Because the sky is blue 6 B.

29. march 2013 at 17:40 | *Evush* |  Because the sky is blue
Tak tu je ďalšia časť, ľudkovia :) Strašne sa nudím, robím všetko možné aj nemožné, no hlavne neužitočné a to mi vadí! :D Tak som sa rozhodla, že vám sem niečo načmáram, za tie krásne komentáre, ktoré ste mi napísali. Strašne krásne vám všetkým ďakujem, toľkú chválu si ani nezaslúžim ;) Keď si myslíte, že som také háklivé decko a neznesiem kritiku, ste na omyle :D A decko tiež nie som :3 :DD Takže prijímem akýkoľvek názor, sem s ním ;)
K časti... snáď sa páči :))

Venujem Julke, trošku oneskorený darček k včerajším narodeninám... Happy Birthday! :D xxx







-6. časť-


"Claire prijala miesto asistentky v agentúre, kde pracoval otec a odvtedy som ju vídavala častejšie. Neskôr ma začala odvážať zo školy. Jej nablýskané červené audi som z duše neznášala, prekážal mi aj ten odporný sladký parfum, ktorým auto rozvoniavalo.
Príjemne som sa necítila ani na večerných posedeniach, ktoré sa z troch členov rozrástli na štyroch. Claire rodičom doniesla exkluzívne víno, Claire bola vtipná, Claire bola sám spasiteľ. Mne stačil jeden pohľad na ňu a odhalila som jej falošný úsmev, no rodičia mali nasadené ružové okuliare, kypeli optimizmom a obdivom ku nej.
Keď Claire odišla, veselá atmosféra pohasla, ostali len zamračené tváre mojich rodičov. "Prečo si k nej taká, Rosie? Claire bola vždycky súčasťou rodiny, pomohla nám v najhoršom. Bola tvojou pestúnkou a ty si ju zbožňovala. Ale teraz ťa obklopuje jedine nenávistná aura," vravel ocko. Mama len prikyvovala, zdržala sa komentára. Ale bolo mi jasné, že je na ockovej strane. "Idem si spraviť úlohy," zamrmlala som a s dupotom vybehla na poschodie, do svojej podkrovnej izby. Niekoľko nocí sa mi nedarilo zaspať a táto nebola výnimkou. Aj keď som privrela viečka, videla som Clarin profil.
O niekoľko dní neskôr som na parkovisku pri škole nemohla nájsť auto slečny úžasnej. Nemohla som si pomôcť, zneistilo ma to. Claire nikdy nemešká.
Prebehli celé minúty, no ona neprichádzala. Šla som teda na autobusovú zastávku a hľadala najbližší spoj. Vtom mi na plece dopadla čiasi studená dlaň. Claire. Ustráchane sa usmievala, palcom mi prešla po líci.
"Prepáč, Rosie. Keď som ťa nenašla pri škole, zľakla som sa. Už ma takto nestraš, miláčik," ticho sa zasmiala. Miláčik? Žasla som. Z ničoho nič ma zovrela do náručia a dlhé minúty nepúšťala. Okoloidúci sa na nás milo usmievali. V hlave mi prebiehala vojna pocitov.
To nebolo poslednýkrát, čo sa mala Claire ku mne blízko. Pravidelne ku nám chodievala a vždycky sa zastavila u mňa v izbe, pokúšala sa nadviazať rozhovor. Na rozlúčku ma pobozkala na líce, rozstrapatila mi vlasy, alebo ma objala.
Rodičom to nevadilo, no ja som už bola na pokraji síl. Tá ženská bola odporná.
"Mami, ale to nie je normálne. Chová sa ako moja náhradná matka, veď ona ma normálne obťažuje," zvýšila som hlas. Mama sa na mňa podráždene pozrela. "Prestaň plácať také hlúposti, Rosalinda. Claire je veľmi milá osoba, nikdy by ti neublížila. Nehnevaj sa, ale jej obľubu k tebe celkom nechápem. Odkedy si ju stretla, si bezočivá, tvrdohlavá a priveľmi zamračená. Presný opak nášho milovaného dievčatka."
Nemohla som uveriť vlastným ušiam. "Ja to všetko robím kvôli nej! Nehovor mi, že si si to nevšimla. A nie je to len vysoký stupeň puberty, naozaj. Claire má v sebe zakoreneného zlého ducha a snaží sa ho všemožne zakryť. Každý jej naletel, jedine ja jej vidím na dno duše. A to ju vyvádza z rovnováhy. Snaží sa chytiť do pasce aj mňa, ďalšiu sošku do svojej zbierky..." rozhodila som rukami. Tvárila som sa tak vyrovnane a cieľavedome, až to bolo desivé.
Mama sa rozosmiala. "Pozri sa na svoju dcéru, Jonathan! Claire má pravdu, Rosie je trošku zahľadená do seba, no mali by sme ju zapísať do divadelného krúžku."
Ockovi zašklbalo kútikmi úst. Zahľadená do seba? Do očí sa mi tlačili slzy. Toto nie sú moji rodičia, toto sú bábky, ktorých nitky má v rukách Claire."
Louis si ma privinul k sebe. Pobozkal ma na koreň nosa a líce si pritisol na to moje. Neprestávala som rozprávať.
"Tak to trvalo až do mojej osemnástky. Môj život bol rovnaký ako predtým, je pravda, že Claire ho nenávratne pošpinila, no stále som mala pri sebe rodičov, rodinu a dokonca aj hŕstku skvelých priateľov. Svoje vkročenie do dospelosti som oslavovala práve s nimi. Celý večer sme strávili v jednom klube, popíjali a trepali všetko, čo nám prišlo na um. Nevedela som, že je to môj posledný deň v Massachusetts. Keby som to bola vedela, určite by som ho strávila inak ako vo vodopádoch alkoholu," vzdychla som si.
"Keď odbilo dvanásť hodín, s rozmazaným videním a opitými kamošmi som sa pobrala domov. Chýbalo nám sotva míľa...
Niekto ma zdrapil za lakeť a vtiahol do auta. Kamarátka zvrieskla, no bolo neskoro. Vysoký statný muž tmavej pleti ma sotil na zadné sedadlá auta a zaistil dvere. Myslím, že som na pár minút stratila vedomie, no keď som rozlepila viečka, do nosa mi udrela ostrá vôňa ženského parfumu. Clarinho parfumu. Na mieste vodiča však nesedela ona, ale spomínaný muž. V spätnom zrkadielku som zazrela jeho dravý výraz a blčiace oči. Bol v najvyššom stupni bdelosti. Do pamäti som si vryla jeho tvár. Keď uniknem, polícii sa bude hodiť.
Keď uniknem...
V tom aute som strávila ďalších desať hodín. K černochovi sa pridali ďalší dvaja chlapi, jeden obsadil miesto spolujazdca a druhý dostal na starosť moju poslušnosť. Bola som na smrť vystrašená, nikdy predtým som sa necítila tak bezmocne, zúfalo a osamelo. Ten pocit bol nočnou morou.
Na druhý deň sme dorazili do prístavu. Prezerala som si vysoké trupy lodí, snehovo biele plachty a starých námorníkov. Tušila som, že ani na jednu z týchto lodí nenastúpime. Mohli by ma chcieť odvliecť kdekoľvek, cesta by bola príliš dlhá. Jeden z mojich únoscov mi zaviazal oči starou žltou šatkou a schmatol ma za ruku. Dovliekol ma do interiéru novučičkej výletnej lode, ktorá bola až na mňa a troch mužov, úplne prázdna. Hodil ma do postele v podpalubí, začula som dvojité otočenie kľúča.
Tá kajuta bola niečo ako vákuum. Nič som nepočula, nič som nevidela. Nič som necítila," odmlčala som sa.
"Aby som to skrátila, o pár dní loď dorazila do cieľa a mňa hodili na koberec ku Clariným nohám. Z očí mi strhli šatku a ja som zbadala jej tvár. Dušu mi naplnila číra nenávisť, mala som chuť schmatnúť nôž a hodiť jej ho do srdca.
"Od začiatku som tušila, kto si, ty odporná-"
"Neunáhli sa, miláčik. Spravila som to len a len kvôli tebe. Vedela som, že ťa ten nudný americký život nudí, tak som ti zariadila lepšie miesto na život," pohodila hlavou. "Miesto, na ktorom žijú aj tvoji milovaný rodičia. Thomas! Ach, pamätáš si Thomasa, však?" v ôj posledný detoto je som, že toto je môj edela som, že toto je môj m oslavovala práve s nimi že Claire ho nenávratne pošpinila, no stále
"Kde si nabrala tú odvahu nazvať seba a toho tvojho debilného snúbenca mojimi rodičmi?! Nenávidím vás!" sykla som.
Za poslednú vetu som si zaslúžila facku. "Vieš koľko sme pre teba obetovali, Rosalinda? Kvôli tebe sme prišli o polovicu majetku. Firma tvojho otca skrachovala." Vtedy mi došla trpezlivosť. Stisla som pery a dýchala čoraz rýchlejšie. "On nie je môj otec!" skríkla som. Claire sa na mňa veľmi dlho dívala. Z tváre jej nezmizol pokojný úsmev, s jemne vykrútenými kútikmi úst. Úsmev, ktorý ma trápil desať rokov a ktorý som tak nenávidela. Po chvíli zdvihla ukazovák s na červeno namaľovaným nechtom a ukázala ním presne na mňa. "No dobre, Claire. Ako si si to vystlala, tak v tom budeš spať. Odveďte ju."
Aj teraz ma pri tej spomienke zaplavil chlad. Clairina myšlienka bola jednoduchá.
"Rosalinda bude žiť tak, ako pred tým. Akurát prostredie bude iné. Romantický ostrovček s vynikajúcou lokalitou. Panenské pláže, nepoškvrnený oceán, milí ľudia. Čo viac si môže priať?" Sladký úsmev, bábikovská postava, polkruhové okuliare, ktoré jej dávali inteligentný ráz. Ľudia jej beznádejne verili. Keď sa však dívala na mňa, v očiach mala číru nenávisť. Jej odkaz bol jednoduchý. Zdochneš tu, ty suka. Svojich priateľov už nikdy nestretneš. O to sa postarám."
"...a to je celý môj príbeh. Preto som tu, preto toľko trpím. Ľudia sú zlí, Lou."


"
 
 

2 people judged this article.

Comments

1 Mima :) Mima :) | Web | 29. march 2013 at 19:49 | React

:O Ja som chvíľami normálne prestávala dýchať! :D
Claire je suka -_- :D
A ešte niečo.... milujem tvoj blog :3 :)

2 Juli Oremusová Juli Oremusová | 29. march 2013 at 20:15 | React

v prvom rade: veľmi veľmi krásne Ti ďakujem za venovanie :) ľúbim Ťa dievča moje najzlatšie xx ♥
v druhom rade: tá Claire je neskutočná sviňa, no do tohto príbehu mi fakticky veľmi zapadá!takmer každý príbeh potrebuje nejakú takúto sviňu, ktorá to tam rozvíri! a mne sa to veľmi páči a neskutočne milujem túto dokonalú poviedočku ♥♥♥ tak, ako jej pisateľku ♥ a dej je neskutočne napínavý, úžasne píšeš xx D-O-K-O-N-A-L-É! najdokonalejšie! :)

3 Zoey Zoey | Web | 30. march 2013 at 14:24 | React

♥ ♥ ♥ ♥ ♥
Dokonalost :) ta Claire, ta mi začíná štvát :D Ale jako dobře štvát :D Těším se jako vždy na další kapitolku :)

4 *Evush* *Evush* | Web | 30. march 2013 at 15:20 | React

[1]: Bože, ďakujem! :D A máš pravdu, no Claire je dokonalý záporák, to musíme uznať :D

[2]: Rado sa stalo :D Love you moore :**
A s tou záporáckou teóriou absolútne súhlasím :33 Nekonečne ďakujem, honey :))

[3]: Ďakujem, Zoey :)) Keď ma chváliš práve ty, niečo pravdy na tom bude :DD

5 Bella-Kejtý <3 [Bella-Kate] Bella-Kejtý <3 [Bella-Kate] | Web | 31. march 2013 at 11:46 | React

Úžasné :))

6 Annie Annie | Web | 31. march 2013 at 12:18 | React

Evush, normálne som nedýchala pri tejto časti........No tá Claire ma dosť ako začína štváť :-D provokatérka :-P už sa teším na ďalšiu časť :-)

7 Gabriela Gabriela | Web | 31. march 2013 at 14:15 | React

Jaj, ta Claire! Mám chuť jí zakroutit krkem! :D Jinak je to samozřejmě úžasný! ;)

8 *Evush* *Evush* | Web | 31. march 2013 at 16:24 | React

[5]: Ďakujem :))

[6]: Och, to chápem :D A ďakujem krásne :)

[7]: To asi všetci :-D Ona je sama o sebe skôr blázon, než nejaký desivý vrah, ale to ju neospravedlňuje :) Ďakujem!!! ;))

9 Faint Faint | Web | 31. march 2013 at 21:03 | React

Teda toto som nečakala :D Už teraz nenávidím Claire...pôvodne som myslela, že je to jej macocha :D Ozaj, ďakujem za komentár. A to bola iná poviedka :)) LAS ešte píšem

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama