Last First Kiss

10. december 2012 at 17:54 | *Evush* |  Jednodielovky

Tak. Napísala som vám jednodielovku (za tie komentáre :*), ale mala som ju už dávnejšie rozpísanú, takže som ju len dokončila.. Je to skôr oddychové čítanie, niečo ľahšie od tej spletanice LiaHRtS :D O normálnomživote s normálnymi ľuďmi :D Ale tak sa vám to možno bude páčiť ;)







Denník Lucindy McFreedovej

28. júl 2013

Maľovala som. Výhľad predo mnou bolo potrebné zachytiť. Čajky plachtiace po oblohe. Kilometrové pláže a vystupujúce móla. Ľudí, ktorí sa pokojne prechádzali po brehoch, nadbytočná nervozita išla bokom. Ligotavú morskú vodu tesne po prílive, spenené vrcholky vĺn, loďky v pozadí... Jagajúce slnko na oblohe, pripomínajúce žeravú tenisovú loptičku.
Také počasie som nikdy nezažila. Nikdy som nevidela more, nezbierala mušle, či nepila drink pri bazéne. Nezažila som bozk na pláži za západu slnka, o akom básnili moje kamarátky.
A teraz...
Prehltla som vzdych a zavrela skicár. Pomalými melancholickými krokmi som pristúpila k bazénu a hľadela na svoj odraz vo vode. Brušká mojich prstov som mala tradične špinavé od voskoviek, porcelánová pokožka nenabrala ani trochu bronzu, za to pieh pribudlo. Nie každý sa nadchýnal mojim vzhľadom, no obdivovali ma. Bola som ako padnutá na hlavu, malé dievča z iného sveta. Rada som pozorovala hviezdy a bavila ma astronómia, vedela som veštiť z dlane a ovládala mnoho jazykov. Rýchlo som sa učila...
Lenže všetko sa od základu zmenilo. Jeden deň, jeden pohľad zmenil všetko.
"Baf," ozvalo sa mi spoza chrbta. Niekoľko dňové strnisko ma pošteklilo na odhalenom zátylku. Netrvalo dlho a Zaynova tvár sa mi objavila v zornom poli. "Zayn," prudko som vydýchla. Ten chlap vedel, že moja hlava je väčšinou v oblakoch a miesto slov používam myšlienky. A dokonale to využíval. "Deje sa niečo?" zamrmlala som podráždene. "Aký máš dnes program, Liz?" Nadvihoval obočie a venoval mi jeden z tých jeho neodolateľných pohľadov. V mojej hlave sa automaticky zaradili do priečinku Otravné. Ja som však zaťala zuby pre niečo iné. Tá jeho prezývka... "Ešte raz ma tak nazveš a-" "Áno, Liz?" Trpko som si vzdychla a schmatla ho za golier. Labužnícky sa usmial a moje pohyby pozorne sledoval. Prstami som mapovala jeho hruď, priťahujúc si ho neznesiteľne pomaly. Na pár sekúnd som ho vášnivo pobozkala a profesionálne sa odtiahla. Zopakovala som to niekoľkokrát. Sledovať ho v tejto pozícii bolo nesmierne zábavné. Pocítila som zimomriavky, ktoré mu po ramenách prešli rýchlo ako tropická búrka. Zayn si ma drsne pritiahol. Vnímala som jeho pravidelný horúci dych. A potom sa stratila v jeho čokoládových očiach. Padala hlbšie a hlbšie.

.................................


Pred tromi rokmi

16. marec 2010


Sedela som v otcovom kresle a hladkala jemnú látku svojich šiat. Mama stála nado mnou a pozerala von oknom. Jej prázdny pohľad ma znepokojil. Upršaný Londýn vyzeral ako po záplave. Stromy sa zmietali v silnom vetre, ulice vydláždené mačacími hlavami pokrývala zmes blata a snehu. Takúto búrku už Londýn dávno nezažil...
Domom sa ozval zvuk zvončeka a mňa zomkla prázdnota. Mama po dlhšom váhaní vstala a pohla sa ku dverám. Netrvalo dlho a do obývačky, kde som sedela, vpochodoval starký. "Je čas, moja drahá," potľapkal ma po pleci. So slzami v očiach som sa mu vrhla okolo krku. Mama stála obďaleč a potláčala vzlyky. Pristúpila som k nej a pobozkala ju na obe líca. "Ani sa nenazdáš a budeš ma mať doma, mami. Postaraj sa o starkého," šepkala som jej do ucha, zatiaľ čo sa mi hrala s vrkočom. "Ja viem, Lucy. Budeš nám tu chýbať. Každý deň píš, volaj, mailuj! A nech sa ti v tej Amerike darí..." Poslušne som prikyvovala, no oči mi už utekali k taxíku. Vodič prstami netrpezlivo poklepkával po volante a vydychoval cigaretový dym.
"Jedz, čo ti dajú. Buď skromná, no v práci pýtaj peniaze, ktoré si zaslúžiš. Dávaj si pozor na všetkých tých amerických nezbedníkov a chlapca si vhodne vyberaj.." Mama ma zasypávala radami, ktoré jej pravdepodobne dvadsať rokov dozadu dávala starká, keď ju srdce ťahalo do UK. Tak ako teraz do Ameriky ju srdce ťahalo do UK. Tak ako meraz chlapca teraz mňa do Ameriky...
Mamina zbierka slov sa minula a ja som nastúpila do taxíka. Vodič šľapol na plyn a mňa premkli obavy. Strašne som sa tešila, no zároveň som bola naplnená strachom z neznámeho.
Kľúče od bytu, ktoré mi pred pár dňami zveril realitný agent boli v bezpečí mojej kabelky. Skromný dvojizbový bytík v tehlovej zástavbe mi hneď padol do oka. Vyberala som pečlivo s vedomím, že tam budem žiť niekoľko rokov. Prijali- ma- na- najlepšiu- dizajnérsku- vysokú- školu -v -štáte!
Pery sa mi zvlnili do úsmevu. Čelo som si oprela o studené sklo a pokúsila sa nadviazať konverzáciu s vodičom.

......................................


O rok neskôr

21. december 2011


New-York. Ulice zahalené do tých najkrajších vianočných farieb. Všade, kde ste sa pozreli, ste videli trblietky, girlandy, zlaté reťaze, darčekový papier a hlavne žiariace stromčeky v každom druhom výklade. Nemohla som spustiť oči z veľkolepého klziska na námestí. S iskrami päťročného dieťaťa v očiach som sa tam rozbehla a v požičovni na rohu vypýtala svoju veľkosť. V tridsaťosmičke bol však už len jeden pár. A to so slniečkovo žltou farbou. Vedela som, že budem priťahovať pozornosť, no len som nad tým prevrátila oči.
Dostala som sa na ľad a amatérskymi pohybmi sa kĺzala popri mantinely. Trikrát som zletela, dvakrát mi na nohy museli pomáhať ochotní mládenci. No nikto mi z tváre nemohol zmazať ten dokonale šťastný úsmev. V práci sa mi darilo. Z mojej šéfky sa stala najlepšia kamarátka a sused zase dobrým spoločníkom pri káve. Moja peňaženka nikdy nezívala prázdnotou, preto som si mohla užívať New-Yorské výpredaje a internetové kaviarne.
Na klzisku som zostala až do zavieračky, ako posledná osoba na korčuliach. Vtedy sa však stali dve veci. Svetlo sa vyplo, no o pár sekúnd zase zasvietilo. Na ľad vplávalo kučeravé dievča a hneď za ňou 5 smejúcich sa chalanov a ešte jedna hnedovláska. Sledovala som ich s vedomím, že ma nemôžu zazrieť. Na tých chalanoch mi bolo niečo podozrivé. Keď som sa im prizrela pozornejšie, klesla mi sánka. Boli to One direction. Stratila som rovnováhu a s výkrikom tresla priamo do mantinelu. Zacítila som pulzujúcu bolesť v lýtku, práve keď ku mne došprintoval jeden z nich. Zayn.

***

"Už je to lepšie?" zašepkal a jemne mi prešiel po okolí rany. Bola to len škaredá modrina, no on z toho robil výraznú stratu krvi. "J-jasné. Veď som už vravela, že mi nič nie je," uisťovala som ho, už mierne podráždene. Anjelsky sa usmial a palcom mi prešiel po líci. "To som rád, Liz." Stisla som pery, no zdržala sa komentára. Ten chalan ma tak neuveriteľne štve...!
"Ja už budem musieť ísť," vzdychol si, keď mu zapípalo BlackBerry, "mám také tušenie, že sa nevidíme naposledy, Liz," dodal provokačne a pobozkal ma na čelo.

Prítomnosť

9. august 2013


Dva týždne. Ubehli dva týždne od príletu na tento exotický ostrov. Dni, ubiehajúce rýchlosťou hurikánu majú neprekonateľný kolobeh. Počas svojho života som zažila samý sneh a dážď, vietor ma bohužiaľ nezavial z vnútrozemia.
"Čo to tam zase píšeš, miláčik?" Zayn sa oprel o zábradlie a upriamil na mňa pozornosť. Tvárila som sa, že som to slovo prepočula a úspešne ho ignorovala. "Tak ty sa na mňa hneváš, Liz?" Cítila som, že sa usmial. Keď svoje prsty presunul z vreciek na moje lýtka a začal ma štekli na chodidlách, prudko som sa postavila.
"Nemôžeš mi dať jednoducho pokoj?"
"Čo som ti spravil?"
"Ty- ach, to nie je podstatné."
"Pre mňa je."
"Zayn...!"
"Lucy."
Na mieste som zmeravela. Vlastným menom ma volal len zriedka. Zhlboka som sa nadýchla.
"Takto to už ďalej nejde." Všimla som si, že sa zamračil. "Mám Perrie rada a ty ju ľúbiš. Vy spolu chodíte," vysvetľovala som mu, ako štvorročnému decku, prečo nemôže dostať dve rovnaké hračky.
"Takže si nemyslím, že máme na to vôbec právo." Vedela som, že vie, čo tým to myslím.
Zayn sa v jednej chvíli zatváril nechápavo, v ďalšej ma objal okolo drieku, priťahujúc moju tvár ku tej jeho. Spravila som jediné. Vylepila som mu facku a vyrovnane si odkašľala.
Vedela som, že ho ľúbim, no vedela som aj, že náš vzťah by vydržal najviac rok a pol. Zayn nemal vôľu k niekomu sa pripútať. A ja som zas potrebovala muža s pevnou rukou.
Niekde na mňa iste čaká, len sa ešte nestavia na svetlo. Má ma rád aj s chybičkami krásy a nostalgickou povahou. Taký je môj Rómeo.
Zo srdca som zasmiala a odtancovala od nanajvýš zarazeného Zayna.


Keď ste sa dostali až sem, napíšte mi pod článok pár slov :))
 

2 people judged this article.

Comments

1 Zoey Zoey | Web | 10. december 2012 at 19:14 | React

WOW!!!
Mám ráda deničkovské zápisy :-)

2 NikaRoovy NikaRoovy | Email | Web | 11. december 2012 at 16:35 | React

Ty máš ráda PLL? Soudím podle obrázku že je tam Hanna Marin. :D
Jinak ty zápisky jsou povedené. :-)

3 *Evush* *Evush* | Web | 11. december 2012 at 18:30 | React

[1]: To aj ja :D ďakujem ;-)

[2]: Áno, mám, ale obrázok som tam dala hlavne kvôli textu :-) ďakujeem

4 Ami Ami | 12. december 2012 at 16:02 | React

Nič k tomu dodávať, jednoducho krásne :**

5 kasandra kasandra | Email | Web | 13. december 2012 at 6:23 | React

deníky jsou super jj. neuraž se,, ale nechtěla bys to trochu skrátit? musíš se s tim strašně nadřít! mě to baví číst, ale jde o tebe. jestli tě to byví tak prosím! budu ráda XDD

6 *Evush* *Evush* | Web | 13. december 2012 at 17:22 | React

[4]: Joj, honey, ďakujem! :**

[5]: Nie, prečo by som sa mala uraziť :D Ja jednoducho krátke jednodielovky písať neviem, nedokážem to všetko nacpať do pár odstavcov a vytvárať nudné stories typu "náhodou sa stretli niekde na ulici, vymenili si čísla a odvtedy spolu chodia" :-D Viem, že strašne meliem a vy ničomu nechápete, no taký dej, aký som práve napísala má väčšina Fanfictions a... bla bla bla :-D A keď ide o to, či ma to baví, tak musím priznať, že na takých 90% :-) Ale ja si pekne píšem v škole na zdrapy papiera po nudných hodinách a tak nejak z toho vznikajú nové časti, jednorázovky.. :D Rozumieme si?

7 Annie Annie | Web | 18. december 2012 at 17:54 | React

Toto je úžastná jednodielovka ;-) ti ejednodielovky ti skutočne idú a milujem to písané ako denníček :-)  z teba bude spisovateľka či slávna novinárka :-)  :-)  :-)

8 Katie Katie | Web | 26. december 2012 at 17:42 | React

tak som sa konečne znovu objavila na tvojom blogu a tuto len oči očím na tvoju jednodielovku o.O tie opisy sú prenádherné a neskutočne sa mi páčil koniec, také nečakané:))
ty moje talentované, však lepšie jednodielovky píšeš než ja, nemáš ma čo chváliť:):-*

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement