Because the sky is blue 1/?

15. january 2013 at 21:14 | *Evush* |  Because the sky is blue
Neohlásený comeback. Zdravíčko našťastie stojí pri mne, takže je mi lepšie, takže môžem písať :)) Len týždeň bez písania a ja už som zúfalá ako krtko bez svojej lopatky. Kľajem na blbú fyziku, pretože zajtra už musím ísť do školy. Sústrasť?^^
Inak cez víkend spravím menšiu kontrolu affs, so... pripravte sa :D A zajtra všetkých poriadne obehnem a poinformujem ;) Ku jednodielovke: Rozpísaná dávnejšie, dokončená pred hodinkou pri čajíku a mandarínke :) Veľa mojich typických opisov, málo dialógov, možno je trochu nezmyselná, ale ja vlastne so svojou prácou nie som spokojná skoro nikdy... Ami moja, prepáč, že tak neskoro, ale veď vieš. A nie je to jednodielovka, chcem to malinko predĺžiť, nebola som schopná nacpať to do jednej časti, dúfam, že ti to nevadí a... Nádych :D (dneska mi pricestoval balíček zďaleka- 1D Writing set :33- a za deň som doslova zhĺtla jednu báječnú knižku, trošku od môjho "gusta", ale vidíte, že bola dobrá! ...preto mám dobrú náladu :)) Good night, honeys


Pre Ami :*



Nehybne som stála na strmom útese, do ktorého prudko udierala morská voda. Sledovala som spenené vrcholky vĺn, ako sa predbiehajú po oceáne a priťahujú pohľady. Následne im cestu skrížili skalné výbežky a ony sa rozbili, nadobro zmiznúc pod vodnou hladinou. Z úst mi unikol tichý vzlyk. Ovládaj sa, Rose. "Slečna Edwardsová?" Nebuď srab! Prerývane som sa nadýchla a pevne stisla viečka. "Som v poriadku." Alebo sa tým snažíš presvedčiť samu seba.
Musela som ostať pokojná. Len vyrovnane stáť na tejto mramorovej terase s jednoduchým bielym stolom a vázičkou s vyblednutou plastovou ružou. Hľadieť na rozbúrený oceán podo mnou a anjelsky modrú oblohu. Keď ste zaostrili zrak a pečlivo sa zahľadeli na horizont pred sebou, videli ste pevninu. Brehy amerického Massachusetts. Vždy keď som ich videla, mala som chuť vykričať si dušu. Ja tu nepatrím! No tak, puste ma domov! Nechcem tu byť! Nenávidím vás!
Za poslednú vetu som si zaslúžila facku. "Vieš koľko sme pre teba obetovali, Rosalinda?" Falošný hlas ešte falošnejšej Claire, som si stále jasne pamätala. "Kvôli tebe sme prišli o polovicu majetku. Firma tvojho otca skrachovala." Vtedy mi došla trpezlivosť. Stisla som pery a dýchala čoraz rýchlejšie. "On nie je môj otec!" skríkla som. Claire sa na mňa veľmi dlho dívala. Z tváre jej nezmizol pokojný úsmev, s jemne vykrútenými kútikmi úst. Úsmev, ktorý ma trápil desať rokov a ktorý som tak nenávidela. Po chvíli zdvihla ukazovák s na červeno namaľovaným nechtom a ukázala ním presne na mňa. "No dobre, Claire. Ako si si to vystlala, tak v tom budeš spať. Odveďte ju."
Aj teraz ma pri tej spomienke zaplavil chlad. Clairina myšlienka bola jednoduchá.
"Rosalinda bude žiť tak, ako pred tým. Akurát prostredie bude iné. Romantický ostrovček s vynikajúcou lokalitou. Panenské pláže, nepoškvrnený oceán, milí ľudia. Čo viac si môže priať?" Sladký úsmev, bábikovská postava, polkruhové okuliare, ktoré jej dávali inteligentný ráz. Ľudia jej beznádejne verili. Keď sa však dívala na mňa, v očiach mala číru nenávisť. Jej odkaz bol jednoduchý. Zdochneš tu, ty suka. Svojich priateľov už nikdy nestretneš. O to sa postarám.
A to Claire dodržala. Som tu už celé tri mesiace, no za celý ten čas som na pôde tohto ostrove nevidela jedinú známu tvár. Ľudí tu žilo málo a ja som nemala práve chuť zoznamovať sa. Mohla som len tíško trpieť.
"Slečna, je šesť hodín. Váš čas sa skončil. Vrátite sa do komnaty," nezaujato zamrmlal ten chlapík, čo ma mal dnes na starosti a niečo si škrtal v diári. Zahľadela som sa na oblohu, ktorej odtieň sa medzičasom zmenil na tmavomodrú. "Chcela by som ostať dlhšie," ozvala som sa. "To neprichádza do úvahy," zarecitoval a ani sa pri tom na mňa nepozrel. Dlane som zovrela v pästí a pozrela naňho pohľadom býka v ruji. "Mám to zopakovať ešte raz?" zvolala som. Zdvihol hlavu od diára a prekvapene na mňa pozrel. "To nebude potrebné, slečna," šepol vyplašene. "Vrátite sa do večere, alebo-" "Nech mi to prinesú. Budem v záhrade."
Vystrela som si skrehnuté prsty a ponáhľala sa preč. Ďaleko od zmäteného chlapíka a panorámy, ktorá mi vháňala slzy do očí. Kráčala som približne päť minút, snažiac sa na rozľahlom pozemku nezablúdiť. No o malú chvíľu som za rohom zbadala živý plot, ktorý ohraničoval záhradu. Rýchlo som sa sklonila a nízkou bráničkou prešla dovnútra. Zrejme som vyľakala mladého muža s hnedou šticou, ktorý sa skrýval za objemným črepníkom s pivóniami. Zhíkol a nemotorným pohybom udrel do črepníka. Ten sa zahojdal na mieste a kozmickou rýchlosťou zletel na zem. Nemo som sa dívala na mladíka, ktorý mal už oči veľké ako taniere. "Ty máš teda silu," skonštatovala som. "Za to tebe chýba postreh," mrmlal a holými rukami sa snažil upratať tú spúšť.
"Aha. Takže nemotorný a ešte aj drzý," prekrížila som si ruky na prsiach.
"Nestoj tam a radšej mi pomôž!" prebodával ma pohľadom.
Vzdychla som si a čupla si k nemu. Za pomoci metly a zmetáka sme mali prácu čoskoro hotovú. Pivónie som hodila do najbližšieho záhonu a upaľovala naspäť. Mal z toho dokonalú zábavu. Opieral sa o stenu skleníka a nepretržite sa na mňa díval. Neunikol mi šibalský výraz v jeho očiach.
"Okej," hlesla som a oprela sa o kamennú sochu anjela, dobré tri metre od neznámeho votrelca. Premeriavala som si ho a on sa stále nečujne usmieval. Sformulovala som jednoduchú vetu. "Kto si?"
"Sympatický mladý muž na spontánnej dovolenke." Nadvihla som obočie, ale nekomentovala to. "A čo ty?" prisunul sa bližšie. "Taktiež si užívaš prázdniny na tomto čarovnom kuse zeme?" "Och, aký poetický! S tým na mňa nechoď, miláčik. A vlastne... aj tak už je veľa hodín. Zbohom," zaškúlila som na neexistujúce hodinky a bez obzretia kráčala preč. Preč od chalana, ktorý začal naberať nebezpečne zvedavé grády. Preč od niekoho, kto mi s pre mňa celkom nepochopiteľných dôvodov, vytváral motýle v bruchu. "Dovidenia," ozvalo sa mi od chrbta. Takže on si nedá pokoj? "Zbohom," precedila som pomedzi zuby, najchladnejším tónom akým som dokázala. Keď mi do očí udrel potácajúci sa ružový bod, výrazne som zrýchlila. Slúžka s večerou na striebornom podnose. To mi ešte tak chýbalo. Čo keby ma s ňou ten zvedavec uvidel? A nemalo by mi to byť náhodou ľahostajné? Zaškrípala som zubami a tenký sveter si pritiahla do polovičky tváre. Slúžka bola odo mňa otočená o 180° a hľadela do neznáma, preto som okolo nej nepozorovane prekĺzla. So sklopeným pohľadom som prešla cez drevom vykladanú terasu, peniazmi páchnucu obývačku v štýle "biela je dobrá", prešuchtala sa niekoľkými chodbami, až som zbadala vytúžené bukové dvere vedúce do rozľahlej kuchyne.
Okrem pár kúskov špinavého riadu a omrviniek na pulte tam nebola ani stopa po človeku. Ignorovala som všetky tie vône, či zápachy, ktoré mi udreli do nosa, pripadala som si ako v preplnenej parfumérii. Z kredenca som si potiahla pár kúskov chleba a naliala plný hrnček vlažného čaju.


Tú noc som ťažko zaspávala. Neustále som sa prehadzovala a chvíľu sa len tak prechádzala po izbe, mysliac... Mysliac na ambiciózny pohľad sivozelených očí, ktoré sa na mňa dívali sotva dvadsať minút. Nemohla som si pomôcť. Celé tri mesiace, čo som tu, mám srdce ako z ľadu. Smútok mi trhá vnútro a hysterická povaha po otcovi, po tom pravom otcovi chce poriadne nahlas kričať. Teraz ma navyše ťaží nepríjemný pocit súvisiaci s... ním. Akoby som ho dnes nevidela prvý raz, ale ani posledný. esmevom, hollywoodskú tváričku a nepokojný to mi Ticho som sa zasmiala. Hlúpa Rose. Si naivná a hlúpa. Vzdychla som si a celou váhou sa hodila na kašmírovú prikrývku postele. Pevne som zavrela viečka a nechala sa unášať novým prívalom myšlienok.
Zobudil ma zvuk podobný kameňu hodenému do okna. No jasné. Blúznim. Ale po druhom, úplne totožnom zvuku, som si tým nebola tak istá...


!POKRAČOVANIE!
 

3 people judged this article.

Comments

1 DirtyDancer DirtyDancer | 16. january 2013 at 6:28 | React

pokračovanie čo najskôr!!!!!!!!!! D-O-K-O-N-A-L-É! ♥ Xxx

2 Nici Nici | Web | 16. january 2013 at 14:47 | React

Krásné, hej! Nespřátelíš? :-)

3 Ami Ami | 16. january 2013 at 15:40 | React

tak určité, že nevadí :)na tvoje príbehy krivého slova nenájdem

pozývam ťa na giveaway http://modanasbavi.blog.cz/1301/big-winter-giveaway

4 Nici Nici | Web | 16. january 2013 at 22:17 | React

Děkuju!! :-)

5 mrspapi mrspapi | Email | Web | 18. january 2013 at 10:26 | React

nádhera:OOO

6 *Evush* *Evush* | Web | 19. january 2013 at 10:13 | React

[1]: Ďakujem :* A už na tom pracujem :D

[2]: ;-)

[3]: To som rada! :)))

[5]: Ďakujem krásne ;)

7 Baddiee Baddiee | Web | 25. january 2013 at 21:32 | React

Úžasné! (y)

8 Faint Faint | Web | 4. february 2013 at 12:10 | React

Školský comp :D nie som prihlásená
Konečne som si našla čas prečítať poviedku :)
Trocha zmätené, ale ja som už raz taká :D
Veľmi sa mi páčia opisy...

9 lilliinka lilliinka | Email | Web | 8. february 2013 at 15:04 | React

No moc se omlouvám, že jsem si ještě nic nepřečetla dřív a přísáhám, že kdybych věděla jak píšeš, máš mě tu hned.
Nicméně povídka se mi líbí, přímé řeči je tam celkem dost a kromě toho první část, díl nebo kapitolka, nevím co to je, je vždycky o představení situace a zavedení do děje o seznámení se s posatvami - v tomto případě s Rose. Líbí se mi jakým stylem píšeš, jsi talent:)

10 Zoey Zoey | Web | 14. march 2013 at 19:04 | React

Krásné. Začala jsem to dočítat :) a líbí se mi to čím dál tím více. Je zajímavé číst čtvrtou část a pak přečíst první :D

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement