Life is a hard road to success 23.

13. december 2012 at 19:54 | *Evush* |  Life is a hard road to success
Soo.. next part is here :) Mala som ju v pláne až na zajtra, ale môj drahý organizmus postihla choroba, čiže som doma :D Celý deň len počítač, moja krásna nová knižka (keby vás to zaujímalo, posledná časť Padlých Anjelov- Výkupenie od Lauren Kate), telka, naši hafani a ja :D Čo značí, že mám čas :) Nejaká jednodielovka na prianie? Keď mi napíšete krásny dlhý komentár, možno vám ju aj napíšem :P :D
A ešte niečo som chcela...
Viem, že je to zamotané. Ale keď ste čítali aspoň jeden fantasy román, každý poriadny je zamotaný. Nechcem tým povedať, že sa snažím aby to také bolo- najradšej by som bola, keby ste všetci všetko chápali a nebolo to tak zložité :) No ja mám limitovaný počet kapitol, nemôžem tu predsa písať 200 častí, kde by sa to všetko vyjasnilo, jednoducho... to nejde :D Ale keby chcem, knihu z toho stvorím :) Takže čítať, snažiť sa chápať, prípadne pýtať a rešpektovať ;)





Accivo skrútil tvár do niečoho podobného, ako je úsmev. Sadol si na prichystaný trón a odpil z niečoho, čo nebezpečne pripomínalo krv. "Hostina sa môže o malú chvíľu začať. Je však potrebné niečo dodať. Iste viete, aký je náš dlhodobý cieľ. Už niekoľko desiatok rokov sa nám nedarí pochovať zradkyňu. A ani sa nám to nepodarilo. Ona splodila dcéru, ktorá je na úteku a my chceme vidieť visieť jej hlavu na poslednom voľnom miestne našej brány (palisády). A aj ju za pár dní uvidíme. Čšš, milí priatelia. Práve som sa totiž dopočul adresu istého zámku, v ktorom sa naša princeznička nachádza."

-23. časť-


Emma


Už len pár krokov. Zlomok sekundy delil môjho od večnosti. Krvavá čepeľ meča sa zaleskla vo vzduchu. Otec privrel viečka a sťažka vydýchol, práve keď sa bojovník chystal na posledný úder.
Kričala som. Tak hlasno a dlho, ako my pľúca dovolili. Krik sa o malú chvíľu zmenil na chrapľavý ston a mne pomaly opuchli hlasivky. Zobudila som sa z ďalšej nočnej mory. Obrátila som sa na druhý bok a dlane si vsunula pod líce. Do očí mi udrela odhrnutá prikrývka. Pri myšlienke, že ma Louis nechal samu, mi po ramenách prešli zimomriavky. V chabom svetle mesiaca som skoro prehľadla zožltnutý zdrap papiera na nočnom stolíku.
Načiahla som sa po ňom a chytila dohorievajúci svietnik.
Dobré ráno, miláčik. Na chvíľu som si odskočil. Nájdeš ma vo východnom krídle.
Louis
Pošúchala som si viečka, aby som sa uistila, že dobre vidím. To predsa nie je možné. Louis by... On predsa nie je záhadný tajnostkár s neodkrytou minulosťou, ako ten Agnesin Liam.
On určite nepíše dobré ráno, keď je noc a neprechádza sa po východnom krídle. Odfrkla som si. Rýchlymi krokmi som kľučkovala chodbou, až sa napokon dostala pred dvere Agnesinej komnaty. Dvakrát som zaklopala, chystajúc sa pochváliť ich vydarený zmysel pre humor. A prefackať Louisa. Dvere sa pootvorili a žmurkajúca Agnes sa na mňa vydesene pozrela. "Em? Deje sa niečo? Potrebuješ-" Unikol mi slabý smiech a potlačila som dvere, ktoré ma oddeľovali od miestnosti. Liam sedel vyvalený v robustnom kresle v rohu a venoval mi zarazený pohľad. Hľadala som Louisa. Pohľadom som prečesávala pootvorenú komodu, posteľ aj vázu s vyschnutou ružou na nočnom stolíku. Nebola tam po ňom ani stopa. Meravo som sa nadýchla a rozbehla na chodbu, cítiac za sebou hlasy a unáhlené kroky. Po štyroch odbočkách som sa ich úplne striasla. Vydýchla som nadbytočný kyslík a oprela sa o studenú stenu. Zavrela som oči, myšlienky mi stále lietali ku zdrapu papiera s Louisovým písmom. Vtom ma premklo tušenie. To Dobré ráno. Louis tušil, že budem spokojne spať až do rána, kedy ten lístok nájdem. Keď už bude hotový. Nevedela som, čo má v pláne, čo práve teraz robí, no jedno bolo isté. Nechce, aby som to vedela.


Niall


Louisovu prosbu sa nedalo neposlúchnuť. Pred pár hodinami sme boli so Salomé ešte v inom svete, v Chigazé , kde nám posol doručil jeho odkaz. Bol krátky a naliehavý. Obsahoval jedine niekoľkoslovnú prosbu a presnú adresu, kde sa máme o jednej v noci stretnúť.
Kone sme pomkli do cvalu a po pár hodinách neľútostnou púšťou našli portál do zámku, kde sa práve teraz nachádzame.
Štvrté poschodie, tretie dvere zľava. Knižnica. Sme tu správne. Louis mešká a Salomé mi to každé dve minúty pripomína. Sedí na vysokej stoličke za čelom stola, poťahuje si opotrebované rajtky a pri svetle olejovej lampy sa nezaujato prehrabáva štôsmi kníh.
Ubehlo niekoľko desiatok minút.
Práve keď som stratil nádej, že sa tu ten chlap objaví, dvere sa rozleteli.
Upotený Louis mal vlasy prilepené na čele, pod pravým okom sa mu až kútiku úst tiahla dlhá rezná rana.
"Ste tu," vydýchol. Otvoril som ústa, ale Salomé ma predbehla. "Čo sa ti, panebože, stalo?!" Louis sa nesmelo posadil na stoličku vedľa nej. "Bol som niekoho navštíviť." "A to sa ti pri návštevách stáva bežne, Louis? Môžem sa opýtať, prečo vyhľadávaš spoločnosť takýchto ľudí?" Salomin hlas nabral na intenzite. "Došľaka, som predsa rytier!" Aj keď túto profesiu už stratil, nikto z nás sa ho neunúval opraviť. "A preto som vás sem nezavolal," zašepkal pokojne. Vystrel som sa. "Exponens sú v pohybe. Vedia, kde sa Agnes nachádza." Salomé potlačila zhíknutie. Zamračil som sa. "Ako to vieš? Prečo to hovoríš nám a nie Liamovi, Louis? On je šíp, on toto všetko vedie..."
Louis sa krátko zasmial. "Nemôžem povedať, že za jeho organizačné schopnosti by som mu dal päť hviezdičiek. Keď je taký skvelý, prečo vybral zámok, ktorý je na holej pustatine, žiadne stromy, skaly, aby ho kryli. Nedivím sa, že Exponens ho po dvoch týždňoch našli." Salomé si prekrížila ruky na hrudi. "Odkedy sa o to ty vôbec zaujímaš?" Louis pokrčil plecami. "Som len človek. Nepotrebný pešiak na šachovom poli. Ale Agnes som si obľúbil. Zhodou okolností, je to najlepšia kamarátka mojej priateľky." Postavil som sa a začal prechádzať hore dole po zanedbanej knižnici. Takže Louis... Louis má Agnes rád a chce jej pomôcť. Lenže ako sa to všetko mohol dozvedieť? Odkiaľ nabral odvahu spochybňovať Liama? Aj som sa ho to spýtal. "Pred pár dňami som stretol Freyu. Sadli sme si na čaj a rozprávali sa. No, rozprávala skôr ona. Nekonečné hodiny som počúval históriu Exponens, neba aj pekla. Existencie ľudstva. Myslím, že sa so mnou podelila skoro so všetkým, čo vie, tobôž si to ani neuvedomovala. Asi pred dvoma hodinami som meral dlhú cestu za chlapom, o ktorom sa zmienila. Je to nejaký veštec, či čo, ale jeho predpovede sa ešte ani raz nemýlili. Prekvapil som ho, myslel si, že som jeden z čiernych rytierov, či čo. Ten chlapík je tak trochu šialený, ale s určitosťou tvrdil, že zajtra ráno na nás Exponens zaútočia a-"
Vzdychol som si. Louisov monológ som počúval sotva jedným uchom. "Takže ty nám chceš tvrdiť, že máme opustiť toto miesto a na poslednú chvíľu hľadať nové, len kvôli tomu, že ti to povedal nejaký šialenec...?!" Louis sa výrazne zamračil a postavil so zaťatými päsťami pri tele. Premeriaval som si ho pohľadom, šklbnúc okom po Salomé. Lenže ona tam už nebola.
Stolička, na ktorej ešte pred chvíľou sedela, bola nedotknutá, dokonca v rovnakej polohe. Aj kniha pri olejovej lampe bola otvorená na rovnakej strane. Keby ste prehliadli karmínovo červenú diabolskú pečať so satanským znakom v strede. Stratil som zásobu kyslíka, práve keď sa zámkom ozval dievčenský výkrik.

A fakt mám chuť napísať nejakú jednorázovku. Ako som už spomínala- dlhý komentár, týkajúci sa článku a na koniec mi pripíšte s kým tu jednodielovku chcete- myslím 1D boya, ale keď nemáte radi 1D, tak stačí len približná predstava, čiže o čom (mystic, zvieratá, fantasy... viem aj horor ;D)
 

2 people judged this article.

Comments

1 Zoey Zoey | Web | 14. december 2012 at 14:31 | React

WOW!Dokonalé. Nemám slov, to nemám často, na tvém blogu. Moc se ti to povedlo, je to prostě nádherně dokonalé!!! :-)  :-)  :-)  :-)  :-)  :-)  :-)

2 Ami Ami | Web | 14. december 2012 at 16:27 | React

Úúúúúúúúúúúžžžžžžžžaaaaaassssssnnnnééééééééééééééé !!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!

O tej jednodielovke:

- jedno ktorý z nich tam bude
- ale mohla by si tam nejako spomenúť chlieb :D, nožnice,klavír ? :DDDD
- mohlo by to byť hmmmm o buď návrhárke, alebo architektke ( nie neplánujem v budúcnosti pracovať ako architektka, ani ako návrhárka)

SOm zvedavá, čo z toho vykúzliš :DD

A ešte otázka na telo : To tá fotka čo máš momentálne za profilovku - vyzerá to na nej iba tak, alebo máš prefarbené vlasy na hnedo??????

3 *Evush* *Evush* | Web | 15. december 2012 at 9:21 | React

[1]: Ježiš, veeľmi pekne ďakujem :D :D
Strašne ma to teší! :-) :-) ;-)

4 *Evush* *Evush* | Web | 15. december 2012 at 9:30 | React

Ami, ja z teba raz odpadnem :DDDD
Ale vážne! :-D Najprv sa chcem tradične poďakovať ;-) a k tej jednodielovke..
chlieb, nožnice a klavír :DD Ok, už len kvôli tebe sa budem snažiiť :D No aj ja som zvedavá čo z toho "vykúzlim", keď mi to tak komplikuješ :DDD Ale niééé, výzvu prijímam! :D ;-)

Panebože, nie! :-D :-D
Viem, že to tak vyzerá, ale tá predchádzajúca profilka je ešte z leta (keď som skoro úplne blond :D) a tá aktuálna z pred dvoch mesiacov, keď už som "prispôsobená na zimu" a vlasy mám o odtieň tmavšie :D Normálne som plavovláska a-myslím-že-už-túto-nepodstatnú-tému-rozťahujem :D :D

5 Izzie Izzie | Email | Web | 15. december 2012 at 13:09 | React

Jo beru tě;) 1D nemám ráda ale něco s fantasy a hororem by bylo fajn :)

6 Denee* Denee* | Email | Web | 15. december 2012 at 14:00 | React

Jojo, jasně beru, hned si tě přidám! :)) a moc děkuju, že se ti líběj moje FFky! .))

7 Bella-Kejtý<3 Bella-Kejtý<3 | Web | 15. december 2012 at 16:31 | React

Wow píšeš krásně :)) Máš talent :)
beru tě mezi affs :)

8 DirtyDancer DirtyDancer | 15. december 2012 at 20:16 | React

zlatino.... oči dokorán, ústa otvorené... úžasné! táto poviedka je niečo úžasné! úprimne Ti poviem, ja nemusím moc fantasy, ale toto ma dostalo! :) zmenila som názor na celé fantasy! mala by si vydať knihu, ja by som ju hneď kúpila :)xx prekrásne niečo!
P.S.: prepáč, že som nekomentovala, ale bolo toho veľa, nestíhala som... teraz som si dala od všetkého pauzu a len čítam :) a musím povedať, že táto FF je nádherná a že čo najskôr chcem novú časť :)xx

9 mrspapi mrspapi | Email | Web | 15. december 2012 at 20:44 | React

betu tě kámo^^

10 image-gif-blog image-gif-blog | Web | 17. december 2012 at 10:24 | React

Omlouvám se že jsem na blogu dlouho nebyla..neměla jsem čas a tak dál. Snad chápeš ')..budu se teď snažit přidávat co nejvíc..a Děkuju moc že sis mě nesmazala:)..Měj se :33

11 weilyn-story weilyn-story | Web | 17. december 2012 at 18:03 | React

Naprosto super!! O_O  O_O  :-D  :-D  :-)  :-)  :-D

12 Annie Annie | Web | 18. december 2012 at 16:55 | React

Evush , píšeš úžastne, ale táto poviedka ž vyráža dych :-)  :-)  :-)  :-!  O_O  :-D

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama