Life is a hard road to success 11.

7. august 2012 at 16:45 | *Evush* |  Life is a hard road to success

Tak tu to je :)) Zmenila som design blogu, rozhodla sa viacej športovať (akoby to pomohlo :D), uvedomila si, že som už vyše mesiaca nebola na facebooku, začala počúvať výlučne lovesongy, hodila sem anketu, nahlas si nadávala za to, že niesom schopná vymyslieť novú časť Another world- viem, že tie posledné časti boli o ničom :/- ale ja sa k tomu dokopem, už len kvôli mojej vernej miki :)) Ďakujem Amine za všetky nádherné komenty, Katie za zlepšenie nálady v jej geniálnych poviedkach a samozrejme ďakujem všetkým babám, ktoré čítajú moje poviedky (ale jeden koment vás nezabije :P)

Ľúúúbim vás, kočeny :)xx




P.S. tieto songy sú také neskutočne lovely, emotional, ja neviem... http://www.youtube.com/watch?v=wA4ppvp2IzY&feature=related Čo dodať? Jeden, jediný. http://www.youtube.com/watch?v=vZCE3R-1Rqc Lana síce nepatrí do môjho denného zoznamu, ale tento song je taký, taký neobyčajný (:



http://www.youtube.com/watch?v=GRSZpV6WIuU&feature=player_embedded Ich hudba je čarovná, kto by nepoznal Good Life?? http://www.youtube.com/watch?v=-VMFdpdDYYA Ach, , táto pesnička je jedine neskutočná, pri tom klipe, hudbe sa každý rozplače...http://www.youtube.com/watch?v=mtM_cc4SPJI Krásne slová, hudba, zbožňujem jej pesničky :))







-11.časť-
 

"Tak sme dohodnutý,"zašepkal Liam. "Túto noc, na úsvite. Nezabudni na čas, Styles," zaškeril sa Liam a otočil na odchod.

"Nie tak rýchlo... dlžíš mi pár odpovedí. Kto vlastne si?"

Liam zvraštil obočie. "Ako to myslíš?" Vedel presne, kam otázkou Kto si? smeruje. Pravda však bola až priveľmi vzácna. Aspoň pre neho. A nemal v úmysle ňou mrhať tak skoro.



Harry

Jarný vánok mi odfúkol vlasy z čela a uberal sa ďalej, na západ. Nemal som možnosť vidieť ho, ale pocit, že mizne opačným koncom, že sa už možno nikdy nevráti... Agnes bola vánkom, ja som bol len človekom. Cítil som k nej niečo nemenné. Keď sa jej pravda dostane do uší, budem to mať spočítané. Stane sa to vôbec? Liam vyzerá ako človek, hovoriaci pravdu len vo výnimočných situáciach. So slovami vie narábať vkusom človeka, ktorý neohrdne pravou láskou, vkusom bojovníka. Vystrel som sa a s námahou postavil z hojdacieho kresla. Tma v miestnosti mi pomohla s orientáciou v čase. Bolo niekoľko minút pred úsvitom. Z komody som vytiahol pláštenku z býčej kože, poznačenú časom a s povzdychom si ju prehodil cez plecia. Zhrdzavenými kľúčmi som odomkol niekoľko zámiek na dverách a vyšiel do hviezdnatej noci. Ich jas mi nachvíľu zastrel zrak. Po chvíli som uvidel tú najjasnejšiu. Polárka sa vynímala medzi ostatnými, priam k sebe ťahala pohľady. Vtedy som si uvedomil, že diaľka je len slovo. Keď Agnesin zrak spočinie na tejto hviezde, ktorá svieti nad celým svetom, spomenie si na nás a to všetko sa jej bude zdať len ako sen, prípadne nočná mora, z ktorej sa raz zobudí. Aspoň som v to dúfal.



Pred bránou zámku už čakali dvaja muži, nie starší ako 25 rokov, ale vrásky na obočí a niekoľko dňové strniská im pridávali na veku. Kývli mi hlavou a bez váhania naraz zapískali. Bolo počuť vŕzgot uvoľňujúcich sa reťazí, až sa brána dokorán otvorila a v tme som ťažko rozlýšil Liamovu sústredenú tvár.Dlhými krokmi som prebral velenie a vnikol do zámku. Nerozmýšľal som nad tým, ako sa Paynovi podarilo preniknúť cez strážcov, no nebolo ťažké uhádnuť to. Modrá krv a mešce zlatých. Dve veci, ktoré majú väčší účinok ako zbytočné slová. Po pár desiatkách schodoch sme sa dostali na správne poschodie a vtedy už nebolo ťažké vkĺznuť do Agnesinej komnaty. Tvrdo spala. Prezrádzali ju spokojné nádychy a výdychy. Zastal som pred jej posteľou, neschopný nijakého gesta. Jeden z mužov sa naklonil nad spiacu Agnes a do úst jej vsypal zelenkastý prášok. Druhý si ju po pár sekundách vsunul do náručia a úkosom na mňa pozrel. Prikývol som a viedol ich spiatočnou cestou, von zo zámku.



Liam

Srdce mi vynechalo pár úderov. V Adanovej náruči spala pokojne, ako mláďa srnky, závoj hnedých vlasov jej jemne zakrýval anjelskú tvár. Premerial som si Harryho skľúčenú tvár a pristúpil bližšie. "Počuj, Harry, tvoja... kamarátka je v dobrých rukách. Nikto z nás nedovolí aby jej ktokoľvek ublížil. Chápem, že sa bojíš. Žiadna ľudská bytosť, ktorá pozná jej situáciu a miluje ju, tak ako jej rodina má v srdci čiastočky neistoty. Musíš sa snažiť žiť v rovnakom cykle ako vždy," na moment som zmĺkol, "privítal by som, keby si na istý čas mlčal a nespomenul pravú príčinu jej náhleho zmiznutia. Nebude to klamstvo-" "Okej, čo potom?" Pozrel som do zeme. "Po poslovi ti bude doručený list." Harry na mňa naďalej zazeral, ale ak sa pokúšal vyviesť ma z miery, nepodarilo sa mu to. "Pochop, Payne, že toto dievča má rodinu, priateľov, ľudí, ktorí ju ľúbia a budú v mojej mlčanlivosti prežívať muky," zvyšoval hlas, "nechci, aby som túto tému predlžoval a dovoľ mi oboznámiť ich so situáciou. Poviem im len základy. Prisahám," dlaň si položil na srdce. S povzdychom som sa obrátil a tváril sa, že rozmýšľam. V skutočnosti som prežíval vnútorný boj. Zase to slovo. Pravda. Ľudia sa cítia, akoby práve zachránili život dieťaťu, keď ju vyrieknu. Hoci nerád, ale chápal som to. Otočil som sa k Harrymu tvárou a slabo prikývol, hľadiac mu do očí. Takmer nebadateľne sa usmial. To bola naša rozlúčka. Sledoval som, ako sa naklonil k spiacemu dievčaťu v Adanovom lone a pobozkal ju na čelo. Ten nežný pohľad, plný nehy, starostlivosti a lásky, ma kruto zabolel.



Agnes

Keď si môj zrak privykol na ranné svetlo, zalapala som po dychu. Ležala som v priestrannej kajute. Tri malé okienka kruhového tvaru s mahagónovým okrajom utvrdili môj názor, že sa nachádzam na palube neznámej lode. Len sťažka som sa nadýchla a zase si ľahla na úzku posteľ. Kompletne som sa zakryla jemnou prikrývkou, s hlúpou predtuchou, že keď sa zobudím, len sa zasmejem nad nezmyselným snom. Po zbytočne premárnených minútach som sa zdvihla a pootočila guľatou kľučkou tvaru lastúry. Nevedela som kam bežím. Len niekam...

Kroky ma priviedli k palubným dverám. Prudko som ich otvorila a vybehla na drevom obkladanú palubu. Do uší mi vnikol jemný zvuk prúdiacej vody v oceáne. Nalepila som sa na zábradlie a pozrela do všetkých svetových strán. Stalo sa to, v čo som sa obávala. Všade len číri oceán. Pevnina bola v nedohľade. Uniesli ma?! Za sebou som začula praskanie podlahy, pod náporom krokov. Obrátila som sa. Hľadeli na mňa dobre známe orieškovo- hnedé oči. Ustarostene si ma premeriavali. Prehltla som zhíknutie. Liam ku mne bez slov prikročil a vystrel ruky. Nesmelo som mu vkĺzla do náručia. Bozkával ma na cestičku vo vlasoch, zatiaľ čo ja som rozmýšľala. Liam ma uniesol? Chcel ma ochrániť. Chcel ma prepraviť Ruska. Ja som odmietla. Musel ma na túto loď dostať počas noci, keď som spala. Čo bude so mnou teraz? Mám tu len jeho. Nikomu inému nebudem schopná dôverovať. Alebo snáď áno? Jedného dňa... uvidím ešte svoju sestričku? Harryho, Zayna a Emmu? Prekročím ešte niekedy bránu nášho zámku? Zahnala som otázky a aj napriek tomu, že v očiach ma pálili slzy, som sa tuhšie privinula k Liamovi.

Like or dislike? :)) Ešte jedna vec, za ktorú vás budem ľúbiť ešte viac :DD Prosím, hlasovali by ste za mňa v druhom kole SONB? Tu je link... http://broken-heart-hurts-the-most.blog.cz/1208/2-kolo-sonb Som *Evush* ;) Thanks
 

1 person judged this article.

Comments

1 Ka©ka Ka©ka | Web | 7. august 2012 at 16:55 | React

3.hlas, děkuji :)

2 Evush Evush | Web | 7. august 2012 at 17:02 | React

[1]: Aj ja ďakujem :))

3 Amina Amina | 7. august 2012 at 20:31 | React

Slovami chcály sa šetriť nemusí :) Krásne naozaj

4 Evush Evush | Web | 7. august 2012 at 20:35 | React

[3]: Joj, už len kvôli tým komentárom ťa zbožňujem :) Ďakujem, naozaj ;)

5 Amina Amina | 7. august 2012 at 23:00 | React

za pravdu sa neďakuje ;) vážne úžastný príbeh, taký neobyčajný..

6 Katie Katie | Web | 9. august 2012 at 19:07 | React

toto čo je? :O konečne som to prečítala, skoro som sa pocikala, ale stálo to za to!!
to je neuveriteľné! chcem ti tu napísať toho strašne veľa, ale neviem ako to vyjadriť. som z toho tak zmätená a užasnutá!! najneobyčajnejší, najzamotanejší príbeh, aký som kedy čítala! strašne sa mi páči, že to nie je otrepané a z takéhoto prostredia, milujem to!! a ešte že Liaaaam♥ :D NESKUTOČNÉ!
obdivujem, že nepíšeš štýlom 9-ročného dievčatka s mizernou gramatikou.
úplne som sa zažrala do deja a STRAŠNE sa teším na ďalšiu časť! som zvedavá na toho Liama, čo sa z neho vykľuje :)
ľúúbim ťaaaaa xx

7 Evush Evush | Web | 12. august 2012 at 8:49 | React

[6]: Katiee, to akože really?? :O Už som sa niekoľko dní pripravovala na tvoj komentár a teraz sa neviem prestať usmievať!! :DD Keď už sme pri tej gramatike, píšem dosť rýchlo aby mi to nevyfučalo z hlavy, takže  tvrdky sa tam určite nájdu :) Liama tak skoro ešte neodhalím, musím vás trošku udržať v napätí..
Love ya moore, jasné?! :P xxx

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement