Lullaby

14. october 2012 at 11:42 | *Evush* |  Jednodielovky

Jednodielovka pre Aminu






"Zayn, nie. Ja už ďalej nemôžem. Milujem Liama. Áno, neskutočne ho ľúbim, preto..." Stíchla som, pri pohľade do jeho lesklých očí, naplnených slzami. Spomienka na všetky tie chvíle, ktoré sme spolu zažili... sa bohužiaľ prelínali s tými, ktoré patrili Liamovi. Stál tam, stískal mi ruku, v očiach mal odhodlanie. Keď sa naklonil, aby ma znovu pobozkal, roztopila som sa mu v náručí. Nechala si bozkávať krk, s trpkou hrčou, ktorá mi navrela v hrdle. Výhražné zákutie mozgu šepkalo veci, ktoré som nikdy nepovedala nahlas. Ľúbiš ho. Áno. Ale nie tak, ako Liama. Vzlyky, ktoré som mala na ceste v polovičke hrdla, nečakane zmizli. S nepamätanou silou som od seba odtisla Zayna a s jemnou tvrdosťou v hlase prehovorila, "Takto to už ďalej nejde. Ľúbiš Perrie. Ja som súdená Liamovi." Všetky ostatné pocity som dala bokom a objala ho. Pritisol si ma k sebe, oprela som sa mu o krk. "Ľúbim ťa. Vždy som ťa ľúbil," zašepkal mi do ucha a spojil naše pery v poslednom vášnivom bozku.
Všetky detaily som si zapísala do denníčka, ktorý ma prevádzal najkrajším a zároveň najťažším rokom môjho života. Následne ho vložila na samé dno zaprášenej truhlice, pod všetky staré cennosti z detstva.


***


"To myslíš vážne? Liam nie! To by si nespravil! Prosím ťa.." jačala som a bežala už piate kolečko okolo konferenčného stolíka, v strede obývačky. Liam sa na mne len smial a naďalej ma naháňal s vodovými balónmi v náručí. Po chvíli som to vzdala a so skromnou zásobou kyslíka dopadla na gauč. "Nemyslel som, že sa tak rýchlo vzdáš, anjelik," zašepkal so smiechom a zvalil sa tesne vedľa mňa. "Tiež som to nevzdala," mrmlala som si popod nos. "No, no! Poď ku mne," privinul si ma k sebe a na ukazovák si začal nakrúcať pramienok mojich svetlých vlasov. Uložila som sa mu na hrudi a stískala lem goliera. Pravidelný tlkot jeho srdca ma upokojoval. Ticho poznačené praskotom ohňa preťal jeho melodický hlas. Spieval mi It will rain a hladkal ma po vlasoch. Tá pesnička vo mne vyvolala zmiešané pocity. Spieval mi ju aj Zayn. Ďalšia spomienka naňho dopadla ani nie s týždňový rozdielom. Nevnímala som ho už však ako lásku svojho života. Tou bol Liam... Pán Malik, ako som ho v tej dobe oslovovala, bol zakázané ovocie. Krásne, ale hriešne. Bolo to ako v nebi. Ja som však dúfala, že neskončím ako Eva. Chcela som mať šťastnú a zdravú rodinku. Bez jedinej chybičky. Keď Liam dospieval poslednú slohu, nechala som sa pohltiť ríšou snov.


Povinne pustiť!

Po zobudení ma neprivítala vôňa kávy a čerstvých rožkov, ako obvykle. Liam nesedel za kuchynským stolom a nepozoroval ma v spánku. Udrela do mňa realita. Niečo nie je v priadku. Pozviechala som sa na nohy a urobila prehliadku izieb. Po Liamovi nebolo ani stopy. Bez štipky rozumu som vybehla do dažďa. Bol tam. Sedel v aute. Len sedel a pozeral cez čelné sklo, vedela som však, že sa nezameriava na určitý bod. Tento pohľad som u neho videla zatiaľ len raz. Keď mu ťažko ochorel starký a on za ním kvôli turné nemohol odcestovať. Tresli dvere a Liam si ma všimol. Prečo?, naznačil ústami. Už sa ten pohľad ďalej nedal zniesť. Sadla som si k nemu do auta a mädlila si dlane. "Láska, čo...?" Jeho oči ma umlčali. V zreničkách sa mu mihala zlosť, nevedomosť, no prevažoval smútok. Vtom som si všimla premočený denník, ktorý mu ležal pri nohách. Nemala som odvahu pozrieť sa mu do očí. Hypnotizovala som ten zošitok, ktorý mi zničil život. Nestalo sa tak, no vedela som, že nič iné ma nečaká. Peklo. Chodila som s Liamom, vyznávala mu lásku a posielala zaľúbené tweety... medzitým sa ťahala s jeho najlepším kamarátom. Slzy sa mi spustili z očí, po pár minútach mi opäť zaplavili líca. Prečo... Prečo? Prečo!! Nahlas som zavzlykala a sledovala Liama, ako mi z prstenníka sťahuje zlatú obrúčku. Na jej čele bolo vlastnoručne vyryté srdiečko. "Nie..." zlomil sa mi hlas, pri pohľade na zovretú päsť, v ktorej stískal prsteň. Pred niekoľkými mesiacmi sme sa vzali. Prisahali si vernosť. Týždeň pred svadbou som to so Zaynom ukončila. Liam mi venoval posledný mŕtvy pohľad a chrapľavým prerušovaným hlasom povedal, "Miloval som ťa. Myslel som, že aj ty mňa." Rozkričala som sa, to už bol však Liam preč. Dlane sa mi neuveriteľne triasli, schovala som si ich medzi stehná. Praskala si hánky. Vytrhovala stránky z denníka. Nič nepomáhalo. Opustil ma. Bol koniec.


***


"Melissa, poď. Je leto. Slnko konečne vyšlo z úkrytu. Pôjdeme na pláž!" Ani slová staršej sestry nezmenili môj denný kolobeh. Vstať. Dívať sa na východ slnka. Jesť z donútenia. Vliezť do vane. Premýšľať. Dívať sa na západ slnka. Spať. Budiť sa na nočné mory. A opäť sa zobudiť do umelého života. "Nemal by jej doktor znížiť dávky?" "Takto aspoň pokojne spí." Šepot, ozývajúci sa spoza môjho chrbta ma neprekvapil. Mama so sestrou mali podobné reči na jazyku aj dvakrát do dňa. Nikdy si príliš neuvedomovali, že ich vnímam. Reklama na treťom kanáli sa skončila, obrazovku preťala zvučka správ. Tmavovlasú redaktorku som spoznala. Bola to moja dlhoročná kamarátka Megan. Keď sa ozvala, srdce mi vynechala pár úderov. "Je dvanásty jún. Rok od smrti významného brita, z chlapčenskej skupiny One direction." Megan na chvíľku zmĺkla. Dívala sa do stredu obrazovky. Prebodávala ma zelenými očami. Potom zase vzdychla a utrela si neustráženú slzu. Stála pred bránou cintorína. Liamov pamätník bol zamorený plačúcimi fanúšičkami. Nikdy som tam nebola. Mama by z mojej strany nezvládla ďalšie skolabovanie. Preto aj teraz rázne vypla televízor. "Už toho mám dosť, Melissa. Choď vonku. Na prechádzku do parku. S kamarátkami do Starbucksu, alebo s Michellom ku fontáne, ako predtým. Máš dvadsať. Život pred sebou. Liam by aj napriek najväčšej chybe tvojho života nechcel vidieť svoju lásku takto. Ver mi, zlatko. Ľúbil ťa. A tam hore, aj ľúbi." Hľadela som na mamu. Slzy na moje prekvapenie neprichádzali. Dostala som nápad a bez slov sa bosky vydala ku jazeru. Drobný lesík som prešla za pár minút, vnímajúc vône čerstvo rozkvitnutých rastlín, ibištekov aj stromov. Sadla som si na veľký kameň na okraji jazierka a otvorila denník.


Koniec trošku rozvinutý. Vážne dúfam, že sa páči, napriek smutnému deju. Ku koncu mi pretieklo niekoľko slzičiek, keďže som si v role Melissy predstavila samú seba. Dievčatá, prepáčte kratšiu odmlku. Teraz budem dúfam pridávať častejšie...
Poznámka pre Aminu: Zlato, prepáááč, že tak neskoro, aj že je takto smutná, no mám nezbečne málo času na písanie, do toho sa priplietla aj strata múzy, takže preto je to takto. Napriek tomu, hope you like it ;))
 

4 people judged this article.

Comments

1 Ami Ami | 14. october 2012 at 14:28 | React

yeah i like it honey :* beautiful

2 *Evush* *Evush* | Web | 14. october 2012 at 16:16 | React

[1]: Tak to som rada :-) Ďakujem krásne ;-) :*

3 Dáší Dáší | Web | 15. october 2012 at 18:56 | React

Jsem v soutěži o NEJOBLÍBENĚJŠÍ CELEBRITU s PATRICKEM DEMPSEYM tak prosííím HLASUJTE DÍKY http://fansite-of-tvd.blog.cz/1210/sonc-2-kolo

promin za reklamu

4 Renda♥ Renda♥ | Web | 16. october 2012 at 15:24 | React

hezká fotka

5 Tyna Tyna | Web | 17. october 2012 at 19:37 | React

to bolo krásne :D úplne skvelé, píšeš úžasne :-)

6 Evush Evush | Web | 17. october 2012 at 20:33 | React

[5]: Ou, tak to teda ďakujem! :D som rada, že sa páči ;-)

7 Tins Tins | 4. november 2012 at 19:23 | React

plačem ako malá.. neviem ani prečo, ale hrozne ma to zobralo.. tím nechcem povedať, že sa mi to nepáčilo, práve naopak..hrozne sa mi to páčilo :') len mňa proste všetko dojme.. som veľmi rada že som na tvoj blog natrafila, pretože fakt skvele píšeš :)

8 *Evush* *Evush* | Web | 4. november 2012 at 19:32 | React

[7]: Tiins! Prídem na notebook, otvorím si blog a rad za radom čítam tie tvoje krásne komentáre! :-) :-) Strašne ďakujem, veeľmi ma potešili! ;-) :D
Btw. Pri písaní som plakala tiež, ale čo budem hovoriť... ja sa rozplačem aj pri smutných disneyovkách :-D

9 Tins Tins | 4. november 2012 at 19:43 | React

nemáš zač :) som rada že potešili :) a ja som rada že si odpísala.. pretože dosť veľa báb ktorým niečo okomentujem, neodpíšu.. ja som plakala pri Pocahontas :D takže veľmi dobre poznám

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement