Life is a hard road to success 25.

21. december 2012 at 20:19 | *Evush* |  Life is a hard road to success
Bonjour, ladies. Kamarátka ma prehovára na francúzštinu, mám sa na to dať? :) Inak som som sooo happy, holidays is here!! :) Konečne. Ako vraví môj brat, hustý! :D Veselé Vianoce a šťastný nový rok som už povedala 50- krát, ale tak to poviem aj vám, nie? :)) Na Vianoce dúfam vymyslím nejaké "prekvapko", či už zimnú jednodielovku, uvidím.. :)
Ehm. Táto časť je odlišnejšia od predchádzajúcich. Menej drámy a zápletiek, takže sa mi ani nemôžete sťažovať :D Kebyže sa vám takéto niečo páči viac, dajte vedieť a ja s tým niečo spravím :) Viem, že ste zvedavé, čo bude s Niallom, Freyou a Salomé, bohužiaľ však musíte vydržať do ďalšej časti :) Love you all, napíšte mi prosím komentár! :**





Tri východy a západy slnka. To je tvoj čas. O štyri dni ťa budem čakať v Korpadablé. Mestečko tri stupne východne od miesta, kde sa práve nachádzaš. Prídeš úplne sám.
Pamätaj na moje slová. Zlyháš a ja sa to dozviem.
S.


-25. časť-


Agnes


Nekonečná cesta. Nedokázala som si spomenúť, aký je deň, mesiac.. Pred očami sa mi ako fotoalbum striedali obrazy, ktoré sa prelínali a nedokázali nabrať určitý tvar. V hlave som mala také množstvo myšlienok, až ma nepríjemne rozbolela. Na ramenách som cítila dážď, potom ho vystriedal vietor a napokon mi na odhalený zátylok pražilo slnko. Bola som ako v podvedomí. Počula som hlasy, ktoré zneli ako z neuveriteľnej diaľky, cítila dotyky, ktoré som nevedela priradiť. Sen sa striedal s nočnou morou, slnko s mesiacom, vzduch so zemou.
"Budeš v poriadku. Ver mi. Budeš v poriadku."
"Agnes, preber sa už..."

***

Niekto tu bol. Ktosi mi stisol ľadovú ruku. Emma. Keď uvidela, že som pri vedomí a sledujem ju, niekoľkokrát zasmrkala a ráznym pohybom si trasúcimi rukami zotrela nový prúd sĺz. Zvedavo som na ňu hľadela. "Nejako to na mňa všetko doľahlo," povedala a vydala niečo medzi vzlykom a uchechtnutím. Potom ma prudko objala. Na malý okamih som ešte ostala v tranze. Ale bola som dosť odhodlaná na to, aby som zas prebrala vládu nad skrehnutými prstami a mojej najlepšej priateľke objatie opätovala. Cítila som jej úsmev. Mala som čas pohľadom prečesať neznáme prostredie. Ležala som v... sene?! A steny, ktoré ma obklopovali patrili starej zrenovovanej stodole. Vzduchom sa niesla vôňa blata, suchej trávy a dažďa. Do končatín ma pichali ostré stebielka slamy, ale aj tak to bolo... príjemné. Ale horšie bolo, že som ten pocit dôverne poznala.
Do hlavy mi vpálila spomienka, stará päť mesiacov.


Niekto ma zozadu oblapil až som podskočila. Samozrejme, že to bol Harry. "Harold! Prečo stále ja? Máš tu kopec iných ľudí!" kričala som na neho cez slzy smiechu. Schmatol ma za ruku a niekam ťahal. Ocitla som sa pri rohu schátranej budovy o ktorú sa opieral Zayn. Bolo tam tak ticho...skoro som si myslela, že som ohluchla, keďže som sa z mestského hurhaja dostala sem. "Myslel som, že budeš s Emmou," nadvihol obočie Zayn. "Veď vieš, že Emmu len tak niekde nepustia. Stráže princeznej... A prečo práve s Emmou? Je to moja najlepšia priateľka, ale všade sa s ňou neťahám. Unavene som klesla na kopu sena v napoly zničenej budove. Zrejme tu majú skládku jedla pre zvieratá. "Si v pohode?" usmial sa na mňa Harry. "Noo mohlo by to byť aj lepšie. V noci bol spln a nemohla som spať." "Ani ty?" zaškeril sa Zayn. "Naviac v týchto šatách od Em sa nedá dýchať," zachichotala som sa a pozrela na látku, ktorá mi silno obopínala hrudník a brucho. "Urobím ti masaž, ako vždy?" nadvihol jedno obočie s úsmevom Harry. "Ale tentoraz sa posnaž." Privrela som viečka a cítila ako mi Harry hore zozadu rozopína šaty. Jeho teplé dlane spočinuly na mojich ramenách a prechádzali až ku krku. Zavzdychala som. Harryho masáže boli lepšie ako od profesionála, aj keď neviem kde sa to naučil.


Harryho masáže. Sklad sena, kde sme v trojici trávili čas. Kde sú, tie časy, dočerta?!
Žiadny Exponens. Žiadne neznesiteľné naháňačky, ktoré človeku vyšťavujú mozog. A s nevôľou som si musela priznať, že ani žiadny Liam.
Hmm.
Svoju pozornosť som preniesla na Emmu. Ešte stále si ma k sebe pritískala, ako dieťa svojho plyšáka. Ticho som sa zasmiala a jemne ju odtisla. "Em... Prečo si plakala, honey?" Smutne sa usmiala a začala prechádzať hore dolu po prázdnej stodole. "Veď som ti už povedala... Nejako to na mňa všetko doľahlo. Ty, Exponens, ocko a brat. A navyše je tu ešte Louis so Zaynom." "Čo je s nimi?" slabo som sa zachichotala. Emma tiež, ale o niekoľko oktáv hlasnejšie. "Zažila si už, že ťa neznesiteľne priťahuje niekoľko chlapov naraz?" Rozosmiala som sa, krútiac hlavou. "Takže tebe sa vlastne páčia obaja. Louis je niečo ako manžel a Zayn milenec, či už zakázané ovocie," skonštatovala som. "Nie! Povedala si to strašne starecky a morbídne! Sme ešte mladí, Agnessa. Také decká, hoci dospelé." Zahryzla som si do pery a vyplazila jej jazyk. "Tak mi povedz svoju verziu." Emma sa zvodne usmiala. "Louisa milujem, ten chalan je jednoducho dokonalý, hoci pred pár dňami som prišla na to, že strašne tajomný. A Zayn... on je úplne iná šálka kávy. Akoby si si odhryzla z ovocného koláča. S ním život plynie tak ľahko, čas nemá nijakú váhu. A na viac je strašne vtipný."
Emma si básnila svoje. A ja som si jej monológ nesmierne užívala.
"Agnes, uvedomuješ si ty vôbec, koľko máme my dve pri sebe chlapov? Päť. Aha, na každý prst jeden. Fúú, keby som to mala ľahšie. Keby bol milý len jeden. Keby bol pekný len jeden. Nemyslíš?"
"No, ehm, mne úplne stačí Liam," usmiala som sa.
"Vidíš, ani ten nie je škaredý," prehodila potmehúdsky. Vyprskla som a začala ju naháňať okolo balíkov sena.
"A Harry? Bože, Harry! Tie jeho anjelské kučery... Niall. Niall! Rozkošný blondiačik s..."
"Ježiši, Em!" Zakryla som si sluchy a snažila sa ignorovať ten jej hrdelný hlas.
"Dobre, vypínam," zasmiala sa a celou váhou dopadla na seno vedľa mňa. "Nespravíme si babský večer? Zavoláme aj tvoju sestričku?" "To už je noc? Koľko..." vydýchla som, "Ako dlho som... no, veď vieš." Emma sa na mňa súcitne pozrela. "Po necelom dni si... ochorela. Liam povedal, že si len vyčerpaná a dehydrovaná. No tvoj spánok trval celú cestu. Päť dní. Teraz je druhá noc, odkedy sme sa tu usadili. Skupinka osamelých, dosť schátraných tehlových domčekov so stodolou, na juh od pásma ihličnatých lesov. Idilka."
No ja som ju už nepočúvala. Nemohla som odtrhnúť zrak od malého čipu, hranatej kartičky so satanským znakom, ktorú som jasne videla pod pokožkou na dlani.


 

2 people judged this article.

Comments

1 mrspapi mrspapi | Email | Web | 21. december 2012 at 23:35 | React

úžasné^^

2 *Evush* *Evush* | Web | 22. december 2012 at 10:08 | React

[1]: ďakujem♥

3 Ami Ami | 22. december 2012 at 10:41 | React

Krááááááááásne, to vážne všetko trvá len 5 mesiacov ?!

4 Bella-Kejtý<3 Bella-Kejtý<3 | Web | 22. december 2012 at 10:43 | React

Jéé to je nádherné :))

5 *Evush* *Evush* | Web | 22. december 2012 at 11:19 | React

[3]: Stalo sa tam toho veľa, že? :)) Ďakujeem, Ami ;))

[4]: Vážne? :D Thank yoou ;-)

6 Zoey Zoey | Web | 23. december 2012 at 10:48 | React

Krásné :-) Moc se mi to líbí a jako vždy(ach jho)nemám slov :D

7 DirtyDancer DirtyDancer | 23. december 2012 at 15:41 | React

what? :O dievča, ja z teba umriem! toto je D-O-K-O-N-A-L-O-S-Ť!!!!!!!!!! ♥♥♥

8 *Evush* *Evush* | Web | 24. december 2012 at 11:10 | React

[6]: Ďakujem krásne, nádherne, Zoey :D ;-)

[7]: Nie, to ja z teba!! :-P :D Ďakujeeem, moja ;))

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement