Because the sky is blue 5.

14. march 2013 at 17:57 | *Evush* |  Because the sky is blue
Nenapísali ste mi 7+ komentárov, ale ja mám dneska takú dobrú náladu, že by ste sa divili :D Chrípkové prázdniny! Keď počítam víkend, máme 4 dni voľna! :D Kvôli prvému stupňu, kde je v jednej triede približne desať žiakov... No nie sú tie detičky zlaté? :DD Takže tak. Túto časť som začala písať na fyzike, ktorá je niečo ako prášok na spanie so 100% kvalitou :P Aj tak to nepochopím a to blá blá blá mi bude na nič. V poslednej dobe prichádzam na to, že som strašne nezodpovedná, neustále si niečo zabúdam a vykašlem sa na dôležité rodičovské telefonáty, asi takým spôsobom, že si nechám vypnutý mobil a drahá mama je na pokraji infarktu.
Ale nerobím to naschvál! To ten čertík, ktorý sa usadil v mojom anjelikovskom výzore a robí si, čo sa mu zachce. Čertík s názvom puberta :D





Harry sa objavil s kopou uterákov a pohárom vody. Striasla som sa. To nemyslí vážne.
Všetko položil na konferenčný stolík v kúte a bez slova si sadol. Potriasla som hlavou. "Nepamätám si, že by som ti poskytla nejaký dôvod, aby si mi mohol dôverovať."
Usmial sa, lakeť oprel o operadlo kresla a päsťou si podoprel bradu. Zamyslene ma pozoroval. "Tiež neposkytla." Na sucho som prehltla. "Tak prečo-" "Vravela si, že hľadáš Louisa," zamračil sa. "Čo po ňom chceš? Keď si vážne len ďalšia šialená fanúšička, môžeš sa rovno vrátiť tam, odkiaľ si prišla. Louis má silné nervy, ale všetko raz prekročí svoje limity. Dnes na tom po psychickej stránke nie je najlepšie." Chcela som vysloviť slová Kde je? Ale to by bolo priveľmi unáhlené. "Stalo sa niečo?" "To práve neviem. Pred pár týždňami sme sem pricestovali užiť si nezabudnuteľnú dovolenku, na malú chvíľu vypnúť mysle a všetko bolo ok. No Louis začal z neznámeho dôvodu miznúť. Niekedy sa... stratil, na celé hodiny. Bez jediného slova si obul topánky, z peňaženky vybral niekoľko dolárov a zabuchol za sebou dvere. Keď sa vrátil, kývol mi hlavou a hodil sa do postele. O pár minút upadol do hlbokého spánku. Často rozprával zo sna." Harry sa nepokojne pomrvil.
Nehybne som stála a hrýzla si spodnú peru. Pohľadom hypnotizovala dlážku. Áno, Harry. Tvoj najlepší kamarát sa jedného dňa objavil v skleníku a rozbil črepník s pivóniami. Náhodou som sa tam objavila a pomohla mu pozbierať črepiny. Vtedy sa to začalo. Náš letný románik.
Zdvihla som pohľad a s prekvapím zistila, že Harry ma stále uprene pozoruje. "Ehm, prepáč, ale ja už budem musieť ísť." "Vadím ti?" zaskočil ma otázkou. Rýchlo som pokrútila hlavou. Vážne to nie je pre to, že by si mi vadil, povedala som mu v duchu, ale blíži sa východ slnka a ja sa aktuálne nachádzam v role popolušky.
"Zveziem ťa," vyskočil na rovné nohy a z háčika na stene zložil kľúče od auta. "To vážne nie je dobrý nápad." Pozrel mi do očí. Tie jeho sa nebezpečne zúžili. "A to už prečo?" Nadvihla som obočie. Čo mám povedať, dofrasa?! "Pýtaš sa prečo. Hmm. No, ja žijem tak trocha v izolácii." Harry sa uškrnul. "No problem, moje fáro prejde aj bažinou." "A čo takto brečtanom?" rýpla som si. Zaškeril sa. "Čo tým myslíš?"
Plesla som sa po ústach. "Ale, mňa si nevšímaj. Keď si to tak veľmi praješ, tak nech bude po tvojom." Mám snáď na výber?
Harry sa víťazoslávne usmial. "V aute mi rozpovieš, ako si spoznala Louisa." Je tak naivný.
O pár minút som sedela na jednom z mäkkých sedadiel potiahnutých bielou kožou, ktoré sa vôbec nehodili k drsnému výzoru Land Rovera. Keď som si auto porovnala s ležérnou bielou košeľou a vyžehlenými nohavicami, ktoré mal na sebe Harry, musela som sa usmiať. K nemu sa hodia limuzíny a červené kabriolety, nie Land Rover stvorený do blata.
"Ako sa vlastne voláš?" preťal ticho Harryho zachrípnutý hlas. Zdvihla som hlavu a stretla sa s jeho zelenkastým pohľadom. "Rosalinda Guilbertová." Vyslovilo som meno. Svoje pravé meno. Po takom dlhom čase. Nevedela som, prečo som to ako prvému povedala Harrymu Stylesovi, ktorého poznám dokopy 40 minút, ale neskutočne sa mi uľavilo. Nebola som nové poslušné dievča so sprostým menom Rosie Edwardsová, ktorého zárodok vo mne vypestovala Claire. Stále som bola tým úprimným, drzým a cieľavedomým dievčaťom, akurát som sa cítila menej vyrovnaná.
"Ty si francúzska?" ozval sa zaskočený Harry. Unavene som si vzdychla. "Nie, som američanka. Otec je z francúzska, ale ja som celý svoj život prežila v Spojených štátoch amerických," odrecitovala som. Keď som bola malá, deti sa ma často pýtali podobné otázky. "A viem plynulo po francúzsky, nemecky aj španielsky," prehodila som so zdvihnutou bradou, pozorne ho sledujúc. To, že bez problémov ovládam aj taliančinu som si radšej nechala pre seba.
Harry na mňa namieril ukazovák. "Pch, poznám také nadpriemerne inteligentné decká, ako si ty. Detstvo si určite strávila nad knižkami, na miesto hier a tradičných blbostí. Puberta bola pre teba neznámy pojem, ty si písala básne, pozerala vedomostné súťaže a čítala nezmyselné citáty."
Rozosmiala som sa. "Tak to si, milý môj, úplne vystihol." Stisol pery. "No vidíš, už ťa mám prečítanú. Nebude ťažké domyslieť si tvoj celý príbeh."
Ach, Harry. Keby to bolo také jednoduché.


***

"A sme tu, mylady. Potrebujete doprovodiť? Totižto, nevidím tu žiadne dvere." Harry mal úžasnú náladu.
Na malú chvíľu som zavrela oči. Potrvá mi večnosť, kým nájdem tie zhrdzavené dvere. Je ich vôbec možné zazrieť z vonkajšej strany, alebo sa budem musieť riadiť len hmatom?
Vystúpila som z auta a zabuchla ťažké dvere Land Roveru. "Neviem prečo, ale tvoje auto so si celkom obľúbila. Je to taký neškodný obor. Ako cukríky, ktoré som si kupovala v Massachusetts. Na povrchu odporne kyslé, ale keď sa dostaneš k jadru, cítiš už len sladký cukor, ktorý sa ti roztápa na jazyku."
Ani neviem prečo som tresla takú hlúposť. Aby som odľahčila atmosféru?
Harry sa pohol ku mne a z ničoho nič ma objal. "Čo-," zajachtala som. "Si ten najčudnejší človek, akého som kedy spoznal. Vôbec sa v tebe nevyznám, si ako prázdna kniha," mrmlal, s tvárou zaborenou do môjho pleca.
Na tvári ma pošteklila jedna z mnohých Harryho kučier. Zatajila som dych. Myslela som, že neexistuje chlapec, ktorý by mi bol bližší ako Louis. A teraz sa tu objavil veselý spoločensky založený Harry, ktorý sa nebojí držať si odstup. Bola som zmätenejšia, ako obvykle. V jeho náručí som sa cítila tak kompletne a bezstarostne, až ma pochytila depka. Nie, Rose, to nemôžeš. Je to Harry Styles. Harry si ma pritiahol bližšie. Cítila som červeň, ktorá mi vstúpila do tváre. Chcela som sa odtiahnuť, keď mi v ušiach zadunel rozhnevaný hlas. "Okamžite ju pusť." Zalapala som po dychu. Nie, to nie. Určite sa mi sníva. Toto nemôže byť realita.


8 komentárov
 

2 people judged this article.

Comments

1 Juli Oremusová Juli Oremusová | 14. march 2013 at 18:25 | React

ja Ti to tu okomentujem aj tristoosemdesiattisíc krát, len prosím Ťa, žiadne také, že týždeň bez Tvojich poviedok, lebo ma natiahne! :) je to najkrajšie, najdokonalejšie, najúžasnejšie! ♥ ako môžeš tak dokonalo písať? (básnická otázka) :D už som vravela, že je to dokonalé? ... DOKONALÉ!!!!!!!!!!!! ♥♥♥ Xxxx

2 DIYLenka DIYLenka | Web | 14. march 2013 at 18:58 | React

krásne píšeš :3!

3 Zoey Zoey | Web | 14. march 2013 at 19:08 | React

Krásné, jednoduché, čisté, bez poskvrnky. Už kvůli té krásné ikonce zaujme mnoho lidí. A proto jsem se rozhodla/pozor, to Zoey nedělá často :D/, že si tvou povídku Because the sky is blue vytisknu. A samozřejmě budu dotiskávat další kapitoly atd. Nějak jsem se do téhle povídky zamilovala-a těším se na další pokračování víc než si můžeš představit :D

4 Faint Faint | Web | 15. march 2013 at 12:33 | React

Tak to už bolo niečo :D Stále mi nedochádzajú isté veci, ale to bude asi preto, že mám o jedno koliesko menej a preto tiež tak trošku nechápem tým blábotinám na fyzike :D
Inak ku štylizácii nepoužívaj české slová...doprovodiť - odprevadiť.
A bolo by prehľadnejšie, keby bola priama reč vždy na novom riadku :)
To je len tak pomino, to si nevšímaj

5 Bella-Kejtý Bella-Kejtý | Web | 15. march 2013 at 15:14 | React

Wow tak to je něco :)) Dokonalost jen tak dál :)

6 Knihofil18 Knihofil18 | Web | 15. march 2013 at 18:13 | React

Nečítala som to, ale sa chcem len zastaviť nad tvojím prístupom. Už dávno som nevidela, kde by niekto dával minimálny limit komentárov a celkovo sa mi to nepáči. Veď píšem pre seba, nie? Ak moju poviedku číta hoc aj jeden človek, som rada. A ak aj nenájdem komentár, predsa píšem pre seba, nie preto, aby ma niekto žobronil. Áno, ja viem, že ten nejaký komentár naozaj poteší a spätná väzba je dôležitá, ale aj keby nebola, nikdy by som sa neznížila k výhražkám typu: ak tu nenájdem x komentárov, poviedka nebude.  Tým by som nakoniec potrestala len sama seba, lebo by som mala neaktívny blog, k dopísaniu kapitoly by som sa nedonútila a nakoniec by som stratila chuť k písaniu.
Je to tvoja vec, čo robíš, ako si získaváš komentáre. Niekedy je však lepšie nechať to tak a zbytočne si neodradiť potencionálnych čitateľov od poviedky.
Zapáčil sa mi názov a chcela som si prečítať prvú kapitolu, aby som vedela, o čom to je a keby to bolo niečo dobré, tak by som pokračovala. Okej, tu zasa odradím svojím prístupom asi ja, ale nevadí... Priznávam, že by som bola sprostá a pri prvej zmienke o One Direction by som poviedku zatvorila, ale čo už? :D Vážne, VÁŽNE ich nemusím, nemám ich rada.
Okej. Vráťme sa späť.
S týmto prístupom komentárov som sa stretla na ourstories, kde boli komenty len plné smajlíkov, spamy a bolo jansé, že si ich tí, čo dali smajly, neprečítali. Tu máš dobrých čitateľov, komentujú ti krásnymi komentármi, no keby som bola ja čitateľom, a JUST by som nedala komentár. Som taká tvrdoklavá..
Možno si teraz hovoríš, že som sprostá krava, ale toto je môj názor a jednoducho som nemohla prejsť tvoj blog a ísť na ďalší článok bez toho, aby som to tu komentovala...
Je to tvoja vec, čo robíš, nemám ti čo do toho kecať, to viem, ale mám také nutkanie na to reagovať a to sa nestáva často, lebo častokrát len myknem plecom a idem na ďalší blog...
Dúfam, že ma za môj názor neukameňuješ, nechcela som byť sprostá a nechcela som nikoho urážať.
Ok, už vážne musím prestať písať, inak sa z toho vykľuje román. :D Ale čo, sme v slobodnej zmeni predsa. :)

7 Annie Annie | Web | 16. march 2013 at 11:05 | React

Evush, ty musíš napísať ďalšiu časť lebo dostanem srdcový infarkt alebo mozgovú mrtvicu... :-D Takžé tak, a limit komentárov je 8 ? Táto poviedka ke taká úžastná , že tu zachvíľu bude 1000 000 komentárov ;-) :-P

8 Annie Annie | Web | 16. march 2013 at 19:59 | React

[6]: Chápem, každý má svoj názor, ja ti ho neberiem , len si myslím že Evush chcela po celej tej svojej drine trochu ocenenia, čiže komentár. Veľa stránok píše že bez komentárov nič nebude, no myslia to všetci len tak, aby povzbudili tých lenivcov - čitateľov ku komentáru. Takže si myslím, že jej prístup (ako si to ty nazvala)je  úplne v pohode a má úplne právo , aby požadovala aspoň pár tych komentárov. :-) ja len toľko. ;-)

9 *Evush* *Evush* | Web | 16. march 2013 at 20:17 | React

[1]: Od teba mi stačí jeden jediný komentár, aj tak ťa ľúbim! :D A strašne ďakujem :))

[2]: Ďakujem ;)

[3]: Zoey moja :) Vážne si ju vytiskneš? :O Od teba to je neuveriteľná poklona, len sa bojím, aby som to v ďalších kapitolách nepobabrala :D Ďakujem, som strašne rada ;)

[4]: Okej, beriem si tvoje pripomienky k srdcu :) Nie, určite nemáš o jedno koliesko menej :D to je len preto, že je to dosť zamotané, ale postupne sa to bude rozuzľovať :)

[5]: Ďakujem!!! :))

[7]: Annie, vieš, že ťa mám rada? :D Hovorila som ti to už niekedy? Keď nie, som blbá, prepáč :D Ale vážne... Bez teba, Alex, Dii a Emky si našu triedu ani neviem predstaviť :-)

10 Mima :) Mima :) | Web | 16. march 2013 at 22:28 | React

Čítam tvoj blog už dlhší čas a stále nedokážem pochopiť tvoj spôsob písania! :D Nie že by bol zlý... práve naopak, je to dokonalé :3
Dokážeš všetko tak skvelo a napínavo zamotať, proste je to úplne super :3 Zlatíčko ja proste milujem tvoj blog a tvoje poviedky!! :D :3

11 Annie Annie | Web | 17. march 2013 at 12:52 | React

[9]: Evush, aj ja ťa mám strašne rada. :-)

12 Gabriela Gabriela | Email | Web | 18. march 2013 at 14:39 | React

Je to úžasný! Během jednoho dne jsem přečetla zatím všechny díly! :)
P.S. Jsem ráda, že chceš být mou Affs..:) Už jsem to zveřejnila na blogu :)

13 mrspapi mrspapi | Email | Web | 19. march 2013 at 13:30 | React

opravdu opravdu dokonalé!

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement