Another world 24.

15. september 2012 at 21:35 | *Evush* |  Another world

Ahojky, I´m back! Baby viete, čo bolo vo štvrtok? Nialler mal narodky! Bol deň, keď sa pred devätnástimi rokmi narodil a ja-ja ťava- som normálne zabudla! Celý štvrtok som prežila bez jedinej myšlienky na 1D a potom, o štvrtej v kine na dobe ľadovej 4 :DD, mi kamarátka Alex- mimochodom tiež nenapraviteľná directionerka bažiaca po Niallovi s úchylnými snami o ňom atď.... nepovedala, že je Ten Deň. Really?! Mala som chuť sa obesiť... Doba ľadová to napravila, starý dobrý animák v 3Déčku a aj tak pecka! Joj, my sme sa rehotali! :D A samozrejme nechýbali Braňo s Olím, ktorí nám zhora hádzali na hlavu pukance.. :DD Dosť mojich osobných výlevov, tu je časť...



-24. časť-



Z pohľadu Melody

O pár dní som stála pred novinovým stánkom a neveriacky hľadela na titulku časopisu za mriežkou. Harry Styles. Nový účes, nové dievča. Čo ešte spevák z boybandu skrýva? Viac na strane... Rýchlo som zavrela oči a zhlboka sa nadýchla. Výdych si z môjho vnútra odniesol pocity prvého dojmu a kúpila som si časopis. Niekoľké kvapky dažďa mi premočili cestičku vo vlasoch. Nasadila som si baretku, sadla si na lavičku, s úmyslom pozorne si prečítať článok. Vedela som, že žiaden nepoškvrnený magazín neexistuje. Novinári využívali svoju predstavivosť, šikovne fixovali a doučovali realitu, ako sa mi to pred vyše rokom potvrdilo. Že vraj som tehotná... Pri tej spomienke som sa jedine uchechtla. Menšie novinárske kačice som celkom chápala. Zo svojej práce žijú. Šéfredaktor chce niečo poriadne horúce, niečo, čo ľuďov ohromí a noviny si kúpia.. Hoci by to bola len fotka zo Photoshopu. Ľudia su hlúpi a nepoznajú rozdiely. Pravda alebo realita je nudná. Treba ju jemne dochutiť. Taký bol môj názor na to. Fotka na titulke však nevyzerala ako z Photoshootu. Umelá plavovláska visela Harrymu okolo krku a širokým úsmevom odhaľovala rad vybielených zubov. Harry mal na tvári povýšenecky, priam víťazný úsmev, jamky na lícach mi boli dôverne známe. Na tvári slnečné okuliare, vlasy ostrihané na krátko už nemali ten brčkavý Styles efekt. Stály pred bránou nejakého golfové strediska. Stŕpla som. Golf´s town. To isté miesto, kde ma pred rokom Harry zobral na rande. Aha, Styles.. Na to aký si slávny, by si mohol byť aspoň štipku originálny. Prezrela som si len fotografiu na titulke, no nemala som chuť, silu, čas, ani pevnú vôľu vstupovať do detajlov. Namiesto toho som šmarila výtlačok do najbližšieho koša, tympádom za sebou nechala zbytočne vyhodených desať dolárov. Nestojí mi za to. Proste mi za to nestojí.



(privádzam nového fešáka- pre zvedavé fotka nižšie ;D)

Z pohľadu Matiasa

Netrpezlivo som vyčkával. Talentovaná kráska, ktorú som si tu včera všimol.. Taká pekná baba a v autoservise? A potom to bum.. Jej silný hlas, hlas na štýl Adele a Amy Winehouse. To dievča bolo neskutočne odlišné. A neskutočne talentované. Spievala v súlade s hudobníkmi, vnímala len hudbu a jej vysoké tóny. Peniaze sa do klobúka len tak sypali. Neprišlo mi to spravodlivé. Ona si to ani neuvedomila. Odchádzala zo širokým úsmevom na perách. Uvedomil som si, že ani nepoznám jej meno. Spájalo sa mi s menom Harryho Stylesa. Sestričkám som nepovedal, že som stretol bývalú? priateľku Stylesa a náhodou sa mi zapáčila. Len som sa prezliekol a v daždi sa vybral behať. Miloval som to napriek tomu, že ma následne sprevádzala ríma. Zhlboka som sa nadýchol, pohľad zdvihol od začatej roboty a už po stýkrát tohto dňa nakukol ku dverám. Dievčina tam stála, z končekov vlasov jej padala voda. Od šéfa si zobrala handru a vedro s vodou a zamierila ku autu, ktoré bolo v najlepšom stave. Uškrnul som sa. Ja som to robil vždy naopak, hoci v tomto prípade som bol čierny od benzínu a hrdze, skláňal sa nad otvorenou kapotou auta a babral sa v jej vnútri. Keď hodiny odbili osem, na krátko som odtrhol pohľad od červenovlásky a v šatni sa prezliekol do čistého trička a džínsov. Robotu som mal za sebou, tá baba už zrejme tiež. Posúdil som to podľa toho, že pozdravila šéfa, zabalila sa do kabátu a vydala sa preč. Následoval som jej príklad. Vonku som ju dobehol. "Ehm..Niečo mi dlžíš," začal som. Obrátila ku mne modrozelené oči. "Ty si ten otravný chalan z pred pár dní, že?" snažila sa o nepriateľský tón, znelo to však ako povzdychnutie. "Asi hej," usmial som sa. "Tak čo ešte chceš? Ak dovolíš, ja už musím ísť!" snažila sa ma obísť. Zaterasil som jej cestu a nesmelo ju chytil za plecia. "No tak, neblázni. V takejto tme sama domov? Viem, že nebývaš práve najbližšie. Mohol by som ťa zviezť?" Pozrela na mňa. Nedôverovala mi. Ešte nie. Jej pohľad bol taký neistý. Taký utrápený. Ako keby na mňa pozrelo nejaké dieťa. Nečakal som na odpoveď, ktorá by zrejme ani tak neprišla a chytil ju za studenú ruku. Posadil ju do svojho auta a naštartoval. Cesta prebiehala v tichosti. Neodvážil som sa zo seba vydať ani hláska. Dievča pozeralo von oknom. Zaparkoval som pred bytovkou, kde vtedy s muzikantmi spievala. "Tu je to, však?" Prikývla a obrátila sa ku mne. "Matias...? Vďaka za odvoz," usmiala sa. Trošku ma prekvapilo, že si pamätala moje meno. Chytil som ju za ruku. "Tvojho mena sa asi nedočkám, že?" hodil som na ňu psí pohľad. Záhadne sa usmievala. Náhle si vytrhla ruku z mojej a naklonila sa. Dlaňou sa mi oprela o hruď. "Melody," zašepkala a perami sa mi pritom dotkla ucha. Víťazoslavne som sa usmial a pobozkal ju na líce. "Pekné sny, Melody." "Aj tebe, Matias," zašepkala a vkĺzla do tmavého večera.





Z pohľadu Alicie

Veselo som sa zasmiala na Aminej poznámke a zakvačila sa o Celine. Kočky z izby číslo šestnásť sa rozhodli vydať na nákupy. Ale nejako sme to pretiahli a skončili v bare. V tmavej noci som videla len vďaka pouličnému osvetleniu. Zrak sa mi jemne rozmazával. Okolo prešiel vysoký fešák ostrihaný na ježka, v širokých teplákoch a svetri. Naraz sme si ho so Selah všimli a skoro v tej istej chvíli na neho žmurkli. Rozosmiali sme sa a potkýnali dopredu. Zastali sme pred križovatkou. Semafor ukazoval červenú. Babám sa nechcelo čakať a v blízkosti niekoľkých kilometrov nebolo vidieť žiadné vozidlá. Rozbehli sa cez cestu a ja som ich lenivo následovala. Zrazu som začula hlas. "Ahoj, Alicia." Pozdravil ma Niall. Zalapala som po vzduchu a obzerala sa okolo seba. Nikde nestál a nerozprával sa so mnou. Na opačnej strane stáli len baby a kývali mi, aby som si pohla. Pridala som do kroku. "Už som ťa čakal. Chýbala si mi, zlatko." Bol tu zase. Jeho hlas... Zvrieskla som a zakryla si oči. "Alicia! No tak, poď sem!" kričala Celine a smerovala ku mne. "Láska, kde si?" Niall ma mučil. Nebola som schopná pohybu. Celine ma chytila za ruku. Práve vtedy tmu prerezili dve svetlá mohutného kamióna.


 

1 person judged this article.

Comments

1 miki miki | 17. september 2012 at 13:29 | React

Supér to jé :-D :-D  ináč chúďatko Alicia :-(  teším sa na ďaľšiu časť :D

2 Evush Evush | Web | 17. september 2012 at 14:49 | React

[1]: chúďatko, to áno, som v tom krutá, viem... :-) a opäť ďakujem ;-)  :D

3 Alex Alex | 18. september 2012 at 18:45 | React

:-) no nechýbali a hlavne Oliver ;) a diky že si ma spomenula :D a mojé úchylné sny :D :P furt ti ich hovorím f škole :D :P a super časť len tak dalej :** Love you! :) ;) :-)

4 *Evush* *Evush* | Web | 18. september 2012 at 19:07 | React

[3]:
Oliver, tss, to ešte rozoberieme, moja zlatá! :D ďakujem♥ Love you more! :-P

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement