Another world 23.

30. august 2012 at 9:08 | *Evush* |  Another world

Viem, že som už dlho nič nepridala, ale buď nemám čas, alebo ma opúšťa múza :/ Časti mám rozpísané, ale nedokončené. Rozhodla som sa, že budem pridávať kratšie kapitolky, tympádom častejšie :) ešte niečo.. včera som konečne dostala nápad na sľúbenú jednodielovku za obrázok, takže dúfam, že už budú nápady len pribúdať ;) Nabudúci týždeň pôjdem na výlet. Inšpirovať sa. V prírode dostávam nápady najrýchlejšie. Asi sama, alebo s kamarátkou, musí mi vsunúť nejaký nápad! Vaša *Evush*


-23. časť-



Z pohľadu Melody

Dal mi pokoj. Aspoň na istý čas. Mám od toho netvora prázdniny. Ako sa to vezme...

Krčím sa v autoservise, pracovná konbinéza zapáchajúca po benzíne a oleji sa mi lepí na telo. Každú chvíľu pozerá na ciferník lacných plastových hodín, vysiacich na stene za mnou. Muži, alebo chlapci na brigáde okolo mňa sa smejú na nezmyselných vtipoch, rozprávajú, alebo sústredia na prácu. Reprezentujem ženské pohlavie. Iné dievča som tu totiž ešte nevidela. Na chrbáte ma zašteklí nieči pohľad. Otočím sa. Pekný chlapec v mojom veku sa na mňa jemne usmeje. Blond vlasy s ryšavým odleskom mu padajú do očí, ktorých farbu neviem z diaľky identifikovať. Dve hodiny prešli. Vyštartujem preč a všetko nechám bez obzretia za sebou. Oblečiem si skinny džínsy, obľúbené triko s nápisom Girls just wanna have fun a staršie vansky. Prechádzka po ošumelejších uličkách Londýna s pouličnými obchodíkmi a butikmi je tichá, počujem len občasnú vravu ľudí. Moja cesta mieri do lacnejšieho hotela. Zaplatím za jednu noc a prevezmem kľúče. Keď sa posteľ konečne prehne pod mojou váhou, vyčerpaná si vydýchnem. Spať sa mi nedarí. Rozhodnem sa aspoň umyť. Potom len nepohnute hľadím na svoj odraz v zrkadle. Vlasy, ktorých dĺžka siaha už niekoľko centimetrov od pása nemám silu ostrihať. Tvár s prirodzene dlhými mihalnicami už dávno neprešla líčidlami a čerstvo spravená vyrážka na čele drása oči. Spravím s tým aspoň to, čo sa dá a idem si ľahnúť.


Ráno vyhrabem zvyšné peniaze na taxík a odveziem sa do bytu, ktorý som kedysi zdieľala s nevlastnou sestrou. Vypli elektrinu, notebook a mobil si dobíjam u láskavých susedov. Sedím na balkóne a fajčím. Pozorujem ľudí dole. Zamračená obloha sa o 11 a.m. rozjasní a moja cesta vedie von. Pred našou bytovkou sa skupinka postarších hudobníkov rozhodla privyrobiť si hudbou. Prekvapene som zastala a hľadela na nich. V Anglicku nie sú pouliční hudobníci prioritou. Jeden z nich, ktorý farebnými paličkami bubnoval, si všimol môj pohľad. "Poď, kráska. Pridaj sa k nám." Zašklbalo mi kútikmi úst. Váhavo som prestúpila z nohy na nohu. Tak dlho som už nespievala! Prijala som mužovu dlaň a začala si pospevovať tóny prvej pesničky, ktorá ma k danej hudbe napadla. Potom som sa už len vykrúcala v rytme a spievala hlasnejšie. Začali sa pri nás zberať ľudia a sem tam do klobúka hodili niekoľko dolárov. Páčilo sa mi to. Ku koncu som rýchlo utiekla, ale úškrnu, ktorý sa mi rozlial na tváry nezabránila. Prešla som sotva dvadsať metrov a niečia ruka ma chytila za lakeť. Keď som sa chlapcovi lepšie prizrela, upútali ma krásne črty jeho tváre a blond vlasy, ktoré sa na slnku ryšavo leskli. Chalan z autoservisu. Pozrela som mu do očí. "Takže ich máš karamelové," pousmiala som sa. "Čo prosím?" zaškeril sa. "Oči," naklonila som hlavu. Dostala som chuť pozrieť do nich hlbšie. Danú myšlienku som ihneď zamietla a zamračila sa. "Potrebuješ niečo?" "Och, chcel som sa len niečo spýtať," nahodil neutrálny výraz. Zrak som sklopila na špičky svojich topánok. "Keď to musí byť," povedala som drsnejšie, ako som mala v úmysle, načo sa len pousmial. "Máš výborný hlas. Prečo ho zahadzuješ v autoservise?!" "Ja nič nezahadzujem! Netušíš- čo je ti vôbec do toho?!" Vykročila som preč. Neprekvapilo ma, keď ma chalan nasledoval. "Kde vôbec ideš?" "Zahadzovať svoj hlas do kina. Ako upratovačka," zavrčala som ironicky. Vážne sa na mňa usmial? Nestriasla som ho ani po dvoch uličkách. "Ok, teraz vážne. Čo...dopekla...chceš?!" Zastal. "Je to pravda? Takto žiješ kvôli tomu spevákovi?" Zmĺkla som. "Myslíš.." "Hej, keď musím byť presnejší, hovorím o Harrym Stylesovi." "Ako to.." "Sestričky sú directionerky. Nevyhnem sa debatám pri večeri a novinám po celom dome." Vzdychla som si. "Baví ťa, prerušovať ma? Alebo si paparazzi idúci po detajloch?" usmiala som sa. "To prvé by som bral," zaškeril sa. Ticho. "Tak...?" "Poslali ťa sestry?" vyhýbala som sa odpovediam. Tentoraz si vzdychol on. "Ber to z môjho pohľadu. V autoservise uvidím babu s červenými vlasmi, ktorá je až priveľmi zhodná s frajerkou Stylesa. Na ďalší deň spieva na ulici a... nestačí to?" Zahryzla som si do pery. "Počuj.." "Matias." "Matias. S Harrym som sa rozišla. JA a už dosť dávno. Je to minulosť, jasné? Načo sa tým zaoberať?!" Zase som vykročila. "Ale ty ho ľúbiš, múdra. Stále." Jeho karamelové oči sa na mňa usmievali. Čo mám na to povedať? Vlastne to nebola otázka, takže nebude neslušné, keď zdrhnem. Našťastie ma nenasledoval.


Z pohľadu Nialla

Uvidel som závan mahagónových vlasov a hneď na to sáčky s jedlom. "Nando´s volá. O večeru je postarané!" zasmiala sa Victoria. Rozvalil som sa na gauč a Vicky zapla film. Hneď nato sa mi usalašila v lone. Hneď po prvej tónine som vedel o čo sa jedná. Neskutočne som sa rozosmial. "Madagascar? Ty moje veľké bábo," jemne som ju uštipol do líca. Naklonila hlavu a pobozkala ma. V objatí sme sme sa bavili na animáku, občas si vymenili pár bozkov, jedli nachos a hamburgery. Po filme sme vyšli na záhradu, do vysvieteného altánku, ktorý sme postavili čiastočne s chalanmi. Náš domček sa stal ďalším sídlom One direction. Ako som očakával, chalani si Victoriu ihneď obľúbili. Už len kvôli jej bolonským špagetám. Na záhradnom kresle sme sa k sebe pod dekou pritúlili a každý sme si vytiahli vlastnú knižku. Vicky román a ja pôsobivú detektívku. Po pár minútach som už počul jej pravidelné nádychy a výdychy. Vo svetle lampičiek, ktoré vyseli nad altánkom sa leskol kamienok vsadený do striebra. Zafír. Zásnubný prsteň na jej drobnej rúčke.
 

2 people judged this article.

Comments

1 miki miki | 3. september 2012 at 11:46 | React

je to úžasné :) nechápem ako môže niekto tak dobre písať :-D

2 *Evush* *Evush* | Web | 3. september 2012 at 13:53 | React

[1]: ďakujem, krásne :-D  :D

3 Marky Marky | Web | 4. september 2012 at 16:50 | React

Moc pěkné :) Já bych to nikdy tak nenapsala... ;)
Pokud máš zájem se přihlásit do SONB soutěže, tak tady je odkaz, je to zase něco jiného, než normální soutěže.. :)
http://british-fox.blog.cz/1209/sonb-2012-prihlasky-a-kompletni-informace

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement