Black Swan 2/2

4. july 2012 at 16:26 | *Evush* |  Jednodielovky

Black Swan 2/2






"Nie!," kričala som cez slzy, "mamu v mojich trinástich zrazilo auto! Upadla do kómy a je v nej doteraz! Už jej niet pomoci! Za týždeň ju odpoja..." poslednú vetu som ťažko vydrala z hrdla a rozbehla sa na chodbu. Harry so slzami v očiach ma zachytil, ale vydrala som sa z jeho objatia. Vonku začalo pršať v okamihu čo som vybehla na drsný chodník. Oblohu preťali blesky a na mňa padali ťažké krúpy. Už to ďalej nevydržím. Ja už nemôžem. Zrak sa mi zahmlil a vydela som už len čierňavu, ktorá ma pohĺtila.



Zobudila som sa na teplé slnečné lúče, ktoré ma pošteklili na tváry. Ponaťahovala som si stŕpnuté končatiny a otvorila oči. Posteľ, v ktorej som ležala bola mosadzná, s veľkými rozmermi a jemnými obliečkami. Pred mojou posteľou bol v indickom kvetináči zasadený ohromný fíkus. To mi už stačilo. Kde to som?! Skôr, ako som stihla vymyslieť možnosť na moju nezodpovedanú otázku, dvere v rohu miestnosti sa jemne pootvorili a vstúpil vysoký chlapec s neposlušnými kučerami. Harry. "Môžem?" spýtala sa s obávajúcim úsmevom. Prikývla som a posadila sa. "Mama je závislá na rastlinách a na tieto obrie fíkusy nedá dopustiť," prerušil ticho a ukazovák nasmeroval na rastlinu, ktorá ma ako prvá upútala pri prebudení. Je mi jasné, že sa snažil odbočovať od včerajšej udalosti. Zrejme všetko, čo som vykladala pánovi Twistovi počul. Teraz nie je popredné, či načúval, alebo len nechtiac, keď si išiel pre pohár, čo ja viem, džúsu. Bolo mi to viac než jedno. Vtom mi to doplo. Chytila som sa za čelo. "Och, babka! Musím jej zavolať!" Pozrela som na prekvapeného Harryho. "Kde mám kabelku?" Ukázal na komodu pri bielizníku. Vyhrabala som môj starý mobil, ktorý bol už riadna šunka a potreboval vymeniť. Ale kde zoženiem peniaze? Chodím po brigádach, pomáham v domove pre seniorov, upratujem v supermarketoch,... Všetky peniaze však idú na mamu a z babkiným dôchodkom sa nedá bohvieako žiť v luxuse. Vytočila som babkine číslo a čakala, mrknúc jedným očkom na Harryho. Vtedy som si uvedomila, že už na sebe nemám moje pôvodné oblečenie. Moje telo spočívalo v neznámej voľnej tunike a trištvrťových teplákoch, ktoré mi namiesto po kolená, siahali pár centimetrov nad lýtkami. Zmraštila som obočie, ale to už sa v mobile ozval babkin trasľavý hlas. "Srdiečko? Och, Cara, si v poriadku?" Vzdychla som si. "Babi ja...áno, v absolútnom poriadku, len- "

Harry mi vytrhol mobil spod ucha."Dobrý deň, pani, hmm." Maddisonová, naznačila som ústami. "Pani Maddisonová. Vaša vnučka je v poriadku, odveziem ju okolo večera. Som Harry Styles, nepoznáme sa, ale s Carou sa.. kamarátime len krátko. Je v poriadku, nerobte si starosti." Večer? Čo tu budem dovtedy robiť? Ale žasla som nad Harryho.. schopnosťou komunikovať a vymaniť si cieľ, teda aspoň dúfam. "To je dobré, mládenec. Som rada, že Cara sa po dlhšom čase opäť zabáva a to ešte s chlapcami. Daj na ňu pozor prosím, a nič nevyveď." Babkin výrazný hlas som počula aj ja a od hlavy po päty sa začervenala. Harry sa zaškeril a ukončil hovor. "Prebiehalo to hladko, čo povieš?"

Usmiala som sa a vypustila na neho všetko, čo mi vŕtalo v hlave. "Hej, tak pomaly. Všetko ti poviem, len poď sa so mnou na chvíľočku prejsť." Takto? Ukázala som na svoje oblečenie. "Myslel som, že si až prehnane skromná," podpichol ma. Oblečenie mi už vyschlo a tak som sa pohodlne obliekla do svojej veľkosti.

Na čerstvom vzduchu sa mi jemne prekrútil žalúdok, až ma Harry musel podoprieť. Z kabelky som si zobrala tabletku a zapila ju minerálkou. "Cara, ty berieš lieky?!" "To je dobré, som v pohode." "Ale.." pozrel na mňa ustarostnene. Usmiala som sa na neho. "Vážne, len mi lekár predpísal tabletky na ..bolesti a celkovo vyčerpanie." Z ničoho nič ma chytil za ruku a viedol ku autobusovej zastávke. "Harry, čo to?" "Pššt," zakryl mi ústa dlaňou. Čakali sme zrejme na spoj a Harry telefonoval. Pred autobusovou zastávkou zastal vysoký červený poschodový autobus (zabudla som, ako sa volá :D), no nikto sa do neho nechystal. Harry ma chytil okolo pásu a vyšli sme na poschodie. "Ehm," žiadala som si vysvetlenie. "No vieš, je fajn, keď ti vietor fúka do vlasov, z výšky vidíš prebúdzajúci sa Londýn a môžeš to v pohode všetko vysvetľovať. Stretli sa nám pohľady. "Tak, kde začať. Nechcel som načúvať, ale keď som išiel okolo kuchyne, kde si bola s Robinom, tak som tam nejako skamenel a počul vás," pregĺgol "od časti, keď Robin hovoril o tom letnom romániku. Keď si utiekla, išiel som ťa hľadať a našiel ťa v daždi na chodníku, v búrke." Prešúchal si oči. Takže počul všetko. Potiahla som si hánky. Preniesol som ťa do voľnej izby a Gemma ti zrejme požičala náhradné oblečenie." Som asi vážne podvyživená, keď mi aj Gemmine oblečenie bolo veľké. Prešli sme do zákruty a vietor mi prefúkal vlasy. Dole sa blýskli fotoaparáty. Bravo, zajtra budem na titulke časopisov s podnádpisom kto je to tajomné dievča, po boku Harryho Stylesa? Harry si vzdychol a lakťami sa oprel o zábradlie.

"Robin chcel vedieť,...či dneska môže navštíviť tvoju mamu. Keď odmietneš, pochopí to." Harry zbledol. "Ako by som mohla odmietnuť? Mama ho milovala, možno, keby sa to lepšie vyvinulo,..bol by môj otec. Ale nie, život je raz taký."

Jemne ma objal okolo drieku a súcitne pobozkal na líce. Autobus prešiel ešte niekoľko kilometrov. Harry ma celý čas držal v náručí. Pred ich domom sa pán Twist opieral o múr a fajčil. Oči mal ešte červené a smrkal. Jemne som sa vykrútila z Harryho náručia a podišla k nemu. "Pán Twist, mohli by ste ísť so mnou do nemocnice už teraz, keď - " Pripučil ohorok a prikývol. "Daj mi chvíľku, Cara." Obrátila som sa k Harrymu. So slzami na krajíčku mu prsty prešli po mojom líci a kopírovali krk, bradu, pery. "Ešte sa uvidíme, moja Black Swan." Pozerala som ako šikovne píše svoje číslo na papierik. Prsty sa nám jemne dotkli pri podávaní lístka a ja som zacítila, zimomriavky prechádzajúce až po ramená. Poslednýkrát som pozrela Harrymu do očí a ponáhľala sa k autu pána Twista. Navigovala som ho k nemocnici, kde leží mama.



Doktor ma súcitne pozdravil a s pánom Twistom, ktorého som predstavila ako maminho brata z Austrálie (je to predsa prijateľnejšie tvrdenie, ako reálne, číže mamin dávny frajer, no nie?) sme vstúpili na nemocničnú izbu, kde už ležala skoro 5 rokov. Moja mama leží v kóme 5 rokov, neotvorila oči 5 rokov! A ani ich už neotvorí... Nevidela moju nedávnu maturitu, prvého chlapca, nevidela ma dospieť. Teraz už ani nezažije moju svadbu, vnúčatá, ani skončenie vysokej, na ktorú zatiaľ nemám peniaze. Automaticky som prikročila k mame, pobozkala ju na čelo a nechala padať malé slzičky na jej tvár. Pán Twist sa posadil na kraj maminej postele a položil si svoju dlaň na jej. Hruď sa jej pomaly, naprogramovane dvíhala a klesala. Doktor má pravdu. Pri živote ju drží už len vzduch, ktorý jej napájajú do žil. V nebi jej bude lepšie. Stretne sa s mojím dedkom a bude krásny anjel. Ten najkrajší. Neregistrovala som slová pána Twista, smerované mame a nechala ich osamote.



Je 20. septembra 2012, deň poslednej rozulúčky s mamou. Nepoviem pohreb, nie. Znie to príliš temne a mama bola vždycky také slniečko; kypryla radosťou, vtípkami a tešila sa zo života.

Stála som v čiernych šatách, ktoré mali rovnakú farbu ako moje vlasy, tmavých lodičkách a na krku sa mi vynímala najväčšia cennosť Maddisonovcov. Mamin strieborný náhrdelník s trávovozeleným vysiacim kryštáľom, ktorý mal jej oči. Odvtedy, čo mamu odpojili som sa s nikým okrem babky nerozprávala, aj s ňou som prehodila len niekoľko viet denne. Potrebovala som byť sama. Spomínať a plakať sama. Na Harryho som si spomenula každý večer pred spaním. On bol bol moje jediná radosť, ktorú som posledné roky zažila. Pomyslenie na jeho úsmev, oči, nežné dotyky mi pomohol zaspať. Ale nezavolala som mu. Na to som nemala odvahu. Chcela som sa s ním porozprávať a zasmiať sa, no zdalo sa mi to nefér voči mame. Teraz naozaj zomrela, nemohla som vidieť jej jemné črty tváre, krásne plné pery, ani drobné ruky, ako keď bola v kóme. Bolo príliš skoro usmievať sa.

Babka stojaca vedľa mňa mi stisla ruku. Jej drsná vráskavá koža pohladila moju a vtedy som si uvedomila, že ona je moja jediná rodina, ktorá mi ostala. Musí sa ešte dlho držať a ja spravím čokoľvek, čo bude žiadať, potrebovať. Rozlúčka s mamou sa už pomaly začínala, ľudia sa zbierali. Kňaz sa postavil pred dieru v zemi pripravenú na spustenie truhly. Kde je pán Twist? Keď to zmešká... to sa nestane, sľúbil mi, že príde. V kútiku duše som dúfala, že príde aj Harry. A moje prosby boli vypočuté. V bráne cintorína stáli títo dvaja muži. Jeden, ktorého milovala mama a druhý, ktorého asi ľúbim ja. Harry ma pohľadom našiel v dave a pozreli sme si do očí.

Celé to prebiehalo nejako slepo. Akoby som bola za stenou a všetko to nevnímala, nepočula. Keď ma babka jemne postrčila, uvedomila som si, že je asi môj čas. Pristúpila som ku diere a opatrne na truhlu hodila tri čierne kvietky s modrými piestikmi zviazané bielou mašľou. Tri Cary. Chvíľu som tam ešte stála a tak, aby to počula len mama som pošepkala pár úprimných viet.

Rozlúčka sa skončila a ľudia sa rozchádzali. Pozrela som na pomník, na ktorom stálo: Tu odpočíva najlepšia žena na svete, Simone Maddisonová, 1975-2012. Mama zomrela ako 37- ročná, v skutočnosti však už bola prakticky mŕtva ako 33- ročná, keď ju zrazilo auto. To čo nasledovalo, už nebol život. Niekto ma zozadu objal a pobozkal na líce. Tie plné pery som spoznala. Boli Harryho. Rýchlo som sa otočila a hlavu mu zaborila do hrude. Neplakala som, aj keď tomu už bolo blízko. Cítila som jeho búchajúce srdce a ľudské teplo pod košeľou. Palcom ma hladkal po krížoch a pery mu spočívali na mojich vlasoch. Nadvihol mi bradu a jemne sa približoval. Zavrela som oči. Pobozkal ma na pootvorené ústa a pokračoval čoraz vášnivejšie. Začala som spolupracovať. V našom bozku bolo všetko utrpenie, láska, smútok aj šťastie, ktoré sme cítili. "Ľúbim ťa, navždy moja Black Swan," zašepkal mi Harry do uška a do rúk vložil mamin obrázok čiernej labute.



Otrepem si hlavu o stôl. Vážne. Au! No dobre, ale sú prázdniny a ja som zatiaľ pridala len jednu časť?! Sh*t! Ale vážne, mám nabitý program, alebo mám migrény z toho tepla, alebo usilovne a dlho plávem v našom bazéne a spaľujem tuky. Neviem sa dočkať piatku, to konečne pôjdem ku koňom do klubu, lebo tréner sa vrátil z Maďarska. Viem, že vás to možno nezaujíma, ale ja tieto zvieratká ľúbim rovnako ako mojich One direction. Pocity neprekryjem. Ešte raz sa vám chcem ospravedlniť, kočky, že som tak dlho nič nepridala....

Ehm, ešte jedna vec. Táto druhá jednodielovka je takisto taká smutná, frustrujúca možno, ale taký je život a hlavne môj mozog, ktorý je práve nastavený na smútočné tlačítko. Ale niet obáv, zachvíľu ho prepnem na happy a ďalšia jednodielovka bude mať zábavný priebeh, možno sa mi podarí vymyslieť nejaké vtípky, ktoré doma strúham stále. Práve píšem aj iný príbeh, taký fantasy- romantický, ale nie je o 1D,tak neviem, chceli by ste si to skúsiť prečítať? Myslím tým, že by som to sem zavesila. Och, zase ide v rádiu tá prekliata pesnička Somebody That I Used To Know od Gotye, ja ju teda nenávidím. Ale to je len môj názor...

Ďakujem, každému, kto si to prečítal, myslím Black Snow, nie moje kecy tuto dolu :D a vážne vás ľúbim, baby. :)x
 

2 people judged this article.

Comments

1 Big fan Big fan | Web | 4. july 2012 at 17:53 | React

i tak, radsej by som citala AW alebo LIaHRtS  ale ani toto nie je na zahodenie ;)

S tou poviedkou asi pockaj kym nedopises AW. Uz teraz nemozem vydrzat cakanie na dalsiu cast Life is hard road .....

2 Evush Evush | Web | 5. july 2012 at 9:58 | React

[1]: Okej, počkám :D to bol aj tak len taký návrh a máš pravdu- písať tri poviedky na raz, to by sa nedalo... Dúfam, že dnes stihnem pridať AW a potom Liahrts, striedam to, lebo niekomu sa páči jedna, niekomu druhá :) a ďakujem za názor ;)x

3 Amina Amina | Email | Web | 5. july 2012 at 18:37 | React

Pekné poviedky, dala som ťa aj ako obľúbený odkaz na stránku :)

www.collegefashion.estranky.sk

4 Evush Evush | Web | 5. july 2012 at 19:15 | React

[3]: Dík, fakt si ma potešila ;)) Vaša, alebo tvoja stránka, je supeer, nedávno som na ňu narazila a páči sa mi :) a ďakujem :D

5 Tins Tins | 4. november 2012 at 20:00 | React

wow.wow a WOW !! ako to robíš ? ja nemám slov! fakt jedna krajšia 1dielka ako druhá.. inak asi som to prehliadla alebo čo ja viem čo, ale ako sa Harry dostal k obrázku tej labute ?

6 *Evush* *Evush* | Web | 4. november 2012 at 20:11 | React

[5]: Ou, tak to naozaj neviem :-D Túto jednodielovku som písala už dávnejšie, soo.. :D Kľudne si to domysli :D A veľmi pekne ďakujem, vďaka tebe budem mať krajší večer ;-)

7 Mrs. Horan Mrs. Horan | 22. december 2012 at 22:07 | React

Dokonalosť :))  Dievča ja ťa milujem ;) :) :)

8 *Evush* *Evush* | Web | 23. december 2012 at 9:24 | React

[7]: Vážne? :D Ďakujem krásne! ;))
Ja teba tiež :DD ;)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement