Because the sky is blue 2/?

25. january 2013 at 17:55 | *Evush* |  Because the sky is blue
Prepáčte mi, že to trvalo tak dlho. Mám toho veľa v škole, v priebehu týždňa som stratila múzu a ešte som včera nachladla, takže- :)) Môžem povedať, že toto pokračovanie je divné :D A krátke! No, nevadí... Mám takú náladu :) xx







Zobudil ma zvuk podobný kameňu hodenému do okna. No jasné. Blúznim. Ale po druhom, úplne totožnom zvuku, som si tým nebola taká istá...



***



Dotackala som sa ku obloku a v nemom úžase sledovala siluetu prekrásneho chlapca. Omámene som sa usmiala. Zbadal ma. Mesačné svetlo mu osvetlilo tvár a mne sa roztriasli kolená. "T-t-ty?" jachtala som a opakom dlane si šúchala viečka. "Psst! Nekrič tak!" šibalsky sa usmial, pričom mi neisto zakýval. "Čo tu robíš, preboha?! Nie. Čo ešte robíš na tomto ostrove?!" "Priveľa otázok naraz," mykol hlavou. Do tváre mi vstúpila červeň. Jeho ľahostajnosť ma neskutočne iritovala. Chalan zo mňa nespúšťal oči. "Ešte si mi nepovedal svoje meno," vyhŕklo zo mňa tak rýchlo, až som sa zarazila. "Louis," šepol. Jemne som sa usmiala. Vtom som za dverami svojej izby začula približujúce sa kroky. Do uší mi doľahla ozvena slúžkiných hlasov a hrnkot zväzku kľúčov. Nočná kontrola. Na Louisa som vrhla beznádejný pohľad. Poskakoval na mieste a rukami mi naznačoval niečo... jednoducho nezmyselné. Ale pochopila som jedno slovíčko. Rebrík. Takže on chce aby som utiekla? S ním? Pohoršene som si odfrkla a s prekríženými rukami sa mu postavila chrbtom.

Jedna zo slúžok konečne našla onen kľúč a dvere sa pomaly otvorili. Keď ma tam uvideli stáť, dobre, že na mieste neomdleli. Zbadať tmavú postavu, ktorej pozadie je zaplavené mesačným svetlom, s vražedným pohľadom na tvári a ešte k tomu uprostred noci, nemusí byť dvakrát príjemné. "Slečna -čo-čo to robíte?" "Pozorujem hviezdy," precedila som pomedzi zuby. Vyplašene sa usmiali, prikývli a odišli.

Vydýchla som vzduch, ktorý sa mi po celý ten čas hromadil v pľúcach a s búšiacim srdcom priskočila ku otvorenému obloku. Nebol tam. V hrudi som pocítila bodavú bolesť.



***



Búrlivý román. Fascinujúce. Knihu v papierovej väzbe som hodila medzi desiatky ďalších a začala sa prehrabávať kôpkami časopisov. Hľadala som skicár zošitového formátu v ľaliovo fialovej väzbe. Kedysi bol pre mňa neoddeliteľnou súčasťou a ja som ho v túto chvíľu zúfalo potrebovala. Zrýchlila som tempo, všetok nehodnotný materiál končil na dlážke. Kde je? Žeby ho Clara skonfiškovala? Podupala, spálila, zničila? Nie. Určite o ňom nevedela. Stálo by ju to priveľa pozornosti. Prerývane som sa nadýchla. Ruka mi nekontrolovateľne vletela do zadného vrecka nohavíc a vytiahla polstranový útržok papiera. Aspoň mám toto. Pár minút som zadržiavala dych, hľadela na roztrasený rukopis písaný lacným atramentovým perom. Posledná veta bola celkom zamazaná, takmer nečitateľná, akoby ju niekto čítal stále dookola. Smutne som sa usmiala. Niekto. Spod toaletného stolíka som si pritiahla taburetku a strnula sa posadila. Oči mi opäť zablúdili v spleti písmeniek.



Ach, zlatíčko. Bez teba sa slovo život nedá nazvať životom. Aj to malé, tvoja sestrička, sa mi v bruchu neustále mrví. O tej mrche Clare som vedela už dávno, no nikdy by ma ani nenapadlo, že by bola schopná spáchať niečo také. S tvojím otcom sa každý večer modlíme. Nehnevaj sa naňho, Rosie, veď dobre vieš, že by neublížil ani muche. To, že do našich životov priviedol Claru... on si to každú jedinú minútu vyčíta, ver mi, miláčik. Polovicu noci prespí na terase a vyfajčí minimálne balíček cigariet. Neviem, či to vieš, ale vyhodili ho z práce. Som si takmer úplne istá, že sa na tom podieľala Clara.

Rose. Buď statočná. Nikomu never. Naše cesty sa skrížia a je jedno, či to budú dva mesiace, alebo dva roky. O nás sa neboj. Naše životy síce stoja na nerovných základoch, no spomienky a zdravý rozum sú veľmi dobrý liečiteľ. Pamätaj si to.



Ľúbime ťa viac, ako všetko na svete.

Tvoji rodičia.



Bruškami prstov som pohladila text. Po líci mi už nestiekla slza.

Keď sa dvere nečakane otvorili, časopisy boli na svojom mieste a papier v bezpečnom úkryte. "Slečna, máte návštevu"


***

"Prepáč, ehm, Louis, ale teraz to vážne nie je vhodné.

"Deje sa niečo?" šepol, dlaňou sa oprúc o stenu niekoľko centimetrov od mojej tváre. Stáli sme v bezpečnej vzdialenosti od služobníctva, v tieni vysokej skupinky udržiavaných stromov. Mramorová fontána neďaleko, chrlila vodu. Slnečné lúče sa odrážali od vodnej hladiny.
"Kde si včera zmizol?" Vystrel sa. Oči sa mu v jasnom svetle zaligotali. "Myslel som, že dávaš jasne najavo, že si moju spoločnosť neželáš." Usmiala som sa. "Keď som to tak jasne naznačila... prečo si tu?" "Dámy sú cez deň milšie," žmurkol na mňa. Krátko som sa zasmiala. Náhle sa však ku mne naklonil, a s perami na mojom krku zašepkal, "Zdáš sa mi taká povedomá. Chcem ťa spoznať, Rosalinda.


Každého, kto mi tu napíše aspoň krátky komentár, milujem :D :*
 

3 people judged this article.

Comments

1 Baddiee Baddiee | Web | 25. january 2013 at 21:33 | React

Musela jsem si přečíst ten předchozí díl a je to úžasné! ')

2 Ka Ča Ba Ka Ča Ba | Web | 26. january 2013 at 15:33 | React

Skvělý !!!

3 DirtyDancer DirtyDancer | 26. january 2013 at 19:58 | React

ooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooo ♥ ♥ ♥ ♥ perfektné, famózne! xx milujem Ťa :)x krása krása krása!

4 Bella-Kejtý Bella-Kejtý | Web | 26. january 2013 at 21:18 | React

Úžasné :) Máš talent :)

5 Kokot bez jména Kokot bez jména | Web | 27. january 2013 at 0:49 | React

Dobře napsaný :)

6 modanasbavi modanasbavi | 27. january 2013 at 8:08 | React

Najsamkrajšie !!!! Chválim, 20 bodov z 10 -ich ;)

7 modanasbavi modanasbavi | Web | 27. january 2013 at 8:12 | React

ps. nejakým nedopatrením  sa mi nedá zmeniť meno, keď si čítam na iphone, takže potom pod modanasbavi.blog.cz píßem ja( Amina)

A pozývam ťa na GIVEAWAY!! Nájdeš na blogu, kde píšem.

8 Nici Nici | Web | 27. january 2013 at 16:54 | React

Fantastické čtení!! Krásný děj, příběh!!! Super a ten konec  úžasnej, bude pokračování? :D

9 Kokot bez jména Kokot bez jména | Web | 27. january 2013 at 18:16 | React

Dokonaléé!!!!!!!!!!!!!! :-)

10 Denee* Denee* | Web | 28. january 2013 at 12:29 | React

až budu mít čas určitě si přečtu :)) jinak na mém blogu je důležité info pro affs (:

11 mrspapi mrspapi | Email | Web | 2. february 2013 at 16:23 | React

krásá :O

12 Faint Faint | Web | 4. february 2013 at 12:13 | React

Krásne :) Nemám čo k tomu viac dodať :D

13 lilliinka lilliinka | Email | Web | 4. march 2013 at 15:12 | React

Znovu jsem četla minulí díl a teď tento  a pořád se nemůžu nějak orientovat v Roseině rodinné situaci. Asi bych to potřebovala vysvětlit.
Nicméně kapitola je krásná, kouzelná a má velmi slibný konec. Určitě si najdu čas na dalš:)

14 *Evush* *Evush* | Web | 5. march 2013 at 20:18 | React

[13]: V prvom rade ďakujeeeem :D A menší rozpis okolo Rosinej rodinnej situácie plánujem na štvrtú časť.. :))

15 Zoey Zoey | Web | 14. march 2013 at 19:05 | React

WoW. Přečteno na jeden zátah/včera v jednu v noci/ a úspěšně okomentováno dnes :) Jdu dále, nevím, kde jsem prvně komentovala ':)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama