som si na prázdny papier zošitového formátu, na pero klopkajúce o oblý roh stola. Claire mi napriek všetkým okolnostiam dovolila krátky zoznam vecí z rodičovského domu, ktoré by mi jej poskokovia doviezli. Vtedy som sa celé hodiny nevedela rozhodnúť. Ihneď ma napadol hrubočizný denník, písala som si ho totiž celé veky a bol niečo ako môj biografický román. Na rad prišli aj plesové šaty, ktoré mi mama vlastnoručne ušila, náš najkrajší fotoalbum, perlový náhrdelník od starej mamy a moja večná deka vyblednutej červenej farby. Maliarsky stojan sa dostal až na samý koniec.
"Ehm, Rose. Si v pohode?" Louisov ustarostený výraz ma rozosmial. Od vtedy, čo som mu rozpovedala môj životný príbeh sa ku mne správa ako k porcelánovej váze, ktorá sa môže kedykoľvek rozbiť. Alebo v mojom prípade rozplakať. Prišlo mi to milé, tak som ho nechala v jeho mylných ilúziách o malom krehkom dievčatku.
Široko som sa naňho usmiala, na čo si uľahčene vydýchol. Potom som sa konečne dala do práce. Ostrý hrot ceruzky sa kĺzal po papieri ako ostrie korčule na zrkadlovom ľade. Myslela som si, že prestávka urobí svoje a ja už v prstoch nebudem mať taký cit ako kedysi. Opak bol pravdou, čo ma nesmierne potešilo. Nočný záber Eiffelovky už nebol potrebný, dokonale som sa prevtelila do spomienok.


Otec bol mizerný sprievodca, no mama ani ja sme mu nechceli kaziť tú bujarú radosť. So širokým úsmevom na tvári nás viedol krížom cez námestie vydláždené mačacími hlavami, až ku hranici jeho obľúbeného parku. S mamou sme ho z oboch strán chytili za spotené dlane a spoločne sme prešli bráničkou. Ozveny našich krokov sa tlmene ozývali nocou, prerušoval ich len súzvuk nočných cvrčkov, ktorí si v parku spravili orchester.
"Kedy tam už budeme, oci?" prehodila som tak jedovato ako to len desaťročné decko dokáže. Hlava našej trojčlennej rodiny sa však nedala vykoľajiť, doviedla nás až po najzápadnejšiu stranu parku. Otočil sa čelom k nám, v očiach sa mu šibalsky zablyslo. "Teraz prichádza tá náročnejšia časť. Nie sú tu dvere, dámy, musíme teda zvoliť netradičnejšiu cestu," ukázal priamo na drôtený plot. Mama bola krôčik od infarktu. "To nemyslíš vážne, Jonathan?! Trepeme sa tu necelých osem míľ kvôli drôtenému plotu, čo bude nasledovať ďalej?"
"Výhľad, ktorý nezažiješ ani v najromantickejšom francúzskom filme," prehovoril pokojným tónom a mamu krátko pobozkal. Nerozhodne tam postávala, zatiaľ čo ocko šikovne preliezol plot a ja som ho obratne nasledovala. Mama mala menší problém, týkajúci sa ihličkových podpätkov a tenkých večerných šiat. Ocko si povzdychol a vydesenej mame vreckovým nožíkom vyrezal otvor v plote. Reči, že si ho nájdu a zatknú za poškodzovanie cudzieho majetku zázračne prepočul.
Prešli sme úzkym mostom a výhľad nás vážne načisto obaril. Vysvietená Eiffelovka v kontraste s čierno čiernou bezhviezdnou oblohou pôsobila priam ohromujúca. Z oboch jej strán sa tiahli dlhé rady rôznych podnikov a reštaurácii, ani jednému nechýbala svetelná kulisa, ktorá na vodu vrhala zlaté fliačiky.
"Keď som bol v tvojom veku, dedko ma sem často brával," pošepol mi ocko do ucha a z čela odhrnul neposlušný prameň vlasov.


Historku som rozpovedala aj Louisovi, prišlo mi fajn nemať pred ním žiadne tajnosti. Ukázala som mu aj konečnú verziu čiernobieleho obrazu, na ktorom som sa natrápila celé tri hodiny.
Z počiatku naň len nemo hľadel, niekoľkokrát na sucho prehltol. Začala som si hrýzť spodnú peru, bola som vážne nervózna. Po prvý raz videl niekto moju tvorbu. Samozrejme okrem mamy a ocka.
"Máš neskutočný talent, Rosie," zasmial sa a zovrel ma v náručí.
"Vážne?" pípla som celá nesvoja.
"Jasnačka," žmurkol na mňa a niekoľkokrát ma rozkrútil vo vzduchu. Smiala som sa s ním a po tisíci raz mu posiela telepatické ďakujem. Louis je schopný vymazať aj tú najtmavšiu nočnú moru mojej minulosti.
"Ukážeš mi aj niečo iné?" usmial sa a opatrne ma položil naspäť na zem.
"Tak poď," stisla som mu ruku.
Boli sme v polovici cesty do mojej izby, keď sa celou chodbou rozniesol mrazivý hlas.
"Kde sa to chystáte, vy dvaja?"
Srdce sa mi divo rozbúšilo. Bolo to, akoby v miestnosti znížili kúrenie o desiatky stupňov. Ľadová kráľovná je späť v hre.


Páči, nepáči? :) Komentáre potešia ;)
 

3 people judged this article.

Comments

1 Faint Faint | Web | 6. april 2013 at 18:15 | React

:D Jach ten koniec, mám pocit akoby sa mi každý mstil za ten cliffinger pri poviedke :DD No čo už. Má neskutočné šťastie, že bola v Paríži a videla tú Eiffelovku. Aj ja chcuuu

2 Juli Oremusová Juli Oremusová | 6. april 2013 at 18:32 | React

ten koniec sa mi nepáči :) ale časť je úžasná! ♥ úplne úplne úplne krásna ♥ stále mi to príde také neuveriteľné, že na to, že si taká mladučká, dokážeš s takým citom a podtónom ladiacim detaily opisovať situácie, maximálne sa vžívam do postáv a momentálne som to s Rosie úplne prežívala :) je to nádherné, kráska, nádherné! Xxxx

3 Mima :) Mima :) | Web | 6. april 2013 at 20:31 | React

:33 Úplne skvelé! :)) Dievča, normálne sa teším keď si raz prečítam tvoju knihu :3 A ešte ten obrázok k tomu... je neskutočné ako môže niekto vedieť tak maľovať :) :33
Ale aj tak... koniec sa mi vôbec nepozdáva -_- :D : D

4 Jane Jane | Web | 6. april 2013 at 21:04 | React

Jednoduše krásné! :)

5 *Evush* *Evush* | Web | 7. april 2013 at 9:54 | React

[1]: Ja by som do toho Paríža tiež chcela ísť! :) Musí to byť dokonalé miestečko lásky :D

[2]: Ani mne sa ten koniec nepáči, ale musela som trošku oživiť dej :) Vážne neviem, čo napísať... Snáď len prosté ďakujem. Strašne mi pomáhaš zvyšovať sebavedomie a za to som ti nesmierne vďačná :)xxxx

[3]: Och, ja sa zas teším na tvoju! ;) A to myslím úplne vážne :D Ten obrázok som  náhodou našla na tumblre, pri písaní tejto časti ma veľmi inšpiroval :))

[4]: Ďakujem krásne :*

6 Bella-Kejtý<3 Bella-Kejtý<3 | Web | 7. april 2013 at 12:45 | React

Překrásné :)

7 Zoey Zoey | Web | 9. april 2013 at 14:47 | React

Ten konec...to je něco!!!! :D  :D
P.S.Mimochodem taky nemám ráda vysavač a prach :D Nerozumím si s nimi :-)  ;-)

8 *Evush* *Evush* | Web | 9. april 2013 at 16:50 | React

[6]: Ďakujem ;)

[7]: Tak to ani ja :D Najradšej by som si niekde kúpila robota, ktorý by tie najhoršie veci robil za mňa :D

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement