Life is a hard road to success 15.

17. october 2012 at 19:41 | *Evush* |  Life is a hard road to success
Uff... horším sa v škole :/ Ja tak nenávidím tú fyziku a všetky tie predmety tohto typu.. takisto chémia, hoci na tej nám naša unudená učiteľka dáva skoro výlučne len jednotky. Baby viem, že často nepridávam a takisto viem, že mám v článkoch veľa chýb, lebo nemám čas ich opravovať a ešte k tomu mi počítadlo návštev vypovedá službu, takže už niekoľko mesiacov v podstate neviem, koľko ľudí môj blog navštevuje. Takže takto nejako na tom som. Nová časť Lifu- prezývka, ktorou aktuálne nazývam túto moju poviedku. Plus chcem potvrdiť, že viem, že poslednú časť som pridala pred uhorským rokom, ale vy to aj napriek tej mojej nemožnosti čítate (; Love ya guys (: (obľúbila som si opačné smajlíky :D)




-15. časť-

Agnes

Naše rýchle nádychy a jednosmerné myšlienky prerušil buchot krokov niekoľko metrov od dverí. Zdvihla som zrak, práve keď cez dvere prerazila Theresa. Zalapala som po dychu, keď som si prehliadla jej tvár. Po líci sa jej tiahla dlhá rezná rana zaliata slzami, ktoré si každú chvíľu našli cestu z očí. Smrkla a nemo na nás pozrela. Potom, hláskom tichším ako šuchnutie listov zašepkala, "Niečo sa stalo."
Liam okamžite vyskočil na nohy a kašľúc na rozopnutú košeľu sa na Theresu obrátil s otázkou, ktorá štípala na jazyku nás oboch. "Čo sa stalo?" Theresa sa niekoľkokrát trhane nadýchla. "Napadli nás." Liam zvraštil obočie. "To nie je možné. Zostavil som najlepších mužov. Zariadil som-" "Pane, my vieme. Niekto nás... zradil." Prekvapene som hľadela na dvojicu vymieňajúcu si virtuálne pohľady. Liamova armáda? Zrada? Ničomu som nerozumela. Liam zaryte krútil hlavou. "To neprichádza do úvahy." "Pane... môžeme sa porozprávať? Myslím súkromne," jemne ku mne kývla hlavou. Všetky bunky sa vo mne vzbúrili. "Tak to teda nie. Zaslúžim si to vedieť. Nevravíte mi vôbec nič. Viete aké to je, žiť v nevedomosti len s tušením, že niekto prahne po vašej krvi? Tak takto sa cítim." Pod náporom ich pohľadov som sklopila zrak. Cítila som Liamove ruky, ktoré sa jemne dotkli mojich ramien. "Agnes..teraz nie je vhodná doba na podobné spory. Nič sa ti nestane. Dokiaľ som tu ja, budeš žiť. Rozumieš?" povedal pomaly. Keď mi tvár zovrel do dlaní, bezmyšlienkovite som sa odtiahla. Nikdy mu to neprejde. Okľuky a klamstvá. Zdvihla som sa a bez jediného pohľadu opustila miestnosť.

Liam

Znepokojovalo ma to. Sotva sme sa udobrili a následne opäť ocitli na bojovej nohe. Tentoraz však nebol priestor na podobné myšlienky. Mojou povinnosťou bolo čo najlepšie ju ochrániť. Zabiť a spáliť telá nepriateľov. Nič iné nebolo v tejto chvíli, tejto dobe dôležitejšie. Pozrel som sa Theresiným smerom. Meravo sedela na prikrývke. Pri pohľade na ubolenú žienku ma pichlo pri srdci. Posunul som taburetku oproti nej a nedočkavo si na ňu sadol. Theresa o malú chvíľu začala. Jej monológ som počúval so zatajeným dychom. "Ešte sme spali. Netušili sme, že Gustavo sa za skorého východu slnka vybral skontrolovať loď. Išla som za ním. O malú sa postarala slečna Constance. Zbadala som už o niekoľko míľ. Ležal na zemi a zvíjal sa v kŕčoch. Rozbehla som sa za ním, no jeden z nich ma zmlátil a prikázal počúvať. Pýtali sa, kde je puella. Nepovedala som im to. Prisahám, pane. Po nekonečných mučivých minútach zasiahla vaša družina. Vzala som Gustava a za sprievodu niekoľkých vojakov sme utiekli. Manžel je v komnate. Spí," dopovedala ticho a na prvý pohľad zaujato, si prezerala ornamenty na strope. Vzdychol som si a šúchal si tvár v dlaniach. Topil som sa vo výčitkách. "Theresa... odpusť... ja- mal som vás ísť ráno skontrolovať. Nenapadlo ma, že by..." opäť som si vzdychol a zvyšok vety nechal uviaznuť v hrdle. "Čo malá? Je Nim v poriadku?" Theresin pohľad zmäkol. "Tá o ničom nevie. So slečnou Constance hrajú v kuchyni stolnú hru." Ticho, ktoré nastalo, som nevnímal nijak. Rozmýšľal som nad všetkým. Otázky, ktoré ma tlačili v hrudnom koši som behom pár sekúnd zamietol, no vytvárali sa nové. Vytváral som si akési ilúzie. Theresa mi na všetko odpovedať nedokázala. Holohlaví muži s bradou našli spôsob, ako získavať informácie o mieste, kde sa aktuálne Agnes nachádza. To bola 1:0 pre nich. Lenže očividne nečakali armádu, ktorá strážila prístav De hotel slečny Constance. Musíme sa odtiaľ dostať. Skôr, ako nás nájdu. Práve som sa chystal vstať a vyhlásiť núdzový poplach, keď ma niečo zastavilo. "Čo je s Antoniom?" Theresin prekvapený pohľad ma zneistil. "Ja.. mal komnatu hneď vedľa nás. On.. ach pane, ja vážne netuším," zavzdychala Theresa a tvár si skryla v dlaniach. Chodbami sa rozľahol dievčenský výkrik. Okamžite som ho vedel priradiť. S Theresou v pätách som šprintoval ku jej komnate. Lenže tam nebola. Bežal som okolo stien a otváral dvere zaradom. Nemohol som ju nájsť. "Pane!" zvrieskla Theresa. Utekal som za jej hlasom. Opierala sa o stenu a vytriešťala oči na výjav pred sebou. Agnes bola v bezvedomí. Ležala na zemi a neprirodzená poloha mi prezradila, že má zlomených niekoľko kostí. Blúzku mala roztrhanú, krvavé rany po dýke kyprili krvou a premáčali jej látku. Antonio kľačal nad ňou a snažil sa zastaviť krvácanie. So slzami na krajíčku som ho od nej odstrčil a vzal situáciu do vlastných rúk. Theresu som s pár vojakmi ako ochrankou, poslal hľadať najbližšieho lekára.

O pár hodín

Kôň zaerdžal. Pridal som do trysku a vnímal vietor, ktorý mi strapatil vlasy. Pri každom pohľade na drobnučkú Agnes, som mal chuť kričať na plné pľúca. Kto jej mohol takto ublížiť? Ako sa mohli dostať do hotela? Antonio vravel, že keď sa k nej dostal, po útočníkovi už nebolo ani stopy. Pevnejšie som ju zovrel v náručí. Chlad mi mrazil ramená. Na krížoch som cítil bodavý nával vetra. Sústredil som sa na cestu. Obzor, ktorý sa o pár hodín črtal predo mnou, znamenal ďalšiu šancu.
 

4 people judged this article.

Comments

1 Ami Ami | 19. october 2012 at 13:14 | React

ale no, zas až taká zlá tá aktivita nie je a na tvoje ďaľšie príbehy sa oplatí čakať :)

2 Evush Evush | Web | 19. october 2012 at 18:12 | React

[1]: ja viem, mala by som si vážiť to čo mám :-D ďakujem moja, skúsim čo najrýchlejšie napísať novú časť Lifu ;-)

3 Lexi | Ian-Somerhalder.blog.cz Lexi | Ian-Somerhalder.blog.cz | Email | Web | 22. october 2012 at 15:48 | React

Poslala jsem ti e-mail, ale včera mi to trochu blbo, tak nevím, jestli došel :D Kdyby ne, dej vědět :)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama