Life is a hard road to success 22.

30. november 2012 at 19:10 | *Evush* |  Life is a hard road to success
It´s Friday!! :D :P Finally! Hoci by som nemala robiť z komára somára, keďže som ja a asi aj väčšina Slovenska do školy chodila len v štvrtok a piatok :D Ale aj to bolo veeeľa :) Zajtra časť nečakajte, dojde Emma s Annie a budú tu do neskorého večera, takže... Hm, maybe v nedeľu, keď sa na to odhodlám a kopne ma múza :) Chcela by som sa vám pochváliť s krásnym novým svetríkom, ktorý mi každý chváli a najradšej by som v ňom aj spala, ale... ehm ehm :D Novú knižku zatiaľ len obdivujem, čítať ju začnem až na budúci týždeň :) Plácanie... to je moje :D All day, all night :D S touto časťou nie som spokojná, je to taká limonádka, ale snáď to prežijete ;)) xx





Usmial som sa a pootvoril ťažké dvere východného krídla, keď... sa mi naskytol pohľad na všetkých tých mladých zažratých do nejakej nezmyselnej loptovej hry. Chlapci boli bez tričiek a hádzali si balón, zatiaľ čo dievčatá stáli obďaleč, s rukami pripravenými na chytenie balóna.
Harry sa rozbehol ku Agnes a hodil jej ho, ona ho šikovne chytila a upaľovala do strany, kde si z tŕstia a popadaných konárov postavili akýsi kôš.
Videl som, že sa bavia. Videl som, ako sa Harry pozerá na moje dievča. Bola ešte vôbec mojou? Ani neviem, kedy som ju posledne pobozkal a... Má to celé vôbec zmysel?!

-22. časť-


Agnes

Pohľad na nočný prístav a vlniacu sa vodu, ktorá odzrkadľovala svetlo mesiaca bol úchvatný. Nim stála vedľa mňa a stískala mi vlhkú dlaň. Všetci sme hľadeli na neďalekú loď, ktorej zostávalo už len niekoľko kilometrov do cieľa. Vzdychla som si a kľakla si k malej. Vo veľkých detských očiach sa jej premietal spletanec pocitov. Už? naznačila perami. Prikývla som, mihnúc očami po kotviacej Sirenis. Pichla ma spomienka na nedávne dni prežité v útrobách lode. Rýchlo som ju zahnala a Nim pobozkala na obe studené líčka. Keď som z kapsy látkovej sukne vytiahla trochu ošúchaný kožený náramok so staroindiánskymi ornamentmi, kútiky úst sa jej skrútili do úsmevu. Vedela som, že je to vhodný darček na rozlúčku. Nimini rodičia si nemohli dovoliť podobné "hlúposti", ona túžila aj po niečom malom, nepodstatnom. Nim sa mi poslednýkrát vrhla okolo krku. Potom ju prevzala Theresa, s ktorou som si stihla vymeniť rýchly pohľad.
Chúlila som sa tam, až kým loď nezmizla z obzoru. Aj chvíľu potom. Keď mi na plecia dopadla teplá ovčia kožušina, obrátila som sa. Liam sa na mňa nežne usmial a pomohol mi vstať. "Tieto noci sú chladné. Poď. No tak, neblázni, Agnes." Jeho zvodný výraz a nadvihnuté obočie mi pomohli vyčariť návod. Liam bol až príliš starostlivý. To mal v povahe. No tá nesmelosť a opatrnosť mi začínali liezť na nervy. Rozbehla som sa po móle a vnímala vietor, ktorý mi strapatil vlasy. Po chvíli som za sebou cítila Liamove kroky. Presne ako som chcela. Vybehla som na poschodie, doprava, rovno... Zastala som pred zatvorenými dverami svojej komnaty. Keď sa v mojom zornom poli zjavila Liamova tvár zmraštená do nechápavého výrazu, nečakala som na náhodu. Dopadla som na posteľ a vnímala Liama, ktorý otvoril dvere a pri pohľade na mňa ich zase zabuchli. Môj zvodný úsmev sa zrejme veľmi nevydaril, pretože Liam sa namáhal aby sa nerozosmial. Pohoršene som zacmukala a obrátila sa na druhý bok. Oči som držala zatvorené až kým dvere nevydali vrzgot, podobný otváraniu. "Liam... ! Opováž sa odísť..." zaškrípala som zubami. "To ani nemám v úmysle," uchechtol sa a hľadel na neznámy bod na chodbe. Neochotne som sa zdvihla a šla pozrieť na niečo, čo sa mu zdalo tak "zaujímavé". Na mieste som skamenela. V bozkávajúcej sa dvojici stojacej na schodoch som ihneď rozpoznala Emmu a... a Zayna. "To nemyslí vážne," zachrčala som. Liam na mňa udivene pozrel. Moja najlepšia kamarátka mi tu ide básniť u úžasnom Louisovi, silnom Louisovi, múdrom Louisovi a dohovára mi, že Zayn nemá šancu. Fajn. Liam ma chytil za ruku a vtiahol do komnaty. "Ak to je čokoľvek, na Emmu sa nehnevaj," hľadel mi do očí. "Zayn je môj bratranec!" "To áno, lenže ona to má teraz vážne ťažké. Len prednedávnom jej v jeden jediný deň zabili otca aj brata. Prišla o všetko. Má len nás. Rovnako ako ty. Ja. Všetci na tomto zámku... Sme skupina ľudí, ktorých stihol rovnaký krutý osud." V očiach ma zaštípali slzy. "Lenže to všetko sa nemuselo stať... Keby nebolo mňa, Emma by pokojne vyrastala v rodnej krajine. Jej otec by sa dožil vnúčat.. Hayley by v dvanástich rokoch nemusela podstúpiť túto nekonečnú vojnu. Zayn, Harry, Niall, Salomé, Louis, dokonca ani Antonio!" Liam sedel vedľa mňa, zotieral mi slzy a perami upokojujúco prechádzal po ich cestičkách. "A ty- ty by si nežil v takom hurhaji, nestaral sa o nejakú chuderu a-" Liam sa zachmúril, pery pritlačil na moje ústa a tým mi zabránil dokončiť to. Objal ma okolo drieku, vnikol pod živôtik a hladil po krížoch. Nohy som si obmotala okolo jeho pásu a prstami lemovala krivky Liamových líc, až po bradu. Po nekonečnej chvíli, ktorá sa mi zdala ako krátka minúta sa jemne odtiahol, chytil mi dlaň a začal bozkávať prsty, od malíčka až po palec. Toto... už nikdy... nikdy nehovor," zamrmlal pomedzi bozky. Prevalila som sa cez neho a hlavu si položila na priehlbinku medzi krkom a hrudníkom. Zapadla tam ako posledný dielik do skladačky.


Z pohľadu tretej osoby


Insula bol latinský ostrov sídliaci na samom strede morí. Miesto piesočnatých pláží sa na brehoch rozprestierala skalnatá bariéra, miesto kerov, trávy, či popínavých rastlín a kaktusov tam rástli jedine krvavočervené plody, pripomínajúce maliny, obsahovali však čiernu šťavu a boli smrteľne jedovaté. Ostrov po stranách ho lemovali sopky, ktoré vyzerali nečinne, pravda však bola taká, že každé dve hodiny chrlili popol. Nástrahou ihličnatých lesov boli mäsožravé šelmy. Všetko na tom ostrove bolo iné, nepreskúmané, nebezpečné. Jediným miestom, na ktorom ste mohli prežiť, bola vodnatá hora Domina. Z prameňov, vyvierajúcich zo skál tiekla voda. Nemuseli ste sa báť, že vyschne, alebo jej bude nedostatok. Hora ponúkala bohatstvo. Myslíte si, že ňou Exponens, kmeň milovníkov nebezpečenstva pohrdol? Tak to sa teda razantne mýlite. Ich sídlo stálo na samom vrchu hory, ďaleko od sopiek, smrteľne jedovatých rastlín, či šeliem. Sídlo to však nebolo. Bola to len akási ohrada, ukrývajúca niekoľko desiatok stanov a vyhĺbenú jamu so zásobami. Ohrada, či už palisáda z ľudských hláv by odlákala aj toho najodvážnejšieho. Exponens ju nepostavili ako výstrahu, veď kto by vôbec prešiel cez všetky tie smrteľné nebezpečenstvá a dostal sa až na horu Dominu? Nieto, až ku palisáde.
Keby ste chceli nazrieť dnu, naskytol by sa vám pohľad na mohutnú horiacu vatru. Mužov bez vlasov, zato s mohutnými bradami a silné ženy s ranami na tvári, ktorí sedeli na vreciach s kameňmi, poukladaných okolo vatry. Accivo ( čítaj Ačivo), náčelník Exponens, považovaný za najsilnejšieho náčelníka všetkých čias, uctievaný už aj ako Boh, sa blížil ku kruhu, nesúc na ramene dospelého muža, ktorý mal pár krôčikov od večnosti. Pristúpil tesne ku vatre a zreval vojenský rituál, ktorý bol pred každomesačným obetovaním tradičný. Ostatní príslušníci kmeňa to zborovo zopakovali. Accivo zdvihol chudáka žobráka do vzduchu a jediným pohybom mu zlámal väzy. Dvaja iní muži mu odťali hlavu a jeho telo hodili do ohňa. Accivo skrútil tvár do niečoho podobného, ako je úsmev. Sadol si na prichystaný trón a odpil z niečoho, čo nebezpečne pripomínalo krv. "Hostina sa môže o malú chvíľu začať. Je však potrebné niečo dodať. Iste viete, aký je náš dlhodobý cieľ. Už niekoľko desiatok rokov sa nám nedarí pochovať zradkyňu. A ani sa nám to nepodarilo. Ona splodila dcéru, ktorá je na úteku a my chceme vidieť visieť jej hlavu na poslednom voľnom miestne našej brány (palisády). A aj ju za pár dní uvidíme. Čšš, milí priatelia. Práve som sa totiž dopočul adresu istého zámku, v ktorom sa naša princeznička nachádza."

Kebyže to zvládnete na 6 komentárov (a moje odpovede sa n-e-p-o-č-í-t-á-j-ú :D), budem šťastná ako blcha a možno vám napíšem nejakú špecial jednodielovku.
So, it's up to you :)
 

1 person judged this article.

Comments

1 Zoey Zoey | Web | 1. december 2012 at 8:37 | React

Páni, moc se ti to povedlo!!!Jinak, můžu si zkopírovat nějaké obrázky té zimy na blog?Děkuju :-)  :-)

2 *Evush* *Evush* | Web | 1. december 2012 at 9:17 | React

[1]: Ďakujem krásne :D Áno, kľudne si ich skopíruj :-) :-)

3 kasandra kasandra | Email | Web | 1. december 2012 at 11:19 | React

jednodílovky jsou super! ty mám nejradši. jinak tohle si skopíruju na čtečku a přečtu si to cestou do školy. ale vypadá suprově!

4 Ami Ami | 1. december 2012 at 16:17 | React

Minule v komentari si sa pytala, čo sa mi na príbehoch páči, tak teda minulé časti boli priveľmi zamotané, nikto ničomu nerozumel. Bol tam jeden krátky odstavec, ten kt. je aj tu skopírovaný o tej loptovej hre. Proste mám rada, keď je tam nejaká tá zápletka ale aj niečo mimo všetkého zamotaného.
Ale ani táto časť nie je zlá.

5 Evíí Evíí | Web | 2. december 2012 at 19:17 | React

Ahoj. Asi před týdnem jsi chtěla spřátelit s tímhle blogem → www.despicablee.blog.cz. Přestěhovala jsem se na jiný, ale i tak bych ráda spřátelila, teda pokud o to máš ještě zájem. :)

6 Renda♥ Renda♥ | Web | 4. december 2012 at 15:45 | React

Ahoj jak se máš ?
omlouvám se za to zdržení
co jinak jak ve škole?

jo a prosím stav se tady já se tě na něco potřebuji zeptat: http://renaninan.blog.cz/1212/ahoj-moc-me-to-mrzi-ze-se-to-prodlouzilo-ale-uz-jsem-zpet#pridat-komentar

7 *Evush* *Evush* | Web | 4. december 2012 at 17:46 | React

[3]: no to sú :D ale dosť ťažko sa na nich zbiera inšpirácia :)

[4]: ďakujem za info ;) Posnažím sa všetko s tými zápletkami vyriešiť, pretože viem, že to nemá hlavu ani päty :)

[5]: Kľudne, tvoj blog sa mi páči a všetko potrebné som tam aj napísala :)

[6]: Som unavená, naša škola totiž vyšťavuje energiu a ani pospať si poriadne nemôžem :/

8 Dee :3 - Affs Dee :3 - Affs | Web | 4. december 2012 at 17:49 | React

Je to na mě moc dlouhý. Dám si to do mobilu a budu číst o nudných hodinách. :D

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement