Carpe Diem

23. september 2012 at 11:11 | *Evush* |  Jednodielovky

Jednodielovka pre miki

Írsko, September 2003
Niall
Nad mestečkom zakrúžil orol. Čierny vták sa vnímal na červenkastej oblohe. Hľadel som na neho ešte hodnú chvíľu. Keď sa vták šikmo hodil na zem, zmizol mi zo zorného poľa. "Chodíš sem rád, Niall?" zaskočila ma Sheila otázkou. Na to, že sme mali len desať rokov, moja kamarátka pripomínala Hermionu Grangerovú z knižiek o Harrym Potterovi. Ja som bol taký Neville. "Ehm... rád," zvedavo som na ňu pozrel. Usmiala sa a pomaly odhrnula utierku zakrývajúcu košíček s čerstvo upečenými babičkinými buchtami, ktoré sme dovliekli až na najvyšší kopec nad mestečkom, kde som bol u babky na prázdninách. Vôňa buchiet sa rozniesla do blízkeho okolia, vnikla mi do nosa a zapla kontrolku JEDLO. Načiahol som sa a do úst si napchal rovno dve buchty. Sheila následovala môj príklad. Iný človek, ako napríklad mama, by ma pokarhali, že si spálim jazyk, ale Sheila nie. Možno to bolo vekom, alebo Sheila bola jednoducho hladná. Žasol som nad tým, koľko do seba dokáže také drobné dievča dostať. Tri buchty, päť, šesť.. až som to prestal počítať.
Keď nastal večer a slnko sa vymenilo s mesiacom, so Sheilou sme si ľahli na chrbáty a s očami otvorenými dokorán pozorovali hviezdy. Veľa súhviezdí sme určiť nevedeli, preto som zmenil tému na moju najobľúbenejšiu šou. "Videla si včera X-factor? Raz, keď budem veľký, tak tam pôjdem a... vyhrám...?!" Sheila sa pousmiala a drgla ma. "Želala by som ti to." "Vážne?" "Jasne, veď keď tam s tebou pôjdem, budem v telke!" zvískla. Vytočene som stisol pery. Nastala odmlka. "Vieš, čo by som si priala ja?" ozvala sa náhle Sheila. Jej šepot sa zosúladil so zvukmi noci. "Chcela by som mať veľa detí, pekného manžela, veľa peňazí, byt v centre Londýna," menovala na prstoch a postupne ich skrývala, až jej ostal len malíček. "...a priala by som si vlastniť veľkú reštauráciu, do ktorej sa budú ľudia tešiť, s obrovskými porciami jedál, ktoré budú čašníci nosiť na strieborných táckach, do ktorej budú chodiť celebrity aj obyčajní ľudia, a ktorá sa bude volať... Carpe Diem."
O stotinu na to, dvom zasnívaným deťom padla nad hlavami hviezda.
Anglicko, Máj 2012
Sheila
Že vraj sa všetko v dobré obráti. Najradšej by som tu babku v stánku zabila. Zhruba pred mesiacom som štvrť svojich úsporov minula na sprostý veštecký stánok, kde mi starena z kariet vyveštila jednu jedinú vetu. "Všetko sa v dobré obráti..."Chrr!
Zamierila som ku najbližšiemu prázdnemu auta a pred okienkom si načuchorila kučery, nech aspoň trochu vyzerám ako človek. "Pretože škaredé čašníčky patria do barov." Hlas môjho šéfa si stále kradol miestečko v mojej hlave. Všetko bolo zle. Moja vysnená reštaurácia stála v centre Londýna, chodili do nej všetky vrstvy ľudí, na vysokom výklenkovom strope visel obrovský kryštálový luster a čašníci nosili na strieborných táckach veľké porcie dobrého jedla. Bol tu jeden problém. Tá reštaurácia nebola moja. Robila som tam čašníčku. Už dlho. To zlé bolo zakorenené v tom, že môj nápad, moje sny doplnené každým jedným detailom ukradol chalan, o ktorom som si myslela, že je priateľ. Boris Lays... chalan z bohatej rodiny. Fešák s tehličkami na bruchu. Akože dobrý poslucháč. Nemohla som uveriť, že sa moje pery vôbec dotkli jeho. Ako som mohla byť taká hlúpa? "Život je biznis, Sheila. Nie si hlúpa. Aspoň jedna tvoja výhoda," uškrnul sa vtedy, a tie slová vypľúval priamo do mojich očí. Aspoň som sa premohla na ten rozbitý nos, ktorý mu už teraz drží na mieste.
Vydýchla som všetok nadbytočný kyslík a v ruke zovrela pozlátenú kľučku. Reštaurácia bola preplnená. Ako vždy. Vzduchom sa niesla vôňa najrozličnejších jedál. Ako vždy. Sarah mi z diaľky mávala. Ako vždy. Pery som skrútila do jemného úsmevu a dúfam večnú najlepšiu priateľku objala. "Hádaj čo?" usmievala sa. "Josh ti konečne povedal, že ťa ľúbi?" prehodila som. Josh Devine bol Sarahin niekoľko mesačný priateľ. Vedela som o ňom všetko a zároveň
Nič. Sarah mi ho opísala od výzoru po koníčky a chyby. Keď už sme pri chybách, jednou z nich je aj to, že Josh za celý ten čas, Sarah ani raz nepovedal slová lásky. Bolo nám to obom podozrivé. Skôr jej. Ja- zahrabaná v kope problémov a nešťastia, som mala na háku problémy ostatných. Znie to možno namyslene, no vy ste si nikdy nezažili také sklamanie ako ja.
Sarah divo krútila hlavou. "A nie len to! Sľúbil mi, že dnes večer prídu aj s tou jeho skupinou do našeho Carpe Diem!!" niekoľkokrát poskočila. "Och... to som rada. Aspoň toho tvojho nezrouda konečne spoznám," cmukla som. Sarah na mňa pohoršene zagánila. Neznáša, keď tak Josha volám. Začala si nakrúcať pramienok tmavých vlasov na ukazovák. "No.. keď príde aj s tou jeho kapelou.. možno sa konečne do niekoho buchneš a budeme veľká šťastná rodinka!" zatlieskala. "Už len to mi chýba," zašomrala som si popod nos a upravila uniformu
***
"One direction! One direction? One direction!" jačala Sarah a snažila sa zmlátiť chudáka Josha. Nakoniec sa vykľulo, že tá Joshova kapela, je celosvetovo známa chlapčenská skupina z X- factoru, ktorú má Sarah vždy na svojom playliste. One direction... kde som to už len počula? Oprela som sa o jeden z prázdnych stolov a svoju pozornosť zamerala na chalanov z menovanej kapely. Boli obklopený davom ľudí- hlavne dievčat, takže som s tým mala menší problém. Po hodnej chvíli všetci sedeli za naším najlepším stolom, s hlavami skrytými za menu. Sarah ma požiadala, aby som ich obslúžila ja, a čo už pre ňu neurobím?
"Sheila. Toto je Josh." Josh sa na mňa milo usmial a ja som mu úsmev opätovala. "Louis, Harry, Zayn, Liam a Niall," hovoril a ukazoval na jednotlivých chlapcov. Keď skončil pri Niallovi, srdce sa mi divo rozbúchalo. Je možné že... Dlho sme sa na seba dívali.
V jeho očiach som uvidela spomienku, keď sme sa poslednýkrát videli.
Obaja sme vtedy mali pätnásť. Sedeli sme na našom obľúbenom kopci, ktorý písal históriu nášho detstva. Rozprávali sme sa, smiali, vymieňali úsmevy. Neušlo mi, že Niall bol dnes nejaký tichší. Preto ma neprekvapilo, keď zašepkal, že mi musí niečo povedať. Sadla som si do tureckého sedu a počúvala. "Sheila... ja..my.. sa sťahujeme do Londýna," šepkal. Vyskočila som na nohy. "Čože?! Veď.. to nemôžeš! Tu máš rodinu, babičku, mňa.." zajakávala som sa. Niall bol už oddávna môj najlepší kamarát. Dalo sa povedať, že jediný. Z neznámeho dôvodu. Postavil sa a pevne ma objal. Potom vyhľadal moje pery. Ten pocit bol taký čudný. Láska a pevné priateľstvo má rozdiely. Odtrhla som sa od neho a so slzami v očiach mu dala za ucho. Potom som už len bežala dolu, rovno, doľava... Vtedy sme sa poslednýkrát videli. Vedela som, že o rok na to šiel do X- factoru. O viac som sa však zaujímať nechcela.
"Sheila," vydýchol Niall, ktorý tu teraz predo mnou stál, hľadel mi do očí a nevšímal si absolútne nechápave pohľady ostatných. Moje pocity vyhlásili vojnu. Hnev a láska.
Nakoniec som sa naširoko usmiala a skočila mu do náručia.
-------
"That I need you here with me now... Cause you´ve got that one thing.." Moje tanečné kreácie "obdivovali" ľudia z celého okolia. Vlnila som sa a spievala si s MP3, až som sa nejakým zázrakom dostala pred reštauráciu, kde som mala zastúpiť Sarah, ktorá sa práve určite vykrúca v nejakom miliónovom bare s Joshom. Prakticky som sa pozrela na čelo reštaurácie a zabudla dýchať. Miesto Briliant, tam stálo Carpe Diem. A pod tým... trhane som sa nadýchla... Sheila´s. "Páči sa ti to?" zašepkal niekto zozadu a objal ma. "Niall?!"
***
"Ja už nemôžem!" dychčala som a potkýnala sa pred seba. "Ten kopec nejako narástol!" šomrala som. "Už len chvíľu," povedal a prevrátil očami Niall, už po desiaty krát. Začala som odratávať sekundy. Nahlas, čo Nialla neskutočne štvalo.
Keď som sa dostala ku číslu 452, boli sme sa mieste. Niall sa šťastne usmial a chytil ma za ruku. Spoločne sme rozprestreli deku a hľadeli na mestečko, ktoré si za tú dobu osvojilo názov mesto. Oprela som sa o Niallovo rameno a blažene vzdychla. "Nikdy si mi nepovedala, prečo si odišla do Londýna, Sheila," ozval sa. "To je moje malé tajomstvo." "Takže..." "Veď vieš, že som vždy chcela mať reštauráciu v centre Londýna. Odišla som tam s odhodlaním, že si svoj sen naplním. A... tiež som v hĺbke duše dúfala, že ťa tam nájdem." Niall sa krásne usmial a palcom mi prešiel po líci. "Nie si hladný?" spýtala som sa so šibalskými iskričkami v očiach. Nečakala som na odpoveď a vrhla sa na zásoby v piknikovom košíku. Keď sa moje brucho nafúklo viac, ako je dobré, posunula som košík ku Niallovi, ktorý ešte nebol úplne plný.
Nastala noc a my sme robili to, čo dávno predtým. Ležali na chrbátoch, menovali súhvezdia a zbystrili zrak na padajúcu hviezdu. "Budeme si niečo želať?" zachichotala som sa. "Myslíš, že to za to stojí?" Zamračila som sa. "Samozrejme, že áno. Ty už sa nepamätáš?! Pred ôsmimi rokmi sme ležali v takých istých polohách, na tom istom mieste a vylievali si dušičky, práve keď spadla hviezda. Ty si chcel ísť do X- factoru a získať slávu. A ja... mať reštauráciu. Naplnilo sa to? No vidíš. Tak si niečo želaj," naliehala som. Niall zmraštil obočie. "Lenže ja už nič nepotrebujem. Mám milujúcu rodinu, najlepších kamarátov, fanúšikov a teba." Usmiala som sa a drgla ho do kolena. Vtom sa prevalil a obkročmo si na mňa sadol. Sledovala som, ako sa ku mne nakláňa, pery sa mu mimovoľne pohybujú a dotýkajú mojich. Objala som ho okolo krku a vychutnávala si jeho blízkosť. Po chvíli sa jemne odtiahol a pery skrútil do úsmevu. "Bál som sa, že to dopadne tak, ako minule." "Minule?" zavrtela som hlavou. "Keď som ťa pobozkal a ty si mi dala facku," uškrnul sa. "Tak v tomto prípade ti ju dám, keď ma ešte raz nepobozkáš." "Platí." Zdvihol ma do náručia a zakrútil vo vzduchu.
 

2 people judged this article.

Comments

1 greysanatomy09 greysanatomy09 | Web | 23. september 2012 at 13:07 | React
2 miki miki | 23. september 2012 at 19:24 | React

ďakujém krasne :)

3 Ami Ami | Web | 23. september 2012 at 19:30 | React

Viem, že som trochu nestála, ale s tým blogom som nevedela vôbec robiť takže ostávam na starej adrese a Ďaaaaaaaaakujem, že máš so mnou trpezlivosti.

4 Evush Evush | 23. september 2012 at 19:45 | React

[2]: Niet začo, aj keď táto jednodielovka sa nevydarila presne podľa mojich predstáv :D

5 Evush Evush | 23. september 2012 at 19:52 | React

[3]: Kľudne si adresu zmeň ešte stokrát! :D Mňa veľmi teší, že čítaš moje poviedky, takže prostredníctvom rád a všetkého ostatného prejavujem vďaku :-P Ježiš, jak som to napísala, no nevadí :-D

6 miki miki | 23. september 2012 at 19:58 | React

nevidarila sa podla predstáv?! ved ona ani lepšia nemohla byť :-D  ;-)

7 Evush Evush | 23. september 2012 at 20:05 | React

[6]: Si zlatá, no ďakujem krásne! A je pre teba, takže som ju odfláknuť ani nemohla ;-) :D

8 Renda♥ Renda♥ | Web | 25. september 2012 at 14:55 | React

Ahoj jak se máš ?
Taky tě škola omezuje v blogování?
Promiň že moc neobíhám ještě musím stihnout dvě prezentace!
Jinak na co se díváš v TV?
Mě z tý školy bolí hlava......
To je hrůza....
Zatím ahoj!
Renda♥

obíhám......

9 Evush Evush | 25. september 2012 at 15:12 | React

[8]: Úplne to chápem.. na blog už pridávam skoro len raz do týždňa, kvôli škole :/ TV teraz nepozerám, niesom ešte nabiflená a mám sa tak na 50%
Ahoj! :-)

10 I.Blake I.Blake | Web | 11. october 2012 at 16:41 | React

Wow, Evi, je to krááásne!!!

11 Tins Tins | 4. november 2012 at 19:13 | React

aaaaa to je nádherné !! the best <3 kde prosím ťa berieš nápady ? :-D

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement