October 2012

The questionnaire 4.

27. october 2012 at 21:26 | *Evush* |  ♥My universe♥
Dotazník 4.

theme: Dream
Start! at 5, 4, 3, 2- GO!



1. Aká je tvoja vysnívaná krajina?
2. Job? Akej práci by si sa chcel/a venovať?
3. Čo sa týka chalanov/ dievčat.. veľmi intímna otázka? J Vynechať.
4. Tvoj nie až tak tajný sen...
5. Čo by si chcel/ a vo svojom živote dosiahnuť?


Life is a hard road to success 16.

26. october 2012 at 20:53 | *Evush* |  Life is a hard road to success

Hii! Dôvod pridania tejto časti? Včera sme mali skrátené vyučko, ktoré mi nesmierne vyhovovalo a určite by ho mohli zrealizovať.. Soo, domov som došla o pol druhej, ešte raz si prelistovala knižku, ktorú som si kúpila včera v Panta Rhei( sorráč, keď som to zle napísala) a spravila si čaj. Je to len vo mne, alebo už sa k nám valí zima? : ) Takú dobrú náladu zase nemám, to by som nebola ja, keby bol jeden deň absolútne bez chybičky.. Štve ma to počítadlo dát, dole pod menu, ktoré raz funguje a potom nie, hoci ho mám tri dni, ďalej stupid hlúpy projekt na chémiu a aj to príšerné počasie :/ Aspoň, že dnes ide X- factor a ja sa v tej mojej izbičke nebudem až tak nudiť.. A posledná vec, ktorá ma celkom, nie zas tak veľmi štve, je moja výška. Mám strašne nízke spolužiačky a keď s nimi niekde idem, cítim sa ako žirafa. Meter 69 zase nie je úplne žirafovský, ale to nemení na mojich pocitoch. Zaklincuje to moja mama, keď ma privíta s poznámkou Nehrb sa.
Nechcem tento monológ nejako rozťahovať. Enjoy and hope you like it : ) )



Information

23. october 2012 at 17:49 | *Evush* |  ♥My universe♥
Hello, there!
Veľmi, ale veľmi sa ospravedlňujem za svoju "perfektnú aktivitu", čo činí jeden/dva články do týždňa..

Life is a hard road to success 15.

17. october 2012 at 19:41 | *Evush* |  Life is a hard road to success
Uff... horším sa v škole :/ Ja tak nenávidím tú fyziku a všetky tie predmety tohto typu.. takisto chémia, hoci na tej nám naša unudená učiteľka dáva skoro výlučne len jednotky. Baby viem, že často nepridávam a takisto viem, že mám v článkoch veľa chýb, lebo nemám čas ich opravovať a ešte k tomu mi počítadlo návštev vypovedá službu, takže už niekoľko mesiacov v podstate neviem, koľko ľudí môj blog navštevuje. Takže takto nejako na tom som. Nová časť Lifu- prezývka, ktorou aktuálne nazývam túto moju poviedku. Plus chcem potvrdiť, že viem, že poslednú časť som pridala pred uhorským rokom, ale vy to aj napriek tej mojej nemožnosti čítate (; Love ya guys (: (obľúbila som si opačné smajlíky :D)


Lullaby

14. october 2012 at 11:42 | *Evush* |  Jednodielovky

Jednodielovka pre Aminu



Another world 26.

6. october 2012 at 18:49 | *Evush* |  Another world

Časť venovaná úžasnej dušičke a mojej obľúbenej čitateľke a komentátorke, miki♥



Hiya, guys :)) Hneváte sa, že som nepridala LiaHRtS? Alebo sa tešíte, že je tu ďalšia časť Aw? Každopádne by som už rada ukončila Another world, lebo túto poviedku píšem-ajaj, riadne dlho.. Potom sa budem naplno venovať LiaHRtS a... neviem, či začnem ďalšiu poviedku s 1D.. dám anketu, či by ste vôbec ďalšiu poviedku čítali, alebo nie, alebo nedám, alebo zruším blog, alebo si spravím nový blog bez One direction....mhm, hope you like it♥


Another world 25.

1. october 2012 at 20:53 | *Evush* |  Another world

Hello, girls : ) ) Ako si zvykáte na ten blázinec menom škola? Crazy, crazy a ešte raz crazy :D Aspoň tak je to u mňa.. Moje kamošky sú strašné pubertiačky (akoby ja nie.. :D) , chalani, že stráášne otravy- aspoň ten Repka, čo sedí predo mnou a učitelia takí ako vždy : ) Dneska som došla domov až niečo po štvrtej, bola som na tom spomínanom novinárskom, kde sa všetci smiali na mojich hracích schopnostiach.. "...superhry a friv sú pre decká a ja na ne nemám čas!" Na tom sa smiali ešte viac.. Musím byť pekne potichu a tváriť sa nezaujato, ale aj tak sa zo mňa bude každý smiať, čo už.. :DD Lepšie, ako byť neviditeľná..



-25. časť-



Z pohľadu Melody

Pole, cez ktoré sa krížila cesta bolo niečo pred plným rozkvitom. Apríl... je priam k neuvereniu, že to je už rok. Presne pred rokom som bola na ceste do hudobného baru, čo bolo moje útočisko po škole. Spievala tak, akoby to bolo poslednýkrát.. V ten deň sa však niečo stalo. Niekto pomiešal karty môjho nudného života. Ten niekto niesol meno posypané trblietkami slávy. Harry bola vzdialená etapa môjho života. Možno som ho ešte stále mala rada, aj napriek prešľapom, ktorých sa dopustil. Veď to bol on, kto mi pomohol rozbehnúť hudobnú kariéru, nie však celkom úspešne. Na Youtube si ľudia pesničku prehrali, len kvôli Harrymu a comenty boli skoro výhradne pre Harryho. Očakávala som to, prekvapenie to nebolo ani pre Harryho, hoci sa tváril, že ho ľudia sklamali. Náš vzťah pripomínal niečo viac ako kamarátstvo a niečo menej než tú pravú lásku. Keby ste sa ma spýtali, či som ho ľúbila, odpovedala by som jednoducho. Áno. Nie som typ dievčaťa, ktorý vkročí do vzťahu len kvôli publicite, peniazom, pocitu, že sa mi trochu páči a je krásny, alebo len pre chvíľkové pobavenie. Harry ma neočaril len výzorom, vlasmi, či krásnymi očami. Jeho vnútro bolo láskave, a láskavým navždy ostane. Možno sa zdá, že trepem hlúposť za hlúposťou, už len pri pohľade na titulné stránky časopisov. Silikónová Sue a Harry Styles. Každý, kto sa aspoň trochu zamyslí, vidí, že Harry ju neľúbi. Je to ako pri Caroline, dva roky dozadu. Hľadá náhradu pre jemne stisnuté srdce a zmiešané myšlienky. Žeby kvôli mne? Nad tým uvažovať nemôžem. Odopla som si bezpečnostný pás a postavila sa, oprúc sa o predné sklo kabrioletu. Vlasy mi viali vo vetre, myseľ sa postupne vyprázdňovala. Jemný vánok, vôňa vzduchu po daždi a love song, znejúci z rádia, spôsobili, že som sa cítila ako v spánku.



"Hou, hou, šípková rúženka! Nerád ťa budím, Melody, ale sme na mieste." Matiasov hlas mi vnikol do ušných lalôčikov a pošteklil po zátylku. S jemným úsmevom som otvorila či a hľadela na budovu novučičkej nemocnice. Pred hlavným vchodom sivastej stavby postávali ľudia v bielych plášťoch a fajčili, alebo sa len čisto rozprávali. Návštevné hodiny. S povzdychom som si spomenula na situáciu z pred pár hodín. Ja s Mattym v malebnej hospôdke. On ma rozosmieva historkami o jeho sestričkách, ja si užívam chuť pečeného mäsa a vína. Neskôr ma odvezie domov. V tichosti na seba hľadíme, on s pootvorenými ústami, ja pevne stisnutými. Práve ich pootvorím, chystajúc sa poďakovať za úžasný večer, keď mi vo vrecku džínsov zavibruje mobil. S povzdychom si otvorím správu. Selah Maysream. Tak dlho som už o tom dievčati nepočula. Odkiaľ má vôbec moje číslo? Nemocnica v Thames Gateway. Sivá stavba vo východnej časti. Príď, Melody. Prosím. Alicia ťa potrebuje.

Alicia ťa potrebuje. Alicia ťa potrebuje. Alicia... Tie slová mi kolovali v hlave, až kým som sa pevne neodhodlala. Matiasovo auto malo dostatok benzínu, ja málo rozumu, ale veľa odhodlania.



Z pohľadu Selah

Aliciine nechty prebodávali moju pokožku. Zvíjala sa, plakala a striedavo kričala. Doktor jej pichol už hádam piatu injekciu na upokojenie a vrhol na mňa pohľad plný empatie. Keď odišiel a zavrel za sebou biele dvere nemocničnej izby, zmučene som vzdychla. Ali sa mi pozrela do očí. Tie jej už neboli hnedé a plné života. Boli sivé, chladné, bezfarebné. Vcítila som sa do jej tela, prijala jej dušu, pocity a myšlienky. Po líci mi stiekol pramienok sĺz. Alicia stratila lásku, o ktorej si myslela, že bude na celý život. Túžila spoznať biologických rodičov, život jej však nenadelil takúto slasť. Jej adoptívna rodina bola milá, členovia si však nepreukazovali lásku, neobjímali sa, ani sa neoslovovali zdrobneninami, ako sama povedala. A teraz toto.

Jej najlepšiu priateľku zabil kamión. A ona z toho obviňuje seba.



Krátka, smutná, depresívna. Pri písaní mi ubehlo niekoľko sĺz. Viem, že chcete, aby všetko dopadlo dobre, aby boli páriky šťastné, zdravé a stále zamilované. Chcem však preukázať na to, že život nie je vždy taký, ako si ho vysnívame. Vydláždime cestu k úspechu. Lav júú sou mač! Zanechajte coment, prosím..