Life is a hard road to success 7.časť

13. july 2012 at 9:35 | *Evush* |  Life is a hard road to success

Life is a hard road to success



Hey, girlz! Neviete si predstaviť, ako ma naštvalo, že babka nemá internet, číže som nemohla pridávaťčasti :/ Ale aspoň som ich napísala, teda teraz ich píšem- je utorok, 21:36, babka pozerá Sultána a ja som sa bezpečne zašila do vedľajšej izby so slúchadlami v ušiach. ;) Hrá Ed Sheeran, song Little Bird a moje prsty behajú po klávesnici notebočika... Vynaložím úsilie a v následujúce dni sa pokúsim napísať AW. Xxxx

A dúfam, že vám neprekáža tento môj mini denníček pod nádpisom :D



-7.časť-



Stála som na balkóne Emminej komnaty a pozorovala západ slnka. V myšlienkach sa mi premietali včerajšie raňajky a stodola plná čerstvého sena. Liam, bozk, objatie a môj útek. Naša dohoda "iba kamaráti". Musím sa priznať sama sebe- páči sa mi? Áno. Je milý, zábavný, pekný, bohatý a.. princ. Malý problém? Ktosi ma poklepal po pleci. "Pozoruješ nášho princa?" Strhla som sa. "Čože?" Prstom ukázala oproti, na balkón so zlatým zábradlím, na Liamov balkón. To by bolo v poriadku, keby tam práve nestál a nežmurkol na mňa. Stŕpla som. "Em, prisahám, že som si ho až teraz všimla." Pobavene sa na mňa pozerala. "Kde ste sa vy dve hrdličky včera na raňajkách podeli?" Začervenala som sa. Pomoc som hľadala u Liama, ktorý nemohol nič počuť. Bol tam, pozeral mi do očí a mne prekrútilo žalúdok. "Nie je mi dobre, Emma. Pôjdem si ľahnúť." Zvrtla som sa na odchod. "No tak, ja ťa len naťahujem, Agnes, nechoď..."

Vtiahla ma do komnaty, zatresla dvere na balkón a začala rozprávať najnovší zážitok so sexi rytierom Louisom. "Je taký hanblivý, no keď sa uvoľní, je s ním neuveriteľná haluz. Včera ma zobral na ruky a hodil do tej vysokej trávy za rohom, neuvedomila som si aká som šteklivá, až..."


Tú noc sa mi sníval veľmi zvláštny sen. Ocitla som sa na malom ostrove plnom hadov, uprostred číreho oceána. Pevnina nebola nadohľad. Všetko bolo také úžasné- tropické ovocie, pestrofarebné rastliny a jemný vánok vo vlasoch. Vtom sa obloha zatiahla a ostrov sa začal zmenšovať. Hady sa začali nebezpečne približovať a z ostrova ostala pár metrov dlhá pevnina. Nemala som na výber. Skočila som do ľadovej vody a začala kopať, metať sa a kričať o pomoc. Nič nepomohlo. Za pár minút mi tvár zaliala slaná morská voda a ja som prišla o kyslík.

"Agnes! Agnes!" začula som známy dievčenský hlas a pootvorila viečka. Hayley sa nado mnou skláňala a studenými prstami mi prechádzala po tvári. "Kričala si, zľakla som sa." Sadla som si na posteľ a odkryla prikrývku. Prešla som si po spotenej nočnej košieľke. "Bola to len nočná mora.."


"Kde ideme, Liam? Nemôžem byť dlho, musím-" Zakryl mi rukou ústa. Naďalej ma vliekol popri skupinkách stromov, stále hlbšie a hlbšie. Začínala som sa báť. Bolo niekoľko minút do polnoci a tento chlapec ma vlečie do strašidelného lesa, dosť ďaleko od zámku. Neostáva mi nič iné, len mu veriť. Pevnejšie som zovrela Liamovu ruku a počúvala húkanie sovy, zbadala jej žlté oči a následne sa mi niečo ostré zahryzlo do lýtka. Bolo to ako pichnutie nožom. Vykríkla som a zastonala. Mohutný strom, ktorého druh som v tme nevedela rozlýšiť ma zachránil pred pádom. "Panebože, Agnes. Je ti dobre? Bolí ťa niečo?" Posadil ma na neďaleký peň a kľakol si ku mne. Vystrela som boľavú nohu. Na lýtku mi ostali dve krvavé okrúhle stopy po hadích zuboch. Ten sen a... hady. Varovanie?!

"Niečo ťa uhryzlo. Nie je to však jedovatý druh, krv by na stope uhryznutie mala tmavý odtieň, jed. A tu to nevidno. Bolí to? Vrátime sa.." Schmatla som ho za lakte. "Nie. Viem, že ty sa tu budeš chcieť vrátiť a ja sa sem už trepať nebudem, takže.. nech to mám za sebou." Rozhodne som vstala. Po chvíľke ma s diabolským úsmevom zobral do náručia a prehodil si ma cez chrbát. Zalapala som po dychu. "Ako sa opovažuješ? Ty-" On ma.. vážne ma plesol po zadku? "Nebudem riskovať ďalšie uhryznutie, milady. Týchto tvorov je tu v noci nespočítateľne." Dlho sme kráčali, správnejšie on kráčal so mnou na ramene. Nikto z nás nehodlal prerušiť to ticho, preto konverzácia uviazla na mŕtvom bode. Viečka sa mi automaticky zavreli. Nahlas som si zívla a upadla do ríše snov.

Zobudilo ma bzučanie podlej vypasenej muchy pri ľavom uchu. Zahnala som ju a premeriala si neznámu miestnosť. Tvorili ju jednoduché dve postele a stolček, ktorý ich od seba oddeľoval. Žiadne zrkadlo, žiadna kúpeľňa. Tradičný strapatý drdol som si rozpustila a prstami prečesala hnedú hrivu. Kde je Liam? Dvere našťastie neboli zamknuté, preto som bezmyšlienkovite preletela cez ich prah a narazila do hľadanej osoby. Strapaté vlasy, potrhaná košeľa, vyzeral už lepšie? Fialkasté kruhy pod očami prezradili prebdenú noc. "Prosím nič sa nepýtaj. Všetko ti to zachvíľu vysvetlím, len..," obzrel sa cez plece, "vypadnime odtiaľto, Agnes." Jemne ma chytil za ruku. Nechala som sa viesť až ku malebnému jazeru s leknami. Bútľavé vŕby mali už čo-to za sebou a ich listy sa dotýkali hladiny. Liam si automaticky vyzliekol tričko a skočil rybyčku do vody. Po vynorení som mala možnosť obzrieť si rady bicepsov na jeho bruchu. Odhrnul si vlasy z čela a priplával ku mne. Posadila som sa tesne ku brehu, ešte stále ma sprevádzala nočná mora.

"Ehm, takže, prečo les? Práve kvôli tomuto jazeru, ktoré je jediná možnosť zaplávať si inde, ako vo vani. Dobre vieš, že pred zámkom je dedina, lúky a tento les. Za ním je po desiatkách kilometrov nehostinná púšť a zasa púšť. Vaši ľudia nevedia plávať a ani sa netreba diviť. Pár vínimiek tu má azyl z iných krajín, alebo sa neboja vstúpiť sem, do divočiny a nájsť nejaké jazero, nie veľmi hlboké a nie veľmi veľké- vhodné na učenie, začiatky." Odkašľala som si a nadvihla obočie. "Prednášky si mi mohol dávať aj v zámku, miláčik." "Tu nejde o prednášky, tekvička." Zaškerila som sa a on sa premáhal, aby nevybuchol do smiechu. "Ty- ty sa naučíš plávať. A nie tak od hocikoho. Som najrýchlejší plavec v mojej krajine, najschopnejší v Ríme a-" "Môžeš byť aj boh, ale mňa do tej vody nedostaneš, ani za mešec zlatých." Usmial sa a priplával bližšie. "Za dva mešce?" "Nie." "Čo povieš na koňa?" Pokrútila som hlavou. Tváril sa, že rozmýšľa. "Moja posledná ponuka- pusa od princa sa neodmieta." Zaskočená som mu pozrela do tváre. To myslí vážne?! Využil moju chvíľkovú nepozornosť a rýchlo ma za bosé nohy vtiahol ku sebe. Pevne ma chytil pod pazuchy. Studená voda mi zmáčala ľahké biele šaty a spodnička sa mi lepila na končatiny. "Liam, okamžite ma pusť!" Tvár mal tesne pri mojej a obzeral si líniu mojej tváre. "Ako si želáš, Agnes." Pustil ma a ja som sa na zlomok sekundy vžila do môjho sna. Do pocitu, ako vás pohltí voda a vy sa môžete poslednýkrát nadýchnuť, poslednýkrát žmurknúť a prehĺtnuť. Bola som s tým skoro vyrovnaná, keď ma Liamove ruky uchopili okolo pása a vytiahli na vzduch. Rozkašľala som sa. Nemala som síl ani na prebudnutie pohľadom. Prešiel mi po kľúčnej kosti. "Si v poriadku?" Sklopila som zrak. "Myslela som, že ma už... no, že ma tam necháš." Nadvihol kútiky úst a pritiahol si ma bližšie. "Ale no tak, nikdy som nikomu neublížil. Neznášam smrť. A obvzlášť kamarátsku."

Pozrela som mu do očí "preto ťa naučím plávať." Neprotestovala som. Čo keď nás v budúcnosti zastihnú vojny a my budeme musieť prejsť cez rieku. Väčšina ľudí sa utopí, to už je jasné.... ale ja nemusím byť medzi väčšinou. "Vystri sa na hladine a ruky daj pol metra od seba," dával mi pokyny. Liam si našiel vysoký kameň vo vode, na ktorý sa bezpečne postavil a chytil ma okolo drieku. Nohy mi preorganizoval do správnej polohy. Počúvala som jeho zamatový hlas a snažila sa sústrediť. Jeho dlane behali po mojom tele, ale nie pre iný dôvod, ako je istota, moja bezpečnosť. Keď mi napravil stehno, zimomriavky terorizovali moju kožu po celom tele. Lekcia plávania skončila ku obedu, keď som bola totálne vyčerpaná a zmočená a s drkotajúcimi zubami. Vyniesol ma na breh, kde som sa zvalila na chrbát a dlane si položila pod hlavu. Ľahol si niekoľko centimetrov odo mňa. Pozorovala som jeho stúpajúcu a klesajúcu hruď.

"Mali by sme sa už vrátiť, ja... zanedbávam svoje povinnosti, prácu a na zámku sa nežije zadarmo, číže-" "Dobre, chápem. Ideme." To ešte bude dlhá cesta...


.
 

3 people judged this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama