Life is a hard road to success 24.

18. december 2012 at 21:15 | *Evush* |  Life is a hard road to success
Tak tu to máte :) Už dopredu chcem povedať, že neskutočne ďakujem za komentáre, ktoré ma potešili viac ako tušenie, že už len šesť dní do Vianoc, a teda do prázdnin :D Keby ste sa do mňa mohli prevteliť, cítili by ste ten blažený pocit, že sa tieto moje písmenká niekomu páčia :D :) Soo... tlačí ma čas, takže sa tu nejdem nejako rozpisovať, nabudúce! :)
Enjoy reading!
Ten obrázok k tomu síce nejde, ale je strašne úžasny



"Takže ty nám chceš tvrdiť, že máme opustiť toto miesto a na poslednú chvíľu hľadať nové, len kvôli tomu, že ti to povedal nejaký šialenec...?!" Louis sa výrazne zamračil a postavil so zaťatými päsťami pri tele. Premeriaval som si ho pohľadom, šklbnúc okom po Salomé. Lenže ona tam už nebola.
Stolička, na ktorej ešte pred chvíľou sedela, bola nedotknutá, dokonca v rovnakej polohe. Aj kniha pri olejovej lampe bola otvorená na rovnakej strane. Keby ste prehliadli karmínovo červenú diabolskú pečať so satanským znakom v strede. Stratil som zásobu kyslíka, práve keď sa zámkom ozval dievčenský výkrik.


-24. časť-


Agnes

"Harry! Harry, no tak!" Triasla som ním, štípala ho do líc a fackala po tvári, až kým sa nezobudil z hlbokého spánku. V pravidelných intervaloch zíval a šúchal si viečka, akoby nemohol uveriť tomu, čo má pred sebou. "Zayn!" skríkla som. Vbehol do komnaty a ja som si s ním vymenila pozíciu.
Vedela som, že diaľku medzi mnou a Exponens tvorí len pár desiatok míľ.
Vedela som, že Louis mi teoreticky zachránil život a že by som sa pred ním mala hodiť na kolená.
A taktiež som vedela, že keď nebudeme konať rýchlo, naše domčeky- už aj tak z tenkých karát, sa zrútia.
Keď som vybehla na chodbu, nejako sa mi to všetko splietlo dohromady. Niekoľkokrát sa mi zakrútila hlava, zatiaľ čo som bežala ku hlavnej bráne. Nejako sa mi to podarilo presne do Liamovej otvorenej náruče. Celou váhou som sa o neho oprela, zatiaľ čo mi bozkával cestičku vo vlasoch. Hojdal ma v náručí, do ucha šepkal upokojujúce slová. Akoby čas nehral hlavnú rolu. Akoby bolo všetko, ako predtým. Lenže nebolo. Mali sme náskok sotva troch hodín. A ja už ďalšie straty neznesiem. Odtiahla som sa od Liama a predlaktiami si zotrela niekdajšie cestičky sĺz.
Liam sa dal do vysvetľovania nejakého nezmyselného plánu, ktorý mal jednoduchý odkaz: Utekať, skrývať sa, snažiť sa prežiť.
A to všetko kvôli tebe. Moje svedomie bolo na bode varu. Keby som tak Exponens uštedrila tú radosť a nechala sa zabiť. Ostatní by už boli na opačnom konci sveta a začínali budovať základy nového života. Neuvažovalo som dlho a s hrčou v hrdle usúdila, že by bol lepší.
Na šiji ma pošteklil niečí pohľad a o malú chvíľu sa Emmina ruka vsunula do mojej. Venovala mi úsmev a tvárila sa, že počúva Liamov monológ, no vedela som, že myšlienkami je- rovnako ako ja, úplne inde. Naskytol sa mi pohľad na jej profil, ktorý ničím nepripomínal bývalú Emmu. Namiesto dlhých svetlých kučier, ktoré sa jej vlnili až po pás, mala vlasy neúhľadne ostrihané, najskôr záhradníckymi nožnicami. Siahali jej len niekoľko centimetrov pod kľúčnou kosťou. Plná tvárička s ružovými lícami, tak ako som si ju pamätala, mala o niekoľko odtieňov bledšiu farbu a popraskané pery priťahovali pohľady. Neodvážila som sa však pozrieť na seba. V zámku, pred ktorým sme teraz stáli a v ktorom sme strávili asi dva týždne, neboli ani poriadne prikrývky, nie to čisté oblečenie, či studňa s teplou vodou.
Všetci sme boli špinaví a neupravení. A uprostred vojny.
"Teraz všetci nasadnete na kone. Nebol čas vybaviť plemenného plnokrvníka pre každú osobu, preto ich je len päť," obdivovala som Liamov pevný hlas, ktorý ma zakaždým prekvapil. "Pôjdem na čele. Emma bude s Louisom, Agnes s Niallom," pozrel mi priamo do očí, "Hayley s Harrym a Zaynov kôň už má na opasku našu batožinu. Niet sa čoho báť, Exponens by mali byť ešte ďaleko na severe, no aj tak budeme musieť udržiavať rýchle tempo." So zatajeným dychom som sa pozrela Haylinim smerom. Sedela učupená pri neďalekom gaštane a s prižmúrenými očami nás sledovala. Vtom rozruchu som ju ani neregistrovala. Pohla som sa k nej, ale Liamova ruka ma zastavila. Pokrútil hlavou. Nechápavo som naňho hľadela. Medzitým Hayley dobehla ku nám, tvár si zaborila do mojej blúzky a pevne ma objala. Potom sa nečakane rozbehla za Liamom.

O hodinu neskôr

Počasie je zradné. Do tvarí nám šľahá ľadový vietor, z mračien padajú drobné dažďové kvapky. Na obzore sa črtá skupinka tmavomodrých oblakov, ktoré nebezpečne pripomínajú búrkové a spolovice zakrývajú slnko. Tuhšie som sa k Niallovi pritisla a snažila sa ignorovať bolesť, ktorá mi sálala so stehien. Niekoľko metrov pred nami sa tryskom niesol Zanyov uhľovočierny kôň. Po bokoch cválali vznešené hnedáky s hrdzavou hrivou, na ktorých chrbtoch sedeli Emm s Louisom a Hayley s Harrym. Keď som sa predklonila, hmlisto som videla sivastý chvost a Liamov chrbát.
Vzdychla som si a snažila sa bezbolestne vystrieť nohy. "Agnes?" Niall moje meno vyslovil každých dvadsať minút, asi aby sa uistil, že som v poriadku. "Áno, ešte stále som tu," uškrnula som, na čo sa on rozosmial. No po pár sekundách sa zarazil a cítila som zimomriavky, ktoré mu navreli na ramenách. Ku jeho čudnému správaniu sa mi nepodarilo priradiť dôvod...

..............

...a potom mi v hlave vybuchol ohňostroj. "Niall, kde- kde je vlastne Salomé?" zašepkala som roztraseným hlasom. Prudko sa vystrel a prisilno pritiahol opraty, čo spôsobilo, že kôň spomalil. S odpoveďou váhal dlhé minúty. "Včera v noci sa od nás oddelila. Vieš, že jej otec bol kapitán a že je... ehm, mŕtvy, matka s nimi nežije, ale Salomé má súrodencov. Ich dedinu napadli. Jednoducho musela odísť. Na pár mesiacov. Potom nás zas nájde."
Cítila som Niallov neistý tón a neskutočne zachrípnutý hlas. Vedela som, že mi klame.


Niall


Klamal som. Už po štvrtý krát za tento deň. Nechcel som. Ale ten list som mal stále pred očami...


Už si si to všimol, hrdina? Tvoja malá kamarátka je lapená do pasce. Keby si počul, ako roztomilo kričí. Chceš ju zbaviť utrpenia? Máš malú šancu, ale ja ti ju predsa len dám.
Nikomu o tomto liste nevrav. Zapoj fantáziu a niečo vymysli. Keď tento rozkaz porušíš, ja sa to dozviem, Horan. A ona bude v okamihu mŕtva.
Tri východy a západy slnka. To je tvoj čas. O štyri dni ťa budem čakať v Korpadablé. Mestečko tri stupne východne od miesta, kde sa práve nachádzaš. Prídeš úplne sám.
Pamätaj na moje slová. Zlyháš a ja sa to dozviem.

S.
 

1 person judged this article.

Comments

1 Katherine Katherine | Web | 19. december 2012 at 12:31 | React

čožééééé... povieš mi dievča prečo som na toto narazila až teraz??? Prečítala som si len kúsok a úplne ma to uchvátilo, idem pekne od začiatku .... wou, wou, wou!!! Ja fakt neviem ako sa mám vyjadriť, ty píšeš úplne cduiasciu!!! Amazing! a keď uvážim, že je to Fantasy, tak sa celá roztápam, aby som sa mohla pustiť do čítania od začiatku! idem na to :*

2 DirtyDancer DirtyDancer | 19. december 2012 at 17:52 | React

wow :O odpadla som .... skvelá časť, táto poviedka je úplne super! chytro píš ďalšiu! :)xx

3 Bella-Kejtý <3 Bella-Kejtý <3 | Web | 19. december 2012 at 17:55 | React

Wow překrásné :))

4 Zoey Zoey | Web | 20. december 2012 at 15:01 | React

Nádherné!!!Doslova a do písmene nádherné, úžasné, dokonalé. A ten obrázek je...nepopsatelný :D

5 kasandra kasandra | Email | Web | 20. december 2012 at 19:38 | React

moc nádherný!!! ten obrázek, ehm... je ůžasný, to jo, ale musela jsem si to zakrýt když jsem to četla protože jsem se na to pořád dívala XD

6 *Evush* *Evush* | Web | 21. december 2012 at 17:23 | React

[1]: ... Najprv som si tvoj komentár musela trikrát prečítať, aby som si uvedomila, že je "really" :O
Vieš, podľa mňa so Sue píšete fakt prekrásne, ste niečo ako moje vzory v písaní a ja som strašne strašne rada, že sa ti to páči!!! :D :))) Nie, ešte viac :-D No tak toto Fantasy je trošku neobvyklé, zamotanéé, ale obľúbila som si ho a baví ma to písať :D Lovely reading ;) Hádam to nevzdáš po pár kapitolách :D :D

7 *Evush* *Evush* | Web | 21. december 2012 at 17:30 | React

[2]: Ďakujem krásne ;-) :D Už sa chystám, neboj :-)

[3]: Ďakujem♥

[4]: Ouu, veľmi ma to teší, ďakujem!! :D Nepopísateľný, správne :D ;-)

[5]: Thank yoou :-) Vážne? :D

8 weilyn-story weilyn-story | Web | 21. december 2012 at 20:01 | React

Úplně dokonalé! A ten obrázek je taky moc pěkný!! ;-)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement