Life is a hard road to success 20.

22. november 2012 at 20:26 | *Evush* |  Life is a hard road to success

Táák baby! :) Je tu dvadsiatka.. kto sa teší? Teda okrem mňa :D Mám super náladu, menšia depka je preč, takže som zase v tele tej tradičnej Evičky (tak ma volajú tie moje ťavy z triedy, keď ma chcú nastvať a očividne sa im to vždycky podarí :DD) Viete kde idem v nedeľu? Do Maďarska. Takže ďalšia časť nabudúci týždeň?? Ešte uvidíme ;) Ehm, this part vznikla pri počúvaní soundtracku ku Breaking Down 2. Boli ste na to v kine? Nehovorte mi, že nemáte radi upírov.. Ani psíkov a lá vlkolakov? :D Bola som na to pred týždňom.. Teda viac som sa pozerala na Annnie, ktorá sa striedavo smiala a plakala :D Čo vám poviem.. Najväčší popcorn, ktorý sa mi nezdal taaaký veľký, keď som ho kupovala, sme ani nedojedli. Ale čo, bráška sa tomu zbytku doma potešil :DD Chcela by som sa spýtať, či by ste v Life. chceli viac romantických chvíľok :) No čo? Ako to mám ináč napísať?! :D A ešte, že novú poviedku začnem písať, až keď dokončím túto.. Aby to nebolo také cikcakovité, no... :) A mám pridať ďalší dotazník, zapojíte sa? Jaaj veľa otázok, no nevadí! :)) Páá! :*



Usmial som sa a čo najtichšie privrel dvere. Keď som bol na polceste ku svojej komnate, zastavil ma strašný pocit. Akoby niekto ubližoval niekomu, koho z celého srdca milujem. Akoby sa loď s mojou rodinou prevrhla. Akoby som niekoho stratil. Chodbu ktorou som prechádzal zaplavilo svetlo, a ja som zočil niekoho, o kom som si myslel, že už ho dokonca života neuvidím.


-20.časť-


Freya kľačala na zemi a z rany na predlaktí jej kvapkala krv. Pozrela na mňa. Tvrdohlavo a ambiciózne ako vždy. Mal som zdvihnúť nôž zakasaný za opaskom a bojovať. Je predsa nepriateľka. Patrí medzi exponens. Nemohol som sa k tomu prinútiť, predsa niekde v hĺbke duše to bola ona, dievča s ktorým som kedysi zdieľal spoločnú minulosť. Freya pomaly prehltla a jazykom si navlhčila spodnú peru. "Dlho sme sa nevideli, Li-am.." Skomolenina môjho mena sa mi ozývala v ušiach. Nebolo to tak dávno, čo sme sa videli naposledy. Ale predsa. Dva mesiace. Našla si ma na zámku, ktorého základy vtedy ešte stáli. Vyhľadala balkón na ktorom som stál a chytila ma nepripraveného. Bolo toho na mňa vtedy veľa.. Dolámaná Agnes, po incidente pri jazere. Slová, ktoré vtedy Freya vyslovila, som si zapamätal dokonale. "Jednu vec musíš vedieť Li-am. Dievčatko tvoje priznanie jednoho dňa zničí a to už bude len krôčik ku jej úplnému zničeniu. Či jej to povieš ty, alebo sa to dozvie od niekoho úplne iného, dozvie sa to a bude ťa nenávidieť. Ľutovať deň, keď ťa spoznala. Miluješ ju a tým ju zabiješ."

Jej opätovnú návštevu som si nepredstavoval ani v najhoršej nočnej more. A teraz tu stála a sledovala ma ohnivými očami, v ktorých blčal oheň. Obišla ma raz. Dvakrát. Do nosa mi udrela jej vôňa. Zmes kože a spáleného dreva. "Pff vôbec si sa nezmenil. Ale vôbec. Nežiada sa ti zmena? Frajerke sa stále páčiš?" "Na tvoje debilné keci nemám čas! Ak mi okamžite nepovieš, prečo si sem prišla-" "Ale tak sa nejeduj, ty kockáč," odfrkla. "Mám informácie, ktoré by mohli exponens striasť zo stopy." Dlho som si premeriaval jej neutrálnu tvár. "Ako... zo stopy?" Pristúpila ku mne bližšie. "Hádam si nemyslíš, že to je úplne v chládku?! Našli ste si starinu na odľahlom mieste, takže vás nemôžu nájsť. Oni môžu všetko." Freya mi dlho hľadela do očí. Keď svoj zrak zabodla na miesto nad mojím ramenom, prudko som sa obrátil. Stála tam Agnes, s rukou položenou na kľučke. Naše oči sa našli a ja som v tých jejich zbadal iskričky obáv. Pohol som sa k nej, no Freya bola rýchlejšia. Zovrela jej dlaň a prechádzala po jednotlivých čiarach. "Máš najkratšiu čiaru života, akú som kedy videla," zašepkala vážne. Následne sa šialene, priam hystericky rozosmiala. V očiach jej blčali blesky, na krku navrela kŕčovitá žila. Bez zváženia som si ruky obmotal okolo jej pásu a rýchlo ju ťahal preč. Na šiestom poschodí bola komnata, v ktorej sme mali súkromie a ja som z nej mohol čo najrýchlejšie mohol vypáčiť to dôležité.. Netušil som, že Agnes nám je v pätách a ani, že sa skrýva za dverami.



Agnes



Po tom, čo mi tmavovláska stískala ruku, vyriekla nezmyselnú vetu a škriekavo sa rozosmiala.. Po tom, čo ju Liam ťahal hore schodmi celých šesť poschodí.. Musela som to spraviť. Potichu som ich sledovala, až po dvere, ktoré nechal Liam pootvorené.

"Ako si prišla na to, že sme exponens nezviedli zo stopy..?"

"Na to som nemusela prísť. Veď pre nich pracujem, Li-am."

Liam si unavene vzdychol. "Čo zamýšľajú?" "Myslíš tým, kedy sa zase pokúsia zavraždiť tvoje dievčatko? Keď bude príležitosť. A dávate im ich práve dosť." Po dlhšej odmlke Liam vybuchol. "Nemôžeš proste súvisle rozprávať?! To máš vážne toľko času?! Nebudú ťa stíhať? !Neodseknú ti na hranici hlavu?! Prečo si sem vlastne prišla?!!" Nemusela som to vidieť, tušila som, že Freya zbledla. "Nebudú," povedala jednoducho, "vymyslela som plán. Dopĺňala som ho celé dva mesiace. Ako utiecť... Ako ti pomôcť..." Liam ostal zaskočený. "Ako to myslíš?" Freya sa opäť zasmiala. Z jej škrekľavého smiechu ma rozboleli sluchy. "Ty vieš, že už dlhšiu dobu niečo zamýšľam. Vieš, kam sa chcem ubrať. Vydláždila som si cestičku k cieľu. Ostáva po nej prejsť... Ach, Li-am. Chýba mi tak málo. Posledný krôčik. Tuším, že bude najťažší.." "Chceš opustiť exponens? Myslíš, že ťa pustia?" Freya si nespokojne odfrkla. "Ja nepotrebujem žiadnu priepustku. Nebudem musieť ani bojovať. Pýtaš sa prečo? Prečo ti rozprávam také blbosti? Nedokážeš jednoducho zaloviť v pamäti a bude ti všetko jasné?! Ach, ty si vážne hlupák... Už to s tými chlapmi nie je také, aké bývalo.. Exponens boli kedysi silný, spolupatričný národ. Ich túžba po krvi, je pre teba ako kyslík. Vyše pred šesto rokmi ich preto využívali pri boji proti nepriateľom. Každého zvládli ľavou zadnou.. Lenže potom prišla vzbura. Ich národ povstal. Už nechceli byť naďalej otrokmi, handrovými bábikami, s ktorými môže každý manipulovať.. Začala dvojročná vojna. Exponens proti krajinám vnútrozemia. Napriek tomu, že ľudia boli silní, exponens boli silnejší. Veľa ich zomrelo, no niekoľko desiatok si život zachránilo.. Exponens to nezaujímalo. Nikdy zbytočne nehľadeli do minulosti. Postavili si ríšu. Ktorú mohli právoplatne nazvať svojou. Ríšu na základoch niekdajšieho sveta ľudí..."

"Preto si sa k nim pridala? Pretože boli takí silní?" "Myslela som, že ma poznáš lepšie ako seba. Ale zjavne nie.. Exponens mali niečo, čo som chcela, ale nebola schopná získať. Vyrábali pečate." "Pečate...?" "Áno, pečate. Voľný lístok do pekla.. Stačilo si ich získať. A ja si získam každého. Samozrejme, keď chcem. Takže. Exponens mi vyrobili pečať, ktorú prilepili na zlatú listinu. Pomohla som im vyhraď niekoľko vojen, takže mi to oplatili. Aspoň to je ich dobrá vlastnosť. Dá sa na nich spoľahnúť. Keď niečo sľúbia, tak to aj dodržia... Aby som sa vrátila k pointe, s prázdnymi vreckami, ale s listinou v lone som našla bránu pekla. Dokonca som ňou aj prešla. Jeden krok. Vykázali ma. Nevedel si si predstaviť, ten pocit. Tri mesiace skoro bez jedla, to úsilie a... No, diabli si jednoducho zvýšili nároky. Listina mi bola nanič. A vieš, čo som musela urobiť? Vieš, čo musím urobiť, keď chcem dosiahnuť svoj cieľ?" Cítila som, že Liam pokrútil hlavou. "Samozrejme, mohla som si myslieť...," frflala, "musím získať dve diabolské pence. Jednu za dobrý skutok, aby si o mne nemysleli, že som exponens, alebo démon a že chcem len zabíjať.. To je už iný príbeh. A druhú za niečo zlé." Freya sa krátko zachechtala. Ticho preťal Liamov pevný hlas. "Takže nám chceš pomôcť, aby si získala prvú pencu a potom-" "Hah, ty si pako! Myslíš, že tú tvoju najprv zachránim a potom ju hodím z mosta...?! Poviem ti pravdu, to by bolo dosť o ničom a nudné.." Nezabránila som kútikom svojich úst, ktoré sa zvlnili do úsmevu. Freya bola... Nie sympatická, to nie, len... niekoho mi pripomínala... keby sme vyčiarkli tú krvi preliatu minulosť.
"A musím ti povedať, že to tvoje dievčatko, je ako umelá ružička. Mal by si zapracovať na jej kondičke, nebudeš predsa navždy s ňou a... odkedy máš zálusk na porcelánové bábiky? Po obéznej Ille, chlapskej Johanne, Berte a-" "Freya..." namietal Liam zúbožene. Musela som si kryť ústa, aby som sa nerozosmiala. Vidieť ho v tejto chúlostivej scéne muselo byť vážne... zábavné. Dosvedčil mi to Freyin škrekľavý smiech, ktorý sa v zápätí ozval zámkom.

A viete, čo teraz máte spraviť, keď chcete ďalšiu časť... 4 komentáre !
 

2 people judged this article.

Comments

1 Dee Dee | Web | 22. november 2012 at 21:02 | React

Proč se v tvém příběhu vůbec nevyznám?:D

2 kasandra kasandra | Email | Web | 23. november 2012 at 8:26 | React

já prostš miluju tyhle tvoje příběhy a hlavně obrázky!!! kdy budou dylší??? xD :-D  :-D

3 *Evush* *Evush* | Web | 23. november 2012 at 15:24 | React

[1]: Tak to neviem :D Čítala si všetky časti? ebo keď si začala niekde v strede, tak to je dosť problematické :-D Ale pár nevysvetlených vecí si nechávam na neskôr..

[2]: ďakujem!!! :D Tie obrázky milujem tiež :D pokúsim sa cez víkend a keď to nevíde, tak zase až na budúci týždeň :-)

4 Petha Petha | 23. november 2012 at 15:51 | React

čtvrtý komentář! :-D *má z toho neuvěřitelnou radost* :-D
slovenské povídky se mi hrozně špatně čtou, protože na ně nejsem zvyklá :-D ale hádám, že Tvůj oblíbenec je Liam? :D
já 1D sice nežeru, ale spolužačky jo, takže se trochu vyznám :-D
ale kromě toho, píšeš moc hezky, že bych narazila na dalšího nadějného spisovatele? ^^
mimochodem, proč mu říká Li-am? :D ^^

5 *Evush* *Evush* | Web | 23. november 2012 at 16:06 | React

[4]: môj obľúbenec je síce Harry, ale mám rada všetkých :-D mne sa zase ťažko čítajú české :-D ďakujeem! ;-) no každý mi hovorí, že mám na to talent, učiteľky ma tlačia do súťaží a taak :D No musím uznať, že ma písanie baví (ale básničky neznášam :-D)
A hovorí mu tak preto, lebo ho tak istým spôsobom provokuje... a neviem, ako to mám ináč napísať :D :-)

6 Ami Ami | 24. november 2012 at 15:39 | React

Popravde ja to čítam od začiatku a nevyznám sa v tom tiež :DD Keď ti všetci hovoria, že na to máš talent, tak trochu pravdy na tom aj bude :)

7 Bambulka Bambulka | Web | 25. november 2012 at 10:25 | React

Ahoj, chtěla bych se ti omluvit, že jsem teď hodně neobíhala, nebyl na to čas, škola, učení atd. :) Tak ještě jednou promin :)

8 image-gif-blog (christine) image-gif-blog (christine) | Web | 25. november 2012 at 11:34 | React

Ahoj, zapsala ses u mě tak ti píšu že tě beru, jdu si tě zapsat:)

9 Zoey Zoey | Web | 25. november 2012 at 11:59 | React

Moc se ti to povedlo, moc. V kině jsem také byla, zbožňuju upíry :D  :D Přeju ti to maďarsko :-)  :-) Uží si to!! :D

10 WeWe WeWe | Email | Web | 26. november 2012 at 12:48 | React

Ahoj :) Buď taká dobrá a prečítaj si → http://loved-one.blog.cz/1211/ehmm Ďakujem ;) ♥

11 *Evush* *Evush* | Web | 26. november 2012 at 15:46 | React

[6]: Dalo by sa povedať, že úplne presne sa v tom nevyznám ani ja sama :D Keď mám naponáhlo, tak si to po sebe neprečítam a je v tom dosť zmätok.. No pokúsim sa to dať všetko do poriadku :-) Trochuu :-D :-P

[7]: To vôbec nevadí, ja to chápem :))

[8]: Som rada, že si si ma pridala, už som si ťa aj napísala :-)

12 *Evush* *Evush* | Web | 26. november 2012 at 15:50 | React

[9]: Jeej, ďakujem! :D Aj ja... vždycky som bola Team Edward, narozdiel od mojich spolužiačok :D Už som bola, užila si to, pospala v aute a minula peniažky :-D

[10]: Pozriem, prečítam ;-) :-)

13 WeWe WeWe | Email | Web | 27. november 2012 at 14:33 | React

Na webe mám fotografickú súťaž. Ak máš záujem prihlás sa → http://loved-one.blog.cz/1211/prihlaska-do-fotografickej-sutaze
Ďakujem, a prepáč za reklamu ;)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement