Life is a hard road to success 14.

27. september 2012 at 18:17 | *Evush* |  Life is a hard road to success
No, no, no! Všetko je zle. Dan s Liamom sa rozišli. Nechápem to. Boli spolu takí krásni, dve moje najväčšie vzory a toto?! Keď vie niekto príčinu, poprosím coment. Ďalej- svoj školský projekt, ktorý som plánovala zrealizovať o One direction je v háji.. Kamarátkine slová, že si mám vybrať niekoho iného, lebo týchto chalanov nemá trištvrtina spolužiakv rada, som zobrala na vedomie a playlist na chvíľu nahradila Simple plan. Nechcem byť tak pesimistická, pretože pár vecí sa uberá aj dobrým smerom, so- odporúčam si doniesť oreo, už len preto, že som pri písaní tejto časti do seba napchala polovicu balíka :D Pluus ešte niečo!
Časť venujem Emke, mojej najdrahšej spolusediacej, s ktorou si uspávacie hodiny Fyziky krátime priduseným smiechom a vesmírnými témami, milovníčke japonských animovaných seriálov a hororov. Viem, že toto nikdy nebudeš čítať, ale mám ťa veeľmi rada a teším sa na víkend! :-*


-14.časť-

V tej chvíli som nemal pôžitok spať. Sníval som s otvorenými očami, keď som ju mal pred sebou. Len som ležal, podopieral si hlavu a hľadel na ňu, občas ju lepšie prikryl, alebo sa dotkol jej rúčky. Mesiac nad nami nás chránil. Zatiaľ.

O niekoľko dní
Agnes

Grónsko. Ten pocit, keď po takom dlhom čase máte opäť možnosť vidieť viac než len oceán. Teraz som z okraja paluby vnímala ľadový vzduch, ktorý mi vnikal do nozdier a dostával sa von v podobe obláčikov. Ľadové kryhy plávajúce na oceáne, odnášal vietor na západ. Naša loď išla už niekoľko hodín vkuse, na sever. "Zachvíľu tam budeme." Začula som Liamov hlas spoza môjho chrbta a následné teplo jeho tela, keď ma objal okolo drieku.
"A tu je vaša komnata, zlatko." Pohľadom som prebehla po jednoduchom zariadení miestnosti. Dve postele s kožušinou v pravom a ľavom rohu, maličké okno v strede... Počkať dve? Dve postele.. Ja a.. Liam? Nemohla som zabrániť úsmevu, ktorý mi roztiahol kútiky modrastých pier. Keď ma slečna Constance nechala samu, ľahla som si a zabambušila sa do kožušiny. O malú chvíľku som už cítila, ako sa posteľ vedľa mňa prehla. Poriadne som Nim prikryla a počúvala jej pravidelné nádychy a výdychy. Rada som počúvala, keď ľudia spali. Malo to na mňa upokojujúce účinky, hoci teraz som sa veľmi pokojne necítila. Liama som nevidela odkedy sme prikotvili, zobral si najbližší koč a niekam odišiel. Antonio ma upokojil, že si len musí niečo vybaviť. Vybaviť. To tajnoskárstvo mi liezlo na nervy. Veď ja som príčinou toho všetkého. Preto si zaslúžim vedieť... ani neviem čo. Nechce sa mi vymýšľať, kde a ako by ma tí muži mohli zabiť. Fajn. Dýchaj zhlboka, Agnes. Si živá. Liam ťa miluje. Ale ešte ako dlho?
Ráno som sa neprirodzene natiahla. Ale to som asi robiť nemala, pretože mi do svalov udrela pichľavá bolesť. Znepokojene som skonštatovala, že už tu žiadna malá Nim nie je. Určite už sú všetci dávno po raňajkách a mňa zo zdvorilosti nechceli budiť. Alebo je im to jedno. To skôr nie. Porozhliadala som sa po izbe a všimla si stoličku, ktorá tam ešte včera nebola. Na nej bola do štvorca poskladaná bledomodrá látka. Keď som ju zobrala do rúk, všimla som si, že sú to mužské kožené nohavice, hrubá blúzka a kožušinová vesta. "To je pre mňa?" zašepkala som a nezatajila prekvapenie. Ešte nikdy som na sebe nemala nič iné okrem šiat, sukní a predlžených ľanových blúzok. A teraz si mám obliecť toto. Vzdychla som si a rýchlo zo seba zhodila námornícke šaty.
"Liam?" Jeho meno sa mi prehodilo na jazyku a vyznelo to skôr, ako pridusené hundranie. Kde, do čerta, je?! Všimla som si schody vedúce nadol, ktoré mi pri obchádzaní chodby unikli. Brala som ich po dvoch a so zatajeným dychom bola pripravená vletieť do miestnosti. Keď vtom...
"Ale, pán Payne! Neprevediete ma tu? Ani ma nezoberiete na prechádzku?! Ako si mám potom vysvetliť včerajší večer?" Neznámy dievčenský hlas sa snažil o príkry tón, no pôsobil tak ešte zvodnejšie a bol podčiarknutý dávkou chichotania. Následne sa ozvalo niečo, ako cmuknutie a ja som si zahryzla do pery. Nie. Agnes, nie! Liam by ti to potom povedal...
Zvedavá stránka vyhrala a moje telo sa automaticky natočilo ku rošku tehlovej steny, kde bol perfektný výhľad na dvojicu ľudí. Prvou osobou bolo dievča o niečo nižšie a plnšie, o hodne plnšie ako ja. V akom zmysle sa to povie.. Bola jednoducho bábikovsky bucľatá a veľmi pekná. Ryšavé kučery jej padali do vykrojenej tváričky, ktorú ustavične preťahoval úsmev. Jamky na lícach mi boli bolestne známe. Dievča som poznala. Problém bol, že som nemala tušenie odkiaľ. Druhá osoba mi bola otočená chrbtom, sedela na kuchynskej taburetke, mocné ramená mala vystreté a vlasy hnedé a panensky strapaté ako vždy. Nebolo pochýb, že to bol Liam. Môj Liam. Tak prečo potom sedel v pivničnej kuchynke s úplne neznámym dievčaťom, ktoré ho práve pobozkalo na čelo a spomínalo niečo o včerajšom večeri? Stisla som pery, vystrela sa a prevrhla vázu, ktorá mi stála pri nohách. Nechcene. Na rachot sa štebotajúca dvojica otočila a hľadela na mňa s otvorenými ústami. Aspoň tá nízka ryšavka. Liam sa tváril maximálne unavene. "Chcem s tebou hovoriť," prelomila som hrobové ticho a hlavou kývla ku schodom. Bolo úplne jasné, komu bola táto otázka smerovaná. Nečakajúc na Liama, som vystrelila hore schodmi, otvorila najbližšie dvere, nechajúc ich pootvorené a sadla si na roh mohutnej postele. O malú chvíľu už vedľa mňa sedel. Hľadel do zeme. Ruky spojené, brada zvesená. Moje oči skúmali jeho tvár, snažiac sa z nej niečo vyčítať. "Tak..." Ani sa nepohol. "To, to vážne to musím z teba ťahať ako burinu zo záhonu?! A mal by si rozprávať hlavne ty. Ty a vymyslieť si pekne uveriteľné zdvôvodnenie, aby som mu aspoň na čas uverila.!"
Zdvihol tvár, a sledoval ma s jemne pootvorenými ústami. "Ešte nikdy som ti neklamal. Tebe nie a tomu ver.. Vzhľadom na moju minulosť to je trochu neobyčajné. Všetky klamstvá, ktoré zo mňa vyšli sa ani nedajú spočítať. Ale Agnes, odkedy ťa poznám, prijali by moju žiadosť do neba.." Nemo som na neho hľadela. Nevedela som, ako sa tváriť, čo povedať.
"To nízke dievča.." "je Frieda," doplnil ma. "Pricestovala sem včera večer. Je to milé stvorenie," usmial sa. Sčervenela som. "Liam...!" Menovaný sa nečakane prevalil a zvalil ma na posteľ. Zalapala som po dychu, keď si na mňa obkročmo sadol a dlane mi skryl pod svojimi. "Si rozkošná, keď sa červenáš, puella," uštipol ma do líca. "Nevolaj ma tak!" zavrčala som. "A ešte rozkošnejšia, keď sa na mňa hneváš," zapriadol. "No nepáči sa mi, keď žiarliš. Nedochádza ti, že ty nemáš konkurenciu?" uštipol ma do líca. Stíšila som volume svojho nesúhlasného mraučania a snažila sa predstaviť si obrazce, ktoré mi Liam dokonale opisoval.
"V mojej krajine sa povinne nevydávali len šľachtici. Jednotlivé svadby dohadovali rodičia.. Partnera si mala zapečateného, sotva si dovŕšila desať rokov. Tak to bolo so mnou a Friedou. Boli sme najlepšími kamarátmi a ani jeden z nás si nevedel predstaviť, že by medzi nami mohlo byť niečo viac ako kamarátska láska. Deň pred svadbou sa však niečo stalo a my sme sa proste nezosobášili." Liam na mňa pozrel, akoby mi malo byť jasné, že viac z neho nedostanem. Sypala som na neho prosby, grimasy a protestné vyhrážky. Pri jednej zvlášť vydarenej sa rozosmial a postrapatil mi vlasy. "Akoby si mi mohla niečo takéto urobiť, anjelik," nežne sa usmial a nahol sa, pýtajúc si bozk. Po vášnivom spojení našich pier sa mu aspoň z časti podarilo vyhnať mi ďalšie nespokojné slová z mysle. Objala som ho okolo krku a za traky pritiahla ku sebe. Ležala som na prostriedku postele, Liam na mne, jednou rukou podopretou o mäkký matrac. Svoju pravicu mal zamestnanú blúdením po mojom chrbte, kľúčnej kosti, bruchu, až spočinul na stehne a jemne ma do neho uštipol. "Mala by si chlapčenský štýl voliť častejšie, anjelik. Za celý svoj život som nevidel také krásne nohy," zachechtal sa, ale ruku neodtiahol. Nabrala som červeň na tvári a rozmýšľala nad výberom slov. Nevyšla zo mňa ani jedna slabika, čo malo značný dôvod. Unavene som vzdychla a sledovala, ako si ľahá vedľa mňa. Posunula som sa mu na hruď a zatvorila oči. Keď sa mi hral s vlasmi, všetky starosti a otázky opadli, prenechajúc miesto čistému vnímaniu zvukov naokolo. Jeho dotyky začali byť dráždivejšie a ja som dostala chuť odhodiť vrstvy oblečenia, ktoré nás od seba oddeľovali. Vyzliekla som si vestu a pozorovala, ako mi sústredene rozopína gombíky na blúzke. Bol už pri poslednom. Naše rýchle nádychy a jednosmerné myšlienky prerušil buchot krokov niekoľko metrov od dverí. Zdvihla som zrak, práve keď cez dvere prerazila Theresa. Zalapala som po dychu, keď som si prehliadla jej tvár. Po líci sa jej tiahla dlhá rezná rana zaliata slzami, ktoré si každú chvíľu našli cestu z očí. Smrkla a nemo na nás pozrela. Potom, hláskom tichším ako šuchnutie listov zašepkala, "Niečo sa stalo."

Girls, mohli by ste tento článok aspoň jednoslovne okomentovať?! Nechcem byť zlá, ale to ponocovanie by mi mohlo aspoň za nejaký ten coment stáť...
 

3 people judged this article.

Comments

1 miki miki | 27. september 2012 at 18:27 | React

Dan a Liam sú stále spolu :D tak sa nemáš čo báť :-D

2 *Evush* *Evush* | Web | 27. september 2012 at 18:33 | React

[1]: Vážne?! O_O Ja som z toho jeleň.. na twitter moc nechodím, ale na fb som na jednej 1D stránke našla, že buď Dan, alebo Liam napísali, že už je koniec :-| Myslím si to tiež, keďže je twitter teraz zaspamovaní ľútostnými prejavami fanúšičiek Liama a jeho bývalej priateľky.. Myslím si však, že sa ku sebe vrátia :-) HOPE :D

3 Renda♥ Renda♥ | Web | 28. september 2012 at 10:35 | React

Ahoj jak je jak si užíváš volno?
Dnes mám spoustu času a na mím blogu startuji soutěž o ceny tak jestli chceš tak se mrkni!

4 Belliss Belliss | Web | 28. september 2012 at 11:40 | React

Taky jsem slyšela, že se rozešli, ale někdo zase říká, že to není pravda.. Na facebooku psali, že to ještě potvrdil v rádiu, spolužačka říkala, že spolu nechodí, že jsou víc než kamarádi, ale míň než vztah... prostě je to takový zamotaný, co j epravda ví jenom Liam a Dan. A povídka je skvělá, i když jsem nečetla předchozí části... prostě hezký :) ;-)

5 *Evush* *Evush* | Web | 28. september 2012 at 13:38 | React

Ďakujem, Belliss :D O tom Liamovi a Dan si to napísala veľmi výztižne, ja mám asi takú teóriu ako tá tvoja spolužiačka, ale inak neviem... :-)

6 Ami Ami | Web | 28. september 2012 at 19:45 | React

Nemám slov

7 *Evush* *Evush* | Web | 28. september 2012 at 20:16 | React

[6]: Joj, Ami :D Ďakujem krásne! ;-)

8 sabina-l0ve sabina-l0ve | Web | 30. september 2012 at 14:01 | React

ahoj pořádám na mém blogu soutěž takže jestli ráda fotíš tak se zůčastni :)díky

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement