Life is a hard road to success 9.časť

31. july 2012 at 13:44 | *Evush* |  Life is a hard road to success

Life is a hard road to success



Tak a tu je ďalšia časť :) Amina, nezabudni na našu dohodu, okéj? :DD Keď sa vám nechce písať komentáre, tak aspoň ohodnoťte článok ;) Ako si užívate prázdniny? Polka už je za mnou, och joj... Ale celkom sa teším na niektoré kamky :) Alekš, Ria, Obidve Dí, Emka a celá naša partia :D Keď to čítate pozdravujem a love you, my camels :DD


-9.časť-


--


"Jednu vec musíš vedieť Li-am. Dievčatko tvoje priznanie jednoho dňa zničí a to už bude len krôčik ku jej úplnému zničeniu. Či jej to povieš ty, alebo sa to dozvie od niekoho úplne INéHo, dozvie sa to a bude ťa NENáVIDIEť. Ľutovať deň, keď ťa spoznala. Miluješ ju a tým ju zabiješ."



--



Moja komnata ostávala tmavá. Nedarilo sa mi myslieť na iné než zovretie rúk na mojom krku a veľmi veľa vody. Pár obhrýzených nechtov mi krvácalo, no pokračovala som v ich deformovaní. Zrak mi prelietol po izbe. Z doktorovho nadmerného úsilia mi bolo zle. Všade vyseli podľa jeho názoru zábavné kresby a sladkosti z kuchyne, ktoré mi lekár pri každej návšteve dodával, by liezli krku už aj sirotám na ulici. Sirotám... Nahlas som si vzdychla. To, že to slovo vymysleli aj pre mňa a sestru, bol zvláštny pocit. Párkrát som mala pocity úzkosti, ale osamelou som sa ešte nikdy necítila. Mám predsa najlepšiu priateľku, milujúcu sestru, som pod ochranou (aspoň si to myslím) Williama, Zayn a Harry sa o mňa starajú ako o zlaté šteňa a Liam.... to je už iný príbeh. Potriasla som stŕpnutými nohami. Napriek tomu, že ma krk ešte stále príšerne bolel, som sa pokúsila aspoň si sadnúť. Mala som zatiahnuté závesy. Asi aby mi zabránili pohľadu na mäkkú zelenú trávu a slnko, plávajúce po oblohe. Nahnevane som sa zamračili. Nemôžu ma jednoducho vyčiarknuť z populácie. Sadla som si a nakoniec to oľutovala. Krkom mi prebehla ďalšia kŕč a ja som sa snažila nezjajknuť. V tejto polohe ma samozrejme nenašiel nikto iný, ako Liam. Mám pocit, že vždycky, keď sa pokúsim niečo vyviesť, vpáli do komnaty. Zamračil sa na mňa. Pošúchala som si spánky. Tácku s kávou položil na nízku komodu, ktorá mi už veky slúžila ako nočný stolík. Jemne ma chytil pod pazuchy a vrátil do pôvodnej polohy. Protestne som si prekrížila ruky na prsiach. "Mohol by si už urobiť niečo užitočné a pomôcť mi von?" Myslela som si, že sa nahnevá, no on sa rozosmial. "Si riadne mazaná, preto ťa strážim." "Ty ma šmíruješ?" "Čo? Nie!" "Prestaň sa hrať na neviniatko, Liam." Nemala som v pláne povedať to tak tvrdo. Črty tváre mu zosmutneli. Zvraštil obočie. "Kde presne tým mieriš?" "Nikde, vážne-" "Myslíš tým TEN deň, však?" Nechápavo som pokrútila hlavou. "Prestaň. Akoby si ty mohol byť na vine? Veď si mi prakticky zachránil život. Teraz viem, že Harry nebľabotal. musím sa mu-" Spozornel. "Počkaj. Čo ti Harry povedal?" Jeho otázky boli absolutne nemožné. "Len niečo s nejakým obrazom, holohlavými mužmi, ja už si poriadne nepamätám. Na detajly sa spýtaj jeho," uškrnula som sa, "hlavnou postavou som však ja." Miesto obhrýzania nechtov ma začalo baviť hrýzanie do spodnej pery. Liam tak rýchlo ako prišiel, tak aj odišiel.



Tento deň prebehol rýchlejšie ako ostatné. Každodenný cyklus, ktorým bolo ničnerobenie ma prestal baviť, preto som sa uložila na spánok. Viečka sa mi ponorili do ríše snov, no moje telo bolo ešte stále v tej nebezpečnej súčastnosti.

"Agnes! Agnes! Vstávaj!" zatriasli mnou drobné rúčky. Neochotne som pootvorila rozospaté oči. Hayley ma zobudila uprostred noci. "Stalo sa niečo príšerné! Musíme odtiaľto čo najrýchlejšie vypadnúť!" Vystrúhala som nejakú nezmyselnú grimasu a niečo zamrmlala. Vtom na mňa niekto nešetrne skočil a vyrazil mi dych. Kučeravú hlavu som ihneď spoznala. "Harry! Zabijem ťa..." Rozosmial sa na plné kolo a znova sa na mňa zvalil. Môj zrak si privykol na svetlo sviečok, ktoré na medených držiakoch, do mojej nie veľmi priestrannej komnaty celá skupina ľudí. Rozpoznala som Emminu blonďatú hrivu a bacuľatú tváričku, tmavého Zayna s typickým úškrnom, fešáka Louisa, nejakého blonďatého chalana, ktorý mi je známy z hradnej kuchyne a opäť neznáme pekné dievča s myšacími vlasmi. Hayley sa nahlas zasmiala, až sa k nej pridali ostatní. "Mala si vidieť svoj výraz, darling," usmiala sa na mňa Emma a na zem, tak ako ostatný, položila svoju sviečku. Následne zo mňa rázne zhodila Harryho, ktorého pád na kamennú podlahu, nebol práve ružový.

"Mohol by mi niekto povedať, čo sa tu deje?" prehlušila som bandu a usmiala sa. "Darling, nechápem, ako to celé dni môžeš vydržať. Ja by som aspoň bez jedného vzrúša do dňa, vyvolala vzburu." So smiechom sa ku mne nahla a opatrne ma objala. "A... chýba mi moja najlepšia priateľka." Neviem, kde sa to vo mne zobralo, no dokázala som sa bezbolestne posadiť. "Zdravím. sesternička. Na úvod nášho bálu by si sa mala s niekým zoznámiť," ukázal na dve neznáme tváre. "Toto je Niall Horan, pohoďák z kuchyne. Harry s ním pred pár dňami uzavrel dobrý obchod. A...Salomé. Je z juhu. Nevlastná sestra Niallera. Máte spoločného viac, ako si myslíte, dámy." Môj pohľad sa stretol s tým jej. Vymenili sme si úsmevy. "Tak, začneme horormi!" zarecitoval Harry a objal ma okolo pliec. Emma a Hayley si sadli na moju úzku posteľ. Vtom sa kľučka na dverách naklonila a vstúpil Liam. Nesmelo si poprezeral skupinku natlačenú pri sebe a zrak mu spočinul na Harryho ruke, ktorá ma objímala. Zahryzla som si do pery a pozrela do jeho orieškových očí. Niall so Salomé sa pred ním automaticky sklonili k zemi. Trochu ho to vyviedlo z miery. Emma sa ladne postavila a labutími pohybmy preplávala k Liamovi. "Veličenstvo. Nedarí sa vám upadnúť do ríše snov? Nebojte sa, Agnes je v dobrých rukách. Môžte pokojne spať," Liam uprel svoje smutné oči na mňa a vzdychol si. Emma za ním zatvorila dvere a sama sa dala do rozprávania nejakej historky. Nemohla som sa sústrediť. Myšlienky mi stále odbiehali ku Liamovi. K jeho smutným očiam, k tým jemne vykrojeným perám, ktoré nechával pootvorené. To, ako sa o mňa stará, zachraňuje ma a usmieva sa, pričom si obzerá jednotlivé črty mojej tváre. Rozbehla som sa preč z komnaty, ignorujúc hlasy doliehajúce za mnou. http://www.youtube.com/watch?v=B-4XYkeAK6k&feature=BFa&list=AL94UKMTqg-9BmIZ2vnXSofnDUixZK8E4d Bosými nohami som sa dotýkala kamennej podlahy a bežala, pravidelne dýchajúc. Keď moje prsty otvorili bránu a ja som sa po nasypanom štrku, vydala šikmo, po studenej tráve, cítiac každú kvapku, po jemnom daždi. Už z diaľky som ho videla. Nezbadal ma. Opieral sa o múr hradu a zrakom hypnotizoval stodolu, kde ma prvýkrát pobozkal. Približujúc sa, som stále zmenšovala medzeru, ktorá nás rozdeľovala. Zbadal ma. Jeho tvár rozjasnil takmer nebadaný úsmev. Nesmelo som pristúpila tesne k nemu. Nadvihol mi bradu. Čakala som, čo príde. Jeho pery sa približovali k mojim ústam. Zatvorila som oči. No na poslednú chvíľu ma pobozkal na čelo. Sklamane som odvrátila pohľad. Som hlúpa. Ako som si vôbec mohla myslieť, že by ma mohol ľúbiť chlapec s modrou krvou? Zachránil ma. Bola to jeho povinnosť. Naučil ma plávať. Bol len milý. Pobozkal ma. Chvíľkový úlet. So slzami na krajíčku som sa zvrtla, keď začalo pršať. Liam ma schmatol za ruku a otočil. "Počkaj, predsa.." Neochotne som čakala. Dážď mi zmáčal vlasy, v diaľke sa ozvalo dunenie hromu. Pritisol si ma k sebe.a vlasy mi zastrčil za uši. Chvíľu som tam stála v jeho náručí, keď prisal svoje pery na moje ústa a jemne ma pritlačil o múr. Jazykom mi vkĺzol do úst. Bozkával ma tak vášnivo a zároveň jemne, až sa mi zakrútila hlava. Prehrabla som mu dažďom mokré vlasy a pritisla sa k jeho hrudi. Po malej chvíli sa odo mňa vzdialil, ale stále sa usmieval. Keď už mi začala byť zima, jeho melodický hlas prelomil stále rovnaké padanie kvapiek. "Je to nebezpečné, Agnes. Ty a ja," vzdychol si a zrak zdvyhol k oblohe, "povedzme, že by pre teba bolo lepšie, keby si na mňa zabudla." Prehĺtla som. "To je len teória, Liam," prikročila som a zase sa ocitla v tesnej blízkosti princa.. "Čo chceš ty?" Odpoveď som nečakala.
 

2 people judged this article.

Comments

1 Amina Amina | 2. august 2012 at 15:01 | React

Krasna :) čím ďalej tým lepšie

2 *Evush* *Evush* | Email | 2. august 2012 at 16:46 | React

;)))) Vážne? :OO Škerím sa ako Garfield :D

[1]:

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama