Life is a hard road to success 21.

27. november 2012 at 21:37 | *Evush* |  Life is a hard road to success
Takže aj zajtra sú "prázdniny":D :) Aj vy si ten štrajk tak užívate? Aspoň ja áno. My mum is english teacher na našej škole, teda je doma aj ona. Bez platu, ale spokojná :D Neviem, či som to niekedy spomínala... Myslíte si, že viem dobre po anglicky? Musím povedať, že malinko lepšie mi ide nemina, no to je asi tým ľahkým učivom a ten jazyk... no fáákt sa mi nepáči :) Ale už som tak rozhodnutá, že vysoká= Londýn, soo... stretne sa tam niekto so mnou? :D Aj vy si tak plánujete budúcnosť, ktorá sa ani neuskutoční? Teda dúfam, že táto moja vysnená áno :D Next part, hope you like it ;)) xx







"A musím ti povedať, že to tvoje dievčatko, je ako umelá ružička. Mal by si zapracovať na jej kondičke, nebudeš predsa navždy s ňou a... odkedy máš zálusk na porcelánové bábiky? Po obéznej Ille, chlapskej Johanne, Berte a-" "Freya..." namietal Liam zúbožene. Musela som si kryť ústa, aby som sa nerozosmiala. Vidieť ho v tejto chúlostivej scéne muselo byť vážne... zábavné. Dosvedčil mi to Freyin škrekľavý smiech, ktorý sa v zápätí ozval zámkom.

-21.časť-

Agnesko si prišla na to, že sme exponens nezviedli zo stopy..?"aviť. Potichu som ich sledovala, až po dvere, ktoré nechal Liam pootv

Sledovala som ho. Harryho neodolateľný úsmev a šibalské iskričky v očiach. Snažila som sa ho ignorovať, no keď na sebe neustále cítite niečí pohľad, je to... "Harry, zlatko, potrebuješ niečo?" zapriadla som. "No... nechcel by som narušiť tvoju veľmi dôležitú prácu, miláčik." Zaškrípala som zubami, ale on sa tváril, že si to nevšimol. Je pravda, že už tu vyše hodiny sedím a hľadím do steny. Čo robím? Rozmýšľam. Ako inak. "To nevadí, odpustím ti to, sl-nieč-ko." "Ešte, že ťa mám, pusinka." Harrymu tak trhalo kútikmi úst, až som sa bez zábran rozosmiala. Každá druhá by sa nad Harryho rozkošným smiechom rozplývala, no mne prišiel maximálne zábavný. A aj spomienka spred dvoch rokov, keď si ho nacvičoval pred zrkadlom.
Náš smiech pomaly doznieval, keď Liam vkráčal do kuchyne. "To by som chcel vedieť, čo vás tak pobavilo," povedal strnulo. Na stôl rozložil mapu a hľadel na ňu prázdnym pohľadom. Zamierila som k nemu a objala ho okolo pása. "Liam, no tak... Deje sa niečo?" Vystrel sa a stisol pery. "Deje sa niečo?! To sa ma vážne pýtaš, Agnes? Niee. Nedeje sa nič. Absolútne nič." Ostrý ton jeho hlasu ma pichol pri srdci. No najmä ten výsmešný podtón...
Harry ma jemne chytil za ľadové ruky a spoločne sme vyšli na neudržiavanú záhradu. S povzdychom som dopadla na zastaralú lavičku a vystrela si nohy. Harry si sadol na trávu a oprel sa o nohu lavičky. "Liam má toho teraz veľa..." Veta mala byť adresovaná Harrymu, no presviedčala som skôr samú seba. Harry ticho prikývol. "Ale aj ty. Ako to zvládaš, Agnes?" Prekvapene som zažmurkala. "Čo ako-" "Veď vieš," umlčal ma pohľadom. "Žijem, dýcham, rozmýšľam." "To vidím," uškrnul sa. "Beriem to ako tmavú stránku života. Predsa len presahujú tie svetlé." Harry nereagoval. Nastavil tvár slnku a pravidelne prehĺtal. Niečo ma napadlo. "Ty, Harry... A čo je je vlastne s námorníkmi?" Spýtala som sa, mysliac na Theresu, Gustava, ich maličkú Nim a Antonia. "Myslíš tých pirátov?," uchechtol sa, "sú v poriadku. Popoludní odplávajú." Náhla informácia ma prekvapila. Nikto sa mi o tom ani len nezmienil. Žeby sa mi vyhýbali? Skôr nám len nežičil čas. Zaumienila som si, že ich hneď po obede navštívim.
"Agnes... včera v noci sa vo veži svietilo. Som si istý, že tam bol Liam. On takéto miesta vyhľadáva. Ale čo ty? Nevieš o tom niečo?" Pohľadom som skúmala štruktúru svojich nechtov, len aby som zamaskovala rozpaky. Mám mu o tom povedať? To, že som tam včera bola a odpočúvala Liamov a Freyin rozhovor, nevie ani Liam, nieto niekto iný. Prečo by som to mala vešať na nos akurát tomuto krasoňovi? "Vážne o tom nič neviem. Predošlú noc za mnou do postele prišla Hayley a spolu sme zaspali. Prečo by som lozila do nejakej veže...?" Áno. Prečo som tam vlastne lozila? "Vieš... je to celé strašne zložité. Chcel by som tomu prísť- ako sa hovorí- na kloub. Holohlaví zarastený chlapi, ktorí prahnú po tvojej krvi. To, že vedia s minimálnou odchylkou určiť, kde sa práve nachádzaš. A to všetko. Nie je to šialené?" Len som prikyvovala. "A... stále mi nedochádza, akú rolu v tom vlastne hrá ten obraz? Pamätáš sa? Ako som na mestskom trhovisku videl tvoju podobizeň a spýtal sa na to.. následne ma zadržali a chceli vedieť, kto si, kde si.. utiekol som za Zaynom, kde si práve vtedy bola. Pamätám si na tvoj výraz typu Si absolútny blázon. No je toho jednoducho priveľa..." To teda je. Vôbec to nechápem. Celý ten masaker je ako silueta nepodareného vtipu. Alebo ťažká otázka, na ktorú neviem nájsť odpoveď. (Pozn. autora, Vidíte? Agnes to nechápe, Harry to nechápe, nikto z hlavných postáv tohto príbehu to nechápe, takže to ani vy nechápete.. Ale len zatiaľ!)
S Harrym sme si užívali slnka, ktoré v týchto končinách nebolo časté, rozoberali maličkosti, zbytočnosti, ako jedinú šancu prinavrátiť sa k starému režimu násťročných. Keď sa pri nás náhle objavili Zayn, Emma a Louis, o program bolo postarané. Pridal sa k nám aj Niall, ktorý bol dovtedy zavretý v zámockej kuchyni. Nim s Hayley šantili obďaleč. To, kde boli Salomé s Liamom som nevedela, v tejto chvíli ani vedieť nepotrebovala.


***

Liam
Nasucho som prehĺtol a hľadel na obálku, ktorú mi Freya strčila pod vankúš.
Vydala som sa na prieskum okolia. Potrebujem byť chvíľu sama. Budem späť skôr, než zapadne slnko, stálo na nej. Len to už mi chýbalo. Potreboval som s ňou niečo súrne prebrať a ona... sa jednoducho vyparí. Typické. Ticho prerušilo klopanie. "Ďalej!," zvolal som. Dvere sa nebezpečne pomaly otvorili. Keď som zočil Gustava s Theresou za pätami, spokojne som vydýchol. Bola len malá šanca, že nás tu exponens nájdu, ale predsa len bola.
"Prepáčte, že vás vyrušujeme, pane, ale-" "To je v poriadku, aj tak som nemal nič dôležité na práci," prerušil som Gustava. Ten trošku nabral kuráž a s Theresou sa posadili. Prisunul som si stoličku a čakal. "Ako viete, až zapadne slnko, odchádzame." "Áno, počasie je krásne, dúfam, že vás zastihne pokojná noc," prisvedčil som. "Ďakujeme, pane. My, teda ja s manželkou máme trošku obavy o slečnu Agnes. Aspoň trochu vieme, v akej situácii sa nachádza a štípe nás svedomie, že ju tu nechávame..." "Och, Agnes je v dobrých rukách, nedopustil by som, aby jej niekto ublížil," ubezpečil som ich. "Je dobré, že odchádzate. Predsa len, exponens sú nebezpeční, neušetria nikoho a neriskoval by som, že by sa vám, alebo malej niečo stalo." Nastala menšia odmlka. Premeriaval som si nezvyčajne neistú dvojicu držiacu sa za ruky. Gustavo sa pozrel na manželku a tá slabo prikývla.
"Je tu ešte niečo." Kývol som mu, aby začal. "Ide o Antonia, môjho mladšieho brata. Už dlhšie si myslí, že nám len prekáža, keďže som si vytvoril rodinu a na neho nemám dvakrát veľa času, preto sa rozhodol, že... že ostáva s vami. Že nás opúšťa. Vraj to mal v hlave už dlho, k Agnes si vytvoril dobrý vzťah a rád by pomohol.." Zmätene som zvraštil obočie a pošúchal si krk. "Zatrhli by sme mu to pane, aj sme sa pokúšali, ale on je už dospelý a má právo robiť so svojim životom čo chce, preto vás prosíme. Dajte mu veľa práce, on je na to zvyknutý a problémy vám robiť nebude, žiada sa mu spoločnosť rovesníkov..." Len som prikyvoval. Nemal som na výber. Proti Antoniovi som nič nemal, hoci som si párkrát všimol, že vyhľadáva spoločnosť Agnes...

Gustavo a Theresa po chvíli odišli a ja som osamel. Možno by som mohol vyhľadať Agnes a ospravedlniť sa jej za ostrú poznámku...
Vybral som sa z pracovne, ktorú som pre istotu zamkol, na podlažie. Cez okenicu v spoločenskej miestnosti si razilo cestu niekoľko lúčov slnka. Usmial som sa a pootvoril ťažké dvere východného krídla, keď... sa mi naskytol pohľad na všetkých tých mladých zažratých do nejakej nezmyselnej loptovej hry. Chlapci boli bez tričiek a hádzali si balón, zatiaľ čo dievčatá stáli obďaleč, s rukami pripravenými na chytenie balóna.
Harry sa rozbehol ku Agnes a hodil jej ho, ona ho šikovne chytila a upaľovala do strany, kde si z tŕstia a popadaných konárov postavili akýsi kôš.
Videl som, že sa bavia. Videl som, ako sa Harry pozerá na moje dievča. Bola ešte vôbec mojou? Ani neviem, kedy som ju posledne pobozkal a... Má to celé vôbec zmysel?!

Soo... páči? :) Komentár poteší ;) :*
 

1 person judged this article.

Comments

1 kasandra kasandra | Email | Web | 28. november 2012 at 6:29 | React

hej to neni fér, mi žádný prázdniny nemáme!!!! to by bylo... :-(  :-(  :-(

2 WeWe WeWe | Email | Web | 28. november 2012 at 7:37 | React

Aj ja plánujem byť v Londýne ale :// :D

3 Baruzz Baruzz | Web | 28. november 2012 at 11:19 | React

moc se mi tvůj blog líbí. doufám, že budeme affs. :)
- díky:)

4 Baruzz Baruzz | Web | 28. november 2012 at 11:20 | React

[3]: pardon, psala jsem ze špatného blogu. :)

5 *Evush* *Evush* | Web | 28. november 2012 at 11:28 | React

[1]: :D My už zajtra zase do školy, takže nejako extra dlhé sme tie "prázdniny" nemali, neboj.. :D

[2]: No... to ´ale´ v tom vždy bude :-)

[3]: Ďakujem, som rada :-) A niet začo :D

6 Zoey Zoey | Web | 28. november 2012 at 14:24 | React

MOc se ti to povedlo!!!
Ten konec je dobře napsaný :D  :-)  :-)

7 we we | Web | 28. november 2012 at 16:36 | React

Ta kza 1.Článek je bájo!
       2.Já se chystám na školu Nach Deutschland :D
       3. Určitě tě meti SB beru :D

8 Bambulka Bambulka | Web | 28. november 2012 at 17:13 | React

my prázdniny taky nemáme, ale sem nemocná takže sem doma :D :)

9 Ami Ami | 28. november 2012 at 21:29 | React

Popravde toto je najlepšia časť za posledný 5.

K tým prázdninám, zhodou náhod mama tiež uçí anglinu, takže štrajkovala a prázdniny strávené s knihami :((( a keď odídem od nich "relaxovať, tak ma už zase ženie nazad do izby. Ale tak aspon som si pospinkala :) keď už nič iné

10 *Evush* *Evush* | Web | 29. november 2012 at 14:58 | React

[6]: Ďakujem♥

[7]: Thanks, som rada :D

[8]: Tak je už po "prázdninách" a zase starý režim :-? :D

[9]: Vážne?? Fakt neviem, čo je na tejto časti tak výnimočné, mne sa zdá rovnaká ako predošlé, so... nedáš mi radu? Ako, čo ťa v tejto poviedke baví najviac čítať? Aby som vedela, čo mám viac rozpisovať a čomu sa zas vyvarovať..

Chudáčik môj :( Byť v tvojej situácii, tak neostane každý zdravý :-D No väčšinou to riešim mojim drzým ukecaným jazykom :-D Vyspinkala som sa aj ja :D Do ružova a s odtlačkom od vankúša, ktorý mi vydržal celý deň :-D

11 Petha Petha | Web | 29. november 2012 at 18:35 | React

*povzdechnutí* kdybych uměla slovensky, četlo by se mi to báječně a báječně...mimochodem, angličtinu miluju, ale kdyby moje mamka učila jazyky...tak se u mě asi zblázní :-D

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama