Life is a hard road to success 13.

9. september 2012 at 12:05 | *Evush* |  Life is a hard road to success

Posledná časť Liahrts 17. augusta?! Padla mi sánka- veď si pamätám, ako som ju len včera začala písať ... Celý týždeň som nič nepridala, prepáčte, kočky, ale proste som nemala nápady a nejak ani chuť :/ No teraz je všetko naopak a možno pridám aj ďalšie časti, no neviem :) Máte radi Glee? Tí ľudkovia majú božské hlasy, milujem ten seriál!! Hoci som už videla posledný diel pred polrokom a teraz si aspoň prehrávam pesničky :) Holá, later! ;))xx



-13.časť-



Striasla som Antoniovu ruku a obrátila sa k nemu. "Nie. My sme len.. Antonio mi povedal..Ja-" Liam si ma nedôverčivo premeriaval. "Choďte do kajuty, puella. Ja to pánovi vysvetlím," žmurkol na mňa Antonio. S povzdychom som splnila jeho rozkaz? Radu? Žiadosť? To v tejto chvíli nebolo dôležité. Oblohu v diaľke preťal takmer ľudským okom neviditeľný, blesk. Následovali ďalšie.



"Máte už vážne všetko?" pípla som, zavesená do Liama. Ten si ma obrátil k sebe a ja som mu ovisla v náručí. "Všetko mám jedine s tebou, Agnes," krátko ma pobozkal. Zrejme tušil, že keď ma pobozká náruživejšie, nebude schopný prestať a pustiť ma z bezpečia svojho objatia. Napriek tomu som to riskla a pritisla sa mu na ústa. Hladil ma po chrbte, nechty zabáral do lemu košele. Ja som splynula s bozkami a na nič iné nemysla. "Ehm... pane," ozval sa Antonio a preťal ticho, ktoré som si neuvedomila. Stačil jeden pohľad a pochopila som. Je čas ísť. Gustavo objal Theresu a niečo jej zašepkal. Potom si kľakol k Nim a pobozkal ju na noštek. Krátko vhupla do otcovej náruče. Pozrela som kapitánovym smerom. Stál na pobreží neznámeho ostrova a hľadel do jeho vnútra. Ostrov bol porastený tmavými popínavými rastlinami, ktoré rástli do výšky zhruba siedmich metrov a zabraňovali výhľadu hlbšie do lesa. Pobrežia pokryté bielym pieskom neukazovali ľudské či zvieracie stopy. Očami som sa vrátila ku kapitánovi. Oblečenie mal premoknuté vodou, na slnku bola jasne vidieť jeho zarastená tvár. Všimol si môj pohľad a unavene sa usmial. Toho človeka som nedokázala pochopiť. Odmietol previezť sa členom s ostatnými, preplával až na breh. Voda sa jantárovo leskla, skrývala v sebe chlad. Antonio potiahol Liama za lakeť a odtiahol do člna. Pritisla som sa o zábradlie a poslala mu vzdušný bozk. Usmial sa a zdvihol stisnutú dlaň. Dôkaz, že má môj symbol pre šťastie. Fialový kamienok s vyrytým L v strede. Life, život. S Liamom sme od seba neodtrhli pohľady, až kým čln nezakotvil na pobreží. To mi pripomenulo Hayley. Jej loď, loď záchrany. Teplé teplíčko, ktoré narazilo do toho môjho. Prehĺtla som vzlyk a obrátila sa k Nim a Therese. Neboli tam. Našla som ich v kuchyni. Nevarili. Len sedeli za stolom, každá zahľadená do svojich myšlienok. Keď ma Theresa zbadala, usmiala sa. Sadla som si k nej a nechala sa objať. Pripomínala mi mamku. Moja posledná spomienka na ňu, bola tesne pred dovŕšením šiestich rokoch. Vtedy si ku mne kľakla, objala ma a s perami na ušnom lalôčiku zašepkala, že ma má rada. Na to potom som sa snažila zabudnúť. Ochorela na španielskú chrípku a celé dni ležala na posteli, pod prikrývkou hviezd, ako si to želala. Ocko s Emminým jej lôžko preniesli ku stodole, kde sa mohla stále pred spaním zahľadieť na polárku, veľký a malý voz a ďalšie hviezdy. Pomáhala som jej, nachádzať ich. Počas chladných nocí som jej nosila nové prikrývky, ona však horela aj bez nich. Na čele sa jej leskli kvapôčky potu. http://www.youtube.com/watch?v=oWnzBH1Ytew&feature=BFa&list=ALHTd1VmZQRNofi0aDTeNyb3H6xgB0lmBM Vzdychla som si. Koho som stratila... Koho ešte stratím... Nim sa z ničoho nič rozosmiala. Jej smiech bol neskutočne nákazlivý. Po pár minútach bola kajuta zaplnená našim nezmyselným smiechom. Malá mi skočila do lona a ozvala sa smerom k Therese. "Mamii, povedz puelle, ako si spoznala ocka!" podskočila. Theresa sa krásne usmiala a ja som si až teraz uvedomila, aká je mladá a nádherná. Tvár poznačená skorými vráskami nervozity jej pridávala na veku. Theresa sa nadýchla a začala. "Mala som sedemnásť. Bola som mladá, krásna a šťastná. Žili sme na vidieku. Otec vlastnil ranč a bol známy najlepším mliekom. Chodili ku nemu ľudia z okolia, ba aj z mesta. Raz však... otec ma poslal s mamou do mesta. Dokúpiť všetko potrebné a chýbajúce. V prístave práve kotvili lode. Videla som ich prvýkrát v živote. Tie trupy, paluby a- och, hneď som sa do nich zamilovala. Vyparila som sa k tej najkrajšej a najmajestátnejšej, mamu som stratila z dohľadu. Prešla som na palubu a prechádzala sa po nej. Nad hlavou mi preletela čajka. Vdýchala som vlhký morský vzduch a toho pocitu sa nevedela nabažiť. Potom ma niekto zozadu oslovil. Stál tam krásny muž, mohol mať okolo dvatsiatky. Usmieval sa na mňa. Spýtal sa, či som sa stratila. Len som na neho hľadela. Svetlé vlasy mu povievali vo vetre. Padali do prenikavých očí. Silné ramená boli ustavične vystret. Pôsobil dojmom muža, ktorý sa len tak ničoho nezľakne. Tá predstava sa mi páčila. Začala som sa s ním rozprávať. Rozprávali sme sa hodiny. Poukazoval mi palubu, rozprával mi o svojom živote, akoby to bolo tak samozrejmé.. predstavil mi brata. Posátku. V ten deň som tam prespala. Keď padol východ slnka, vybrala som sa na cestu domov. Preč. Išla som skoro dvadsať hodín. Keď ma mama uvidela, rozplakala sa a otec začal kričať. Na obidve. O pár týždňov mi meškala menštruácia. Neuveriteľne som sa naľakala a o pár dní zašla k rodinnému lekárovi. Potvrdil moje obavy. Čakala som Gustavovo dieťa. Porodila som. Otec ma vyhnal z domu. Nemala som kam ísť. Malé ustavične plakalo. Pri prístave ma našla jedna starenka a uchýlila ma, až kým lode opäť nezakotvili. Vyhľadala som Gustava. Keď ma zočil, zoširoka sa usmial. A keď zbadal malé, zatváril sa prekvapene a smutne zároveň. No, Nim sme obaja milovali a aj keď to bolo občas ťažké, prečali sme to. Odvtedy žijem na lodiach, teoreticky je to môj život." Theresa zavzdychala. Nim sa na mňa zdola usmiala. Úsmev som jej opätovala.

Prechádzky po palube mi robili dobre. Sledovala som západ slnka. Bola som hore ešte dlho potom. Čakala som a čakala. Theresa mi cez plecia prehodila deku a popriala dobrú noc. Mesiac putoval po oblohe, určoval si trasu. Občas ho zatienili chuchvalce tmavej hmly. Viečka sa mi sami od seba zatvárali a ja som ich nasilu otvárala a hľadela pred seba. Obrysy ostrova sa zliali do nezmyselného tvaru a ja, opretá o trup lode, som upadla do nepokojného spánku.



Liam



Vyčerpaný, špinavý a otrhaný som dopadol na dno člna. Prinútil som sa otvoriť oči a vyhľadať loď, osvetlenú mesačným svetlom. Antonio ma pobúchal po chrbte a zabral pádlom. Musel som sa pousmiať. Našťastie sme nenaďabili na žiadnych domorodcov, aj keď tam boli jasné stopy po živote. Ulovili sme niekoľko kíl mäsa, najlepšie to šlo kapitánovi. Neustále som myslel na krásku, ktorá ma čaká na lodi, stískal kameň vo vrecku, ktorý mi dala a preto bol nesústredený a dá sa povedať na nič. Chlapi chápali, že niečo podobné robím prvýkrát a nemalí poznámky. Keď sa čln dostal k lodi, Gustavo vybral píšťalku a zapískal. O chvíľku k nám prebehla Theresa a s o zvyškom síl vytiahla čln hore. Gustavo sa k nej nahrnul a silno ju objal. Hladil ju po vlasoch a bozkával na čelo. Hneď, čo sa moje nohy dotkli paluby, som zbadal Agnes. Spala v kĺbku, opretá o palubu. Tak neskutočne krásna a nedotknutá. Kľakol som si k nej a pohladil ju po bosích nôžkach. Jemne sa zachvela. Zobral som ju do náručia a s novu objavenými silami ľahko preniesol do komnaty. Opatrne položil na posteľ, prikryl a ľahol si k nej. Dostal možnosť zahľadieť sa do tváričky s detskými črtami. Drobný noštek, pootvorené pery, ktoré sa jemne hýbali, akoby mi niečo šepkali. Prstami som prešiel po jemnom líčku a kopíroval vykrojenú bradu. V tej chvíli som nemal pôžitok spať. Sníval som s otvorenými očami, keď som ju mal pred sebou. Len som ležal, podopieral si hlavu a hľadel na ňu, občas ju lepšie prikryl, alebo sa dotkol jej rúčky. Mesiac nad nami nás chránil. Zatiaľ.
 

5 people judged this article.

Comments

1 Ami Ami | 9. september 2012 at 13:54 | React

ďaľšia super-mega-ultra-nenachádzam slov časť , odkiaľ len berieš ti nápady?

2 Evush Evush | Web | 9. september 2012 at 18:23 | React

[1]: Ježiš, ďakujem! :D Ja vôbec neviem odkiaľ, potom by som ti povedala, ale keď dostanem nejaký ten nápad, kopne ma múza a celú časť hneď dokončím, akoby som to mala v hlave napísané :-)

3 Renda♥ Renda♥ | Web | 11. september 2012 at 16:22 | React

Ahojky jinak jak se máš?
Jaká slova dvě přídavná jména by tě vystihla?
Jaký předmět má nejraději?
Co děláš ve volném čase ?
Sleduješ gympl s ručením omezeným?
obíhám.....

4 *Evush* *Evush* | Web | 11. september 2012 at 16:39 | React

[3]: Mám sa... fajn? :-D
ukecaná, úprimná
ani neviem, nemčinu a dejepis? :-)
veľmi rada jazdím na koni, čítam, píšem, kreslím...
ešte nie :-)

5 Renda♥ Renda♥ | Web | 14. september 2012 at 13:01 | React

ahoj stav se sem :

http://renaninan.blog.cz/1209/kontrola#pridat-komentar

PS: pro sb je to poviný

6 Renda♥ Renda♥ | Web | 14. september 2012 at 15:33 | React

Ahoj můžeš prosím hlasovat v anketě Miss my blog

http://renaninan.blog.cz/1209/finale-miss-my-blog#pridat-komentar

miley cirus , nina dobrev , avril lavige ,
holly marie combs , hilary duff

rozhodni která z nich bude Miss my blog

díky za pomoc

7 Ami Ami | 15. september 2012 at 19:39 | React

ahojky ;)
blog už presťahovaný na www.collegefashion.blog.cz, samozrejme tvoj je už pridaný medzi obľúbené :)

8 *Evush* *Evush* | Web | 15. september 2012 at 19:53 | React

[7]: ty si teda výkon! :O Máš super grafiku, raz mi ju ešte aj urobíš ;-) za pár sekúnd si ťa tiež pridám medzi favourites... a veľa šťastia s blogom! :D

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement