Life is a hard road to success 18.

12. november 2012 at 18:01 | *Evush* |  Life is a hard road to success
Dobrá nálada, voľno a zlý pocit, že som už týždeň nič nepridala ma prinútili napísať ďalšiu časť. Ďakujem za krásne komentáre, baby, som rada, že sa vám táto "zvláštna" poviedka páči.. Mám k nej vybudované veľké puto, hoci sa nepíše vždy zľahka a plynule :) Ešte taká otázka, či vám nevadia tie úryvky z predchádzajúcich častí pod obrázkami.. To by bolo všetko.
enjoy





Dupot kopýt ich však zatienil. Dva hnedáky, ktoré sa prihnali ako letná víchrica, nesúc svojich jazdcov. Blonďáka, ktorého si pamätala pod menom Niall a drobnú dievčinku Salomé. Práve ona k nám dorazila rýchlejšie a jej ústa sformulovali jednoduchú vetu. "Vieme, prečo ťa chcú zástanci mieru zabiť."


-18. časť-


Brušká mojich prstov vnímali teplo sálajúce skrz hlineného hrnčeka. Sledovala som ustálenú hladinu indického čaju. Voz sa nebezpečne zakolísal, obavy som však nechala plynúť iným smerom. Antonio, sediaci oproti mne, ma neustále hypnotizoval pohľadom a keď som mu ho opätovala, mladé vrásky okolo očí sa mu prehĺbili. Emma si hľadela na mädliace sa prsty, zvyčajnú sebadôveru vystriedala neistota. Zayn s Harrym poháňali kone, ťahajúce voz. Nervozita v ich hlasoch sa nedala prepočuť. Všetci boli vystrašení, pocit bezpečia bol len dávnou spomienkou. Jedine Liam, obrátený chrbtom mal svaly uvoľnené, postoj pevný a rozvážny. Za posledné dve hodiny neprejavil známku citu. Neodhodlala som sa k nemu priblížiť, spýtať sa v čom to viazne a prečo mi nie je oporou.. Žeby ho moje náhle vyznanie lásky tak zaskočilo? Cítila som sa ako malá hlupaňa bez budúcnosti a tou som aj bola.

Pred dvoma hodinami

"Vieme, prečo ťa chcú zástanci mieru zabiť." Slová toho dievčaťa sa mi v hlave premietali ako pokazená pesnička, opakujúca stále tú istú časť. Salomé sa svižne zniesla na zem a chytila ma za ruku. Nasledovala som ju prahom drevenej konštrukcie, z ktorej sa už odlupovala farba a celkovo pripomínala zrúcaninu, no s troškou fantázie som rozpoznala bývalú zemnicu, alebo domček so slamenou strechou.
"Agnes... bola by som rada, keby si si veci, ktoré ti tu teraz porozprávam nechala pre seba." Salomin naliehavý ton a iskra v očiach ma presvedčili o vážnosti situácie. S očakávaním som prikývla.
"Takže, exponens alebo zástanci , ako sa im tiež hovorí sú kočovný kmeň z juhu. Ich korene siahajú len niekoľko storočí dozadu, no sú veľmi silní a ich zbrane predbiehajú dobu. Nie tak neznámou informáciou je, že v ich zemi je nedostatok magistrov, čo značí nízke IQ, podobné zvieraťu. Rodia sa aby bojovali." "Takže tie- tie krvilační netvory zabíjajú len...z princípu?" Salomé sa slabo usmiala. "Nie, Agnes. Je to zložitejšie. Musíš pochopiť jednu vec. Oni neodpúšťajú. Nedajú sa podplatiť a hlavne...nezabúdajú." Nervózne hryzanie dolnej pery som vystriedala poťahovaním si hánkov.
"Počkaj. Odkiaľ to všetko vieš?"
"To nie je dôležité."
"Ale je, Salomé."
"Môj otec bol kapitán! Kapitán Sirenis, tvojej lode."
Na jej slovách bolo niečo zvláštne. Slovíčko bol mi opantalo myseľ. "Salomé, ja.. tvoj otec je..." "Áno, je mŕtvy," povedala stručne. "Najskôr ho držali ako rukojemníka. Keď zajali Gustava a začala sa prestrelka, došla im trpezlivosť," smrkla. Prišlo mi jej neuveriteľne ľúto. Ten veky vekov dobročinný kapitán nemohol byť mŕtvy. Ešte k tomu Salomin otec.. Na matku som sa spýtať neodvážila. Salomé si ma práve neobľúbila, takže pochybujem, žeby si predo mnou vyliala srdce. Jediné, čo je jej aktuálnym cieľom, je s tým všetkým ma oboznámiť. Moje ustavičné otázky, jej v tom práve nepomáhali. Napla som sluchy a kývla jej hlavou, aby pokračovala. "Otec všetko vedel. Keď ho našli na lodi, prehľadali mu kajutu a objavili niečo ako zápisník, skrytý pod palubnou doskou. Gustavo mi ho dal. Len vďaka tejto malej knižke vieme, čo vieme. Budeš to vedieť aj ty. Ale nikto iný, rozumieš?" ............ "Príčinou toho všetkého je tvoja mama. Je na počiatku celej tejto "rozprávky" ". Zahryzla som si do jazyka a zovreté dlane stískala medzi stehnami. "Keď mala Mariette, teda tvoja mama osemnásť, spravila pár hlúpych vecí. Jednou z nich je styk so synom vládca exponens. V skutočnosti bol Fredrick dobrosrdečný, ba krásny. Ale nie múdry," uškrnula sa. "Synček to po prehováraní krutému oteckovi vykecal a vieš si predstaviť, čo nasledovalo. Fredrickova poprava. Pátranie po Mariette. A nielen to. Exponens považovali zradu Fredricka, ako najväčšiu zradu čias ich existencie. Všetky peniaze išli na zbrane. Obyvatelia ich zemi ostali bez zdroja potravy, mohli akurát sledovať zápasenie za mrežami ich okien. Znenávideli tvoju matku, Agnes. Fredricka mal každý rád, preto všetka vina padla na Mariette. Bez jedla, bez peňazí, bez všetkého. Úpadok však nenastal. Je zrejmé, že desiatky ľudí zomrelo, no väčšina to prežila. Terajší vládca exponens bol zvrhnutý z trónu. Jeho synovec si nasadil na hlavu trón a niekoľkonásobne zlepšil podmienky obyvateľov. Bol však krutejší. Chcel viac krvi. Chcel smrť Mariette, ktorá už oslávila 28 rokov, usídlila sa v zabudnutom mestečku na severe, zaľúbila sa do kráľa, tvojho otca a počala s nim dieťa. Teda teba."


-------------


"Musíš si dať pozor Agnes. Si prekliata. Exponens nebudú žiť v pokoji, kým nebudeš mŕtva. Never nikomu. Nemiluj nikoho. V tvojej situácii si to dovoliť nemôžeš. Zrada číha na každom kroku."
Keď sa črepy môjho já zmierovali so skutočnosťou, Salomé otvorila ústa a s dlhým nádychom dokončila svoj monológ. "A hlavne... daj si pozor na Liama."



Kočeny, však ma potešíte a ja tu zase uvidím blikať tri komentáre? *-* xx
 

2 people judged this article.

Comments

1 Ami Ami | 13. november 2012 at 12:05 | React

DObre som to pochopila? Agnes je princezná a Liam je nejaky rodinný príslušník toho synovca alebo ten synovec?

Myslím, že písať aká  dobrá je časť ti hádam nemusím - to už vieŠ

2 *Evush* *Evush* | Web | 13. november 2012 at 16:23 | React

[1]: Noo :-) Viem, že je to strašne zamotané, ale postupne sa to všetko vyrieši, takže postupnee :D Zatiaľ ti to prezrádzať nebudem, ale si v obraze :-) Viem? Ja by som to isté čítala aj stokrát ;-) :D

3 Dee Dee | Web | 13. november 2012 at 21:53 | React

Tenhle příběh mě baví číst. Šup další díl:D

4 kasandra kasandra | Email | Web | 14. november 2012 at 8:42 | React

hezký příběh, nepamatuju siže by ses přidala do nějaký soutěže o ten nejlepší. dobrásoutěž je třeba tady: http://rowian.blog.cz/1209/soutez#komentare. bohužel je už uzavřená, ale podle mě bude další. jinak jen tak dál, další!! :-D  :-D  :-D jo a hezkej novej dess, jestli sem ti to neříkala :-D  :-D  :-D  :-)  :-)  :-)

5 WeWe WeWe | Email | Web | 17. november 2012 at 11:58 | React

AHOJ. Nechceš spriateliť? Ozvi sa na blog ;)

6 Zoey Zoey | Web | 20. november 2012 at 16:08 | React

No páni!To jsi mě překvapila!Příjemně :-) :-)  :-)  :-) Moc se ti to povedlo, MOC!!!!!Moc moc moc!! :-)  :-)  :-)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement