July 2012

Life is a hard road to success 10.časť

31. july 2012 at 20:33 | *Evush* |  Life is a hard road to success

Life is a hard road to success



Kočky, baví vás táto poviedka? Mám v nej pokračovať?



-10.časť-
 



--

 

"Je to nebezpečné, Agnes. Ty a ja," vzdychol si a zrak zdvyhol k oblohe, "povedzme, že by pre teba bolo lepšie, keby si na mňa zabudla." Prehĺtla som. "To je len teória, Liam," prikročila som a zase sa ocitla v tesnej blízkosti princa.. "Čo chceš ty?" Odpoveď som nečakala.

 
--
 

Jeho ruky našli moje. Stisol mi ich. "Chcem, aby si bola v bezpečí. Aby ti už nikto takto neublížil. Ale je to zlé. Idú po tebe, viac než som si myslel. Nikde nechoď sama. Never neznámym ľuďom. Svoje tajomstvá nechaj tu," jeho dlaň jemne zovrela moju ruku a položila mi ju na miesto, kde je srdce. Zmätene som otvorila ústa. "To znie, akoby si ma opúšťal." Nadvihol moju tvár tak, aby sa rovnala tej jeho. Dýchali sme spoločný vzduch. Medzitým prestalo pršať. Ani som to nezaregistrovala. Počasie pre mňa prestalo niečo znamenať. Vyčkávala som na odpoveď. Tváril sa tak, že v si v hlave simuluje, ako mi to má povedať. Nie. Nie teraz a nie dnes. Práve v deň, keď som začala mať aspoň malú nádej... "Agnes, ako by som mohol, ty.... už tu niesi v bezpečí. Zámok sa stal najľahším terčom k útoku. Musíš, musíme sa pohnúť ďalej." "Ako to myslíš?!" zašepkala som a odstúpila od neho. Tých pár viet mi stačilo, aby som si to sformovala. "Žiadaš ma, aby som opustila svoju jedinú rodinu, priateľov?! TU som vyrastala, TU som prežila prvý hlúpy vzťah, TU mi pred očami zomreli rodičia, TU som skoro stratila sestru-" "A TU môžeš zomrieť. Moment, tu si skoro zomrela!" vybehol na mňa. "Vieš, že mi to už je v podstate jedno? Každý raz zomrie a ja tento svet radšej opustím v okruhu mojej rodiny, ako v nejakej..." nedokončila som to. Z očí mi vybehli slzičky. Liam na mňa uprene nemo hľadel. Po chvíli sa ma pokúsil objať, no vyšmykla som sa mu. "Nech ma budeš presviedčať, ako chceš, moja odpoveď je NIE," snažila som sa to povedať pokojným tónom, no hlas sa mi zatriasol. "Poznám ťa viac ako si myslíš," zakričal za mnou. Rozbehla som sa do dediny, tam k domčeku, ktorý by som spoznala vo všetkých snoch. Otvoril mi rozospatý Zayn. Až vtedy som si uvedomila, akú kŕč mi všetok ten zhon spôsobil. Nakoniec ničnerobenie na mojej úzkej posteli, by nebol až taký zlý nápad. Niekoľkokrát som zjajkla, keď mi pomáhal rozvaliť sa na jeho rozšúchanú pohovku. Doniesol mi šálku večného škoricového kakaa a pozoroval, ako opatrne chlipkám z okraja. Vtom do Zaynovho bývania vpálil vystrašený Harry s niekoľkými chýbajúcimi gombíkmy na béžovej košeli, ktorá mala zrejme predtým bielu farbu. Pohľad na jeho rozmmočené kučery mi nadvihol kútiky úst. Vyzeral strašne a zároveň sexi. "Videl si ju-" Keď ma Harry zbadal, venoval mi ten najvražednejší pohľad zo všetkých vražedných pohľadov, ktoré som dostala. No potom mi silným objatím, opäť za túto noc vyrazil dych. "Neznášam ťa! Všetci sme ťa hľadali, Agnes... teda skoro všetci, ako tak pozerám." Obaja sme naraz pozreli na Zayna. Opieral sa o zárubňu, len v tenkých nohaviciach a bez košele. Lakovanými topánkami po otcovi poklepkával po drevenej podlahe a pozrel na nás pohľadom, čo sa deje?, ktorý som u neho nevidela prvýkrát. "Hmm... ja som proste vedel, že príde za mnou. ŽE, Agnes?" zvýšil hlas, aby mi dal jasne najavo, že iná odpoveď, ako kladná sa nepočíta. Tak som pokračovala v jeho začatej hre a s úsmevom prikývla. "Chalani, ja... nemohla by som prespať u jedného z vás? Totiž na zámku je to teraz trochu napjaté..." Lepšie povedané; medzi mnou a Liamom je to teraz trochu napjaté. Harry na mňa nedôverčivo pozrel. Už oddávna vedel vycítiť, kedy klamem., alebo nehovorím úplnú pravdu.



Dopadlo to tak, že chalani si ustlali madrace okolo pohovky, kde ležim, aby ma, ako povedali, mohli ochrániť v prípade núdze. Nemohla som zaspať. Z prehadzovania ma opäť rozbolel krk. Stále som mala pred očami Liamovu dokonalú tvár, ako hovorí; musíme sa pohnúť ďalej. Nenapadlo ma, že v tú noc, alebo skôr ráno nebdiem iba ja. Až keď som počula Harryho vzdychnúť a niečo zamrmlať. "Pst! Hazza, spíš?"



Harry

. "Pst! Hazza, spíš?" zašepkala smerom ku mne. Musel som sa pousmiať. "Áno," povedal som a nadvihol sa na lakte. Práve vtedy Zayn z druhej strany hlasno zachrápal. Potichu sme sa zasmiali. "Harry? Nemáš chuť sa trochu prejsť?" To, že sa ma to pýta práve ona ma potešilo, ale nápor zimomriaviek, tentoraz vyhral. "Je mi to ľúto, no nemôžem riskovať, aby sa zase pokúsili," prehĺtol som, "veď vieš." Vzdychla si. Viac už nikto z nás neprehovoril. Obidvaja, trápení nespavosťou sme uzreli prvé ranné lúče, ktorým sa podarilo predrať cez škáročky hrubých zatiahnutých závesov. "Fajn, Styles. Musím sa ti s niečim zdôveriť." Potichu, dusiac v sebe myšlienky, som ju nasledoval hore, po spráchnivetých shodoch, až ku rohovej miestnosti plnej starého nábytku. "Myslíš, že Zayn-" "Spí ako dudok," odpovedal som jednoducho. Agnes sa na chvíľu zahľadela von oblokom. Niekoľkokrát som ju pristihol, že nasucho prehĺtla. Začal som sa obávať toho, čo mi povie. "Vieš, Liam mi včera niečo povedal a...Je to trochu, vlastne dosť komplikované. V prvom rade sa ti chcem ospravedlniť, že som ti neverila. Ale ty chápeš, že to bola dosť neuveriteľná historka, že? Až keď som cítila drsné dlane muža na mojom hrdle.... zrátala som si dva a dva." Odmlčala sa. V očiach mala zdesenie. Musel som ju objať. Hlavu si zaborila do mojej hrude. Pobozkal som ju do vlasov. "ty to zvládneš. Vždycky to zvládneš. preto ťa tak obdivujem, Agnes. Si veľmi silná a..." "Nie niesom," vzlykala mi do hrude, "nedopovedala som ti celý príbeh. Liam... povedal, že zámok už nie je bezpečný. Vraj mám odísť. Nepovedal mi presné miesto, ale asi o niečom vie." Zrýchlil sa mi pulz. "Agnes... povedal ešte niečo?" schytil som ju za ramená a postavil ju tak, aby som jej videl do tváre. Zavzlykala a pokrútila hlavou. Zamyslel somsa. Payne musí vedieť o čom hovorí. Keď je jediným riešením, ako udržať Agnes v bezpečí, premiestniť ju do inej krajiny, tak to treba risknúť. Už nedovolím, aby jej ublížil niekto ďalší. Chlapi skrytý za jej portrétom sa mi začali vybavovať lepšie, ako v iné dni. Bez slova som si ju k sebe pritisol a zľahka ju pobozkal na ústa. "Ostaň tu, dobre? Zayn sa o teba postará. Sľúb mi to." Omámene prikývla. Venoval som jej posledný pohľad a s dupotom zbehol dole schodmi.



Z pohľadu tretej osoby

"Zopakujem otázku. Je to jediné riešenie, ako dievča udržať v bezpečí?" Harryho rozvážny postoj a na prvý pohľad kľudné jednanie, Liama mierne vyviedli z miery. Vyfukol dym z vodnej fajky a rozhodným pohľadom zhipnotizoval Harryho. "Ty si myslíš, že pre ňu chcem len druhoradé možnosti, však? Aby si nebol na omyle, chlapče. Ja NEDOVOLíM, aby sa jej čo len dotkli. Rusko. Tichý štát na severe. Je tam zima, ale nebezpečenstvo na istý čas zažehnané." Harry sa zamračil. Agnes sa rysuje veľmi nebezpečná minulosť. Pokoj v duši. Ten bude hľadať a nenájde ho. Harry nevedel, čo si má myslieť. Veriť tomuto chalanovi? Postará sa o ňu? Harry s ťažkým svedomím vložil svoju dlaň do Liamovej. Za pokus, ako ochrániť dievča, to stojí.

"Tak sme dohodnutý,"zašepkal Liam. "Túto noc, na úsvite. Nezabudni na čas, Styles," zaškeril sa Liam a otočil na odchod.

"Nie tak rýchlo... dlžíš mi pár odpovedí. Kto vlastne si?"

Liam zvraštil obočie. "Ako to myslíš?" Vedel presne, kam otázkou Kto si? smeruje. Pravda však bola až priveľmi vzácna. Aspoň pre neho. A nemal v úmysle ňou mrhať tak skoro.

Life is a hard road to success 9.časť

31. july 2012 at 13:44 | *Evush* |  Life is a hard road to success

Life is a hard road to success



Tak a tu je ďalšia časť :) Amina, nezabudni na našu dohodu, okéj? :DD Keď sa vám nechce písať komentáre, tak aspoň ohodnoťte článok ;) Ako si užívate prázdniny? Polka už je za mnou, och joj... Ale celkom sa teším na niektoré kamky :) Alekš, Ria, Obidve Dí, Emka a celá naša partia :D Keď to čítate pozdravujem a love you, my camels :DD


-9.časť-


--


"Jednu vec musíš vedieť Li-am. Dievčatko tvoje priznanie jednoho dňa zničí a to už bude len krôčik ku jej úplnému zničeniu. Či jej to povieš ty, alebo sa to dozvie od niekoho úplne INéHo, dozvie sa to a bude ťa NENáVIDIEť. Ľutovať deň, keď ťa spoznala. Miluješ ju a tým ju zabiješ."



--



Moja komnata ostávala tmavá. Nedarilo sa mi myslieť na iné než zovretie rúk na mojom krku a veľmi veľa vody. Pár obhrýzených nechtov mi krvácalo, no pokračovala som v ich deformovaní. Zrak mi prelietol po izbe. Z doktorovho nadmerného úsilia mi bolo zle. Všade vyseli podľa jeho názoru zábavné kresby a sladkosti z kuchyne, ktoré mi lekár pri každej návšteve dodával, by liezli krku už aj sirotám na ulici. Sirotám... Nahlas som si vzdychla. To, že to slovo vymysleli aj pre mňa a sestru, bol zvláštny pocit. Párkrát som mala pocity úzkosti, ale osamelou som sa ešte nikdy necítila. Mám predsa najlepšiu priateľku, milujúcu sestru, som pod ochranou (aspoň si to myslím) Williama, Zayn a Harry sa o mňa starajú ako o zlaté šteňa a Liam.... to je už iný príbeh. Potriasla som stŕpnutými nohami. Napriek tomu, že ma krk ešte stále príšerne bolel, som sa pokúsila aspoň si sadnúť. Mala som zatiahnuté závesy. Asi aby mi zabránili pohľadu na mäkkú zelenú trávu a slnko, plávajúce po oblohe. Nahnevane som sa zamračili. Nemôžu ma jednoducho vyčiarknuť z populácie. Sadla som si a nakoniec to oľutovala. Krkom mi prebehla ďalšia kŕč a ja som sa snažila nezjajknuť. V tejto polohe ma samozrejme nenašiel nikto iný, ako Liam. Mám pocit, že vždycky, keď sa pokúsim niečo vyviesť, vpáli do komnaty. Zamračil sa na mňa. Pošúchala som si spánky. Tácku s kávou položil na nízku komodu, ktorá mi už veky slúžila ako nočný stolík. Jemne ma chytil pod pazuchy a vrátil do pôvodnej polohy. Protestne som si prekrížila ruky na prsiach. "Mohol by si už urobiť niečo užitočné a pomôcť mi von?" Myslela som si, že sa nahnevá, no on sa rozosmial. "Si riadne mazaná, preto ťa strážim." "Ty ma šmíruješ?" "Čo? Nie!" "Prestaň sa hrať na neviniatko, Liam." Nemala som v pláne povedať to tak tvrdo. Črty tváre mu zosmutneli. Zvraštil obočie. "Kde presne tým mieriš?" "Nikde, vážne-" "Myslíš tým TEN deň, však?" Nechápavo som pokrútila hlavou. "Prestaň. Akoby si ty mohol byť na vine? Veď si mi prakticky zachránil život. Teraz viem, že Harry nebľabotal. musím sa mu-" Spozornel. "Počkaj. Čo ti Harry povedal?" Jeho otázky boli absolutne nemožné. "Len niečo s nejakým obrazom, holohlavými mužmi, ja už si poriadne nepamätám. Na detajly sa spýtaj jeho," uškrnula som sa, "hlavnou postavou som však ja." Miesto obhrýzania nechtov ma začalo baviť hrýzanie do spodnej pery. Liam tak rýchlo ako prišiel, tak aj odišiel.



Tento deň prebehol rýchlejšie ako ostatné. Každodenný cyklus, ktorým bolo ničnerobenie ma prestal baviť, preto som sa uložila na spánok. Viečka sa mi ponorili do ríše snov, no moje telo bolo ešte stále v tej nebezpečnej súčastnosti.

"Agnes! Agnes! Vstávaj!" zatriasli mnou drobné rúčky. Neochotne som pootvorila rozospaté oči. Hayley ma zobudila uprostred noci. "Stalo sa niečo príšerné! Musíme odtiaľto čo najrýchlejšie vypadnúť!" Vystrúhala som nejakú nezmyselnú grimasu a niečo zamrmlala. Vtom na mňa niekto nešetrne skočil a vyrazil mi dych. Kučeravú hlavu som ihneď spoznala. "Harry! Zabijem ťa..." Rozosmial sa na plné kolo a znova sa na mňa zvalil. Môj zrak si privykol na svetlo sviečok, ktoré na medených držiakoch, do mojej nie veľmi priestrannej komnaty celá skupina ľudí. Rozpoznala som Emminu blonďatú hrivu a bacuľatú tváričku, tmavého Zayna s typickým úškrnom, fešáka Louisa, nejakého blonďatého chalana, ktorý mi je známy z hradnej kuchyne a opäť neznáme pekné dievča s myšacími vlasmi. Hayley sa nahlas zasmiala, až sa k nej pridali ostatní. "Mala si vidieť svoj výraz, darling," usmiala sa na mňa Emma a na zem, tak ako ostatný, položila svoju sviečku. Následne zo mňa rázne zhodila Harryho, ktorého pád na kamennú podlahu, nebol práve ružový.

"Mohol by mi niekto povedať, čo sa tu deje?" prehlušila som bandu a usmiala sa. "Darling, nechápem, ako to celé dni môžeš vydržať. Ja by som aspoň bez jedného vzrúša do dňa, vyvolala vzburu." So smiechom sa ku mne nahla a opatrne ma objala. "A... chýba mi moja najlepšia priateľka." Neviem, kde sa to vo mne zobralo, no dokázala som sa bezbolestne posadiť. "Zdravím. sesternička. Na úvod nášho bálu by si sa mala s niekým zoznámiť," ukázal na dve neznáme tváre. "Toto je Niall Horan, pohoďák z kuchyne. Harry s ním pred pár dňami uzavrel dobrý obchod. A...Salomé. Je z juhu. Nevlastná sestra Niallera. Máte spoločného viac, ako si myslíte, dámy." Môj pohľad sa stretol s tým jej. Vymenili sme si úsmevy. "Tak, začneme horormi!" zarecitoval Harry a objal ma okolo pliec. Emma a Hayley si sadli na moju úzku posteľ. Vtom sa kľučka na dverách naklonila a vstúpil Liam. Nesmelo si poprezeral skupinku natlačenú pri sebe a zrak mu spočinul na Harryho ruke, ktorá ma objímala. Zahryzla som si do pery a pozrela do jeho orieškových očí. Niall so Salomé sa pred ním automaticky sklonili k zemi. Trochu ho to vyviedlo z miery. Emma sa ladne postavila a labutími pohybmy preplávala k Liamovi. "Veličenstvo. Nedarí sa vám upadnúť do ríše snov? Nebojte sa, Agnes je v dobrých rukách. Môžte pokojne spať," Liam uprel svoje smutné oči na mňa a vzdychol si. Emma za ním zatvorila dvere a sama sa dala do rozprávania nejakej historky. Nemohla som sa sústrediť. Myšlienky mi stále odbiehali ku Liamovi. K jeho smutným očiam, k tým jemne vykrojeným perám, ktoré nechával pootvorené. To, ako sa o mňa stará, zachraňuje ma a usmieva sa, pričom si obzerá jednotlivé črty mojej tváre. Rozbehla som sa preč z komnaty, ignorujúc hlasy doliehajúce za mnou. http://www.youtube.com/watch?v=B-4XYkeAK6k&feature=BFa&list=AL94UKMTqg-9BmIZ2vnXSofnDUixZK8E4d Bosými nohami som sa dotýkala kamennej podlahy a bežala, pravidelne dýchajúc. Keď moje prsty otvorili bránu a ja som sa po nasypanom štrku, vydala šikmo, po studenej tráve, cítiac každú kvapku, po jemnom daždi. Už z diaľky som ho videla. Nezbadal ma. Opieral sa o múr hradu a zrakom hypnotizoval stodolu, kde ma prvýkrát pobozkal. Približujúc sa, som stále zmenšovala medzeru, ktorá nás rozdeľovala. Zbadal ma. Jeho tvár rozjasnil takmer nebadaný úsmev. Nesmelo som pristúpila tesne k nemu. Nadvihol mi bradu. Čakala som, čo príde. Jeho pery sa približovali k mojim ústam. Zatvorila som oči. No na poslednú chvíľu ma pobozkal na čelo. Sklamane som odvrátila pohľad. Som hlúpa. Ako som si vôbec mohla myslieť, že by ma mohol ľúbiť chlapec s modrou krvou? Zachránil ma. Bola to jeho povinnosť. Naučil ma plávať. Bol len milý. Pobozkal ma. Chvíľkový úlet. So slzami na krajíčku som sa zvrtla, keď začalo pršať. Liam ma schmatol za ruku a otočil. "Počkaj, predsa.." Neochotne som čakala. Dážď mi zmáčal vlasy, v diaľke sa ozvalo dunenie hromu. Pritisol si ma k sebe.a vlasy mi zastrčil za uši. Chvíľu som tam stála v jeho náručí, keď prisal svoje pery na moje ústa a jemne ma pritlačil o múr. Jazykom mi vkĺzol do úst. Bozkával ma tak vášnivo a zároveň jemne, až sa mi zakrútila hlava. Prehrabla som mu dažďom mokré vlasy a pritisla sa k jeho hrudi. Po malej chvíli sa odo mňa vzdialil, ale stále sa usmieval. Keď už mi začala byť zima, jeho melodický hlas prelomil stále rovnaké padanie kvapiek. "Je to nebezpečné, Agnes. Ty a ja," vzdychol si a zrak zdvyhol k oblohe, "povedzme, že by pre teba bolo lepšie, keby si na mňa zabudla." Prehĺtla som. "To je len teória, Liam," prikročila som a zase sa ocitla v tesnej blízkosti princa.. "Čo chceš ty?" Odpoveď som nečakala.

Veľmi prosíím...

30. july 2012 at 19:23 | *Evush* |  ♥My universe♥
Ahojky baby :)) Prihlásila som sa do jednej súťaže, aby som nabrala viac čitateľov a mohli by ste za mňa prosím hlasovať, som pod menom *Evush* :DD Tu je link http://broken-heart-hurts-the-most.blog.cz/1207/1-kolo-sonb
Vopred ďakujem za každučký hlas ;) ENJOY! Love you very much, girls

Life is a hard road to success 8.časť

29. july 2012 at 12:58 | *Evush* |  Life is a hard road to success

Life is a hard road to success

ENJOY! A baby boli by ste také zlaté a napísali komentár? Ľúbim vás, čitateľky moje...

-8.časť-

--


Vyniesol ma na breh, kde som sa zvalila na chrbát a dlane si položila pod hlavu. Ľahol si niekoľko centimetrov odo mňa. Pozorovala som jeho stúpajúcu a klesajúcu hruď.

"Mali by sme sa už vrátiť, ja... zanedbávam svoje povinnosti, prácu a na zámku sa nežije zadarmo, číže-" "Dobre, chápem. Ideme." To ešte bude dlhá cesta...

--


Jazero sa stalo každodennou prioritou. Liam bol zakaždým na nočných výpravách členom posátky a len vďaka nemu som sa aspoň vedela udržať nad vodou. Týždeň ubehol ako voda, čo sa práve k tejto situácii hodí.

Bol pondelok, deň keď je situácia na zámku vo voľnejšom priebehu, čo som ku ránu využila. Na jednoduché slúžkovské ľanové šaty som si pre neželané záujmy od obyvateľov dediny obliekla dlhý tmavošedý plášť s kapucňou. Ako som kráčala krížom cez dedinu, k tmavému lesu, vyčnievajucemu v zvláštnom kontraste s bezoblačnou oblohoou, premkol mapocit, nezaradeného typu. Tešila som sa na vlažnú vodu, ako vždy studenú od čerstvej rosy, plnú na hladine plávajúcich stebiel vysušenej trávy. No zároveň som sa zľakla, čudnej predtuchy. Slnko sa vydralo z jediného obláčika na oblohe a vrhalo svoje lúče na v vrcholky stromov, začínajúceho lesa. Jasne som to videla. Videla som, že les ostal napriek tomu tmavý, ani stopy po osvetlených miestach. Striaslo ma. Poobzerala som sa okolo seba. Nikde nikoho. Otočená o 180° svojej osi, čelom ku nedávno prekročenej bráne zámku som upadla ťažobe. Liam sa bude hnevať, že som išla bez neho a nič nespomenula, Emma ma vykarhá a v objatí povie, aké je to nebezpečné sama uprostred lesa a sama. Hayley bude cítiť oboje. A hlavne to, že som jej o bozku s princom a lekciách plávania nepovedala. Napriek tomuto všetkému som sa vystrela, otočila a rýchlym klusom brázdila dedinou, vykopávajúc za sebou štrk. Štrk, ktorý keby bol živý, mohol by dýchať a mal teplé srdce a prúdiace myšlienky, by nič netušiacu tvrdohlavú Agnes zastavil. Ale ako sa hovorí... Keby bolo keby.



Z pohľadu tretej osoby

Zanietené dievča si predieralo cestu húštinou. Popínajúce rastliny a vysoké porasty boli len malou prekážkou k dovŕšeniu cieľa. Agnessa nemohla vidieť ani počuť muža bez vlasov s dlhou bradou stiahnutou do vrkoča. Tmavá linka na očiach mu dodávala drsný výras a šikmé oči hovorili o pôvode. Dýka za opaskom sa blyšťala v rannom svetle a odrážala slnečné lúče. Muž si držal odstup. Aj pri jazierku, kde Agnes smerovala. Skryl sa za neďalekú vŕbu, ktorá nadmerne schovala jeho telo. Agnes sa pri pohľade na stále rovnako vyzerajúce jazierko pousmiala. Zdalo sa jej, akoby sa stále zasekávala v onom čase. Aj steblá plávali na rovnakých miestach ako vždy. Agnesin plášť a následne šaty padli na breh a ona tam stála len v priesvitnej spodničke a polonahá. Keby vedela, že ju sleduje muž, ktorý sa ju o malú chvíľu pokúsi zniesť z povrcha zemského, že ju vôbec NIEKTO sleduje, nevykonala by ani vstup do jazera. Ale ona nevedela nič. S povzdychom sa pomaly vnorila do jazera a so zatvorenými očami sa nechala splývať na hladine. Muž ešte chvíľu počkal. Dievča sledoval až kým sa nedala do plávania jednoduchého štýlu, plávajúc na opačnú stranu, kde stál on. Z jednej vŕby sa prešmykol ku druhej, štíhlejšej a staršej, ktorej listy sa dotýkali hladiny jazera. Agnes sa nebezpečne približovala, plávajúc priamo k miestu kde bol on. Nadišiel mužov čas. Schytil dievča pod krk a minimálnym vynaložením síl ju ponoril pod hladinu. Mykala sa, cítil ako kope pod vodou a škriabe ho jemnými nechtíkmi na zápästia, dlane. Oproti mužovi bola bezmocná. Minúty ubiehali, dievča slablo, až sa zmohlo len na mierne trhnutia. Muž sa škodoradostne zasmial. Od hlavného veliteľa získa blaho, viac peňazí pre svoju rodinu aj slávu. Skoncoval s...



Liam

Vrazil som mu nôž do srdca. Mal som chuť bodať a škrtiť až do zapomänutia. Harry a Zayn vytiahli polonahú Agnes z jazera. Slzy mi stekali po lícach zatiaľ čo som bezbranné dievča prikryl svojím plášťom. Pozoroval som Zayna, ktorý jej dával masáž srdca, svoj kyslík jej cez ústa vdychoval do tela, vyskúšal všetky druhy záchrany. Agnes mala viečka zatvorené a farba na krku naberala fialkastú. Ruky mala ošúchané do krvy a ústa pootvorené, akoby chcela niečo povedať. Zayn začínal byť zúfalý a Harry sa zmenil na ducha. Takmer nedýchal a neustále šepkal jednu vetu, "Je to moja chyba." Liam však vedel svoje. Keby to mala byť niekoho chyba, tak len jeho. Agnes umierala kvôli nemu a on to vedel. Mal chuť skočiť z útesu. Vytrhať všetku trávu na zemi. Ba aj roztrhať vrahove telo na kúsky.

Zatiaľ čo sa utápal vo výčitkách, z Agnesinho hrdla sa vydrali zvuky, pripomínajúce lapanie po vzduchu. Všetci sa strhli a Zayn ju šťastne uväznil v náručí. "Ty žiješ, TY ŽIJEŠ!!" S Harrym si vymenili pohľady a z oboch strán ju objali. Liam nebol schopný slova. V momente sa však spamätal a so znova nabranou silou odstrčil chlapcov od Agnes. Ťažko dýchala. Opatrne si ju zdvyhol do náručia a rozbehol sa ku zámku. Nebol čas na vysvetlenia a chlapci to aj tak hneď pochopili. Rýchlymi tempom som za pár minút dorazil do zámku, kde nás rytieri hneď pustili. Jeden odhodil šabľu a ponáhľal sa za nami až ku hradnému lekárovi. Lekár nás vyhodil zo svojej ordinácie a bez slov sa dal do práce.

Minúty ubiehali, Emmine vzlyky narastali, Zaynove hľadenie do steny neprestalo, Harryho hlasné rozmýšľanie naberalo na intenzite a rytier, ktorý sa predstavil ako Louis v objatí tíšil Emmu.

Po nekonečných piatich hodinách sa dvere z tmavého buku pootvorili. Lekárove oči sa sústredili len na jeden bod- mňa. Kývol mi hlavou, aby som vošiel. Agnes tichučko spala. Pokojné nádychy a výdychy mi vhnali slzičky šťastia do kútikov očí. Vtom som si však všimol istú závadu. Jej krk bol obviazaný látkami, na koncoch zviazanými mašličkou. Jemne cez nich presakovala krv. "Pán Payne, neviem čo ste vystrájali a ani to nechcem vedieť. Každopádne je zázrak, že vaša priateľka prežila. V tejto chvíli som dosť bez možností, keďže ešte stále stráca krv cez vonkajšie a niekoľko vnútorných rán v oblasti krku a hltanu. Je nutné zastaviť krvácanie, no nemôžem obväzy stiahnuť viac ako teraz, inak by som jej znemožnil dýchanie. Teraz to vaša starosť nie je.Jej komnatu zmením na útulnejšiu. Aspoň týždeň by sa mala minimálne namáhať, jesť len zmixovanú stravu a prijímať veľa tekutín. Slečna Agnessa bude mať namáhavé problémy s prehĺtaním a čiastočne aj dýchaním. Každé ráno ju navštívim a skontrolujem jej stav. Viac už nemôžem urobiť." Počúval som ho a ťažko prehĺtal. Stručne som oboznámil vyčerpanú bandu čakajúcu vonku. Emma si vzdychla, ale pevne ma objala. "My to zvládneme," trasľavo mi zašepkala do ucha. Privrel som viečka a ťažko vnímal okolitý svet. Videl som príchod Hayley, jej slzy, JEJ SLZY. Na balkóne mojej komnaty zafúkal vietor. "Nechcel by si dievčatku niečo povedať, Li-am?" Jej škrekľavý hlas som ihneď spoznal. To, ako si na jazyku prehodila moje meno, škodoradostný podtón. Na temene ma pošteklili jej čierne pazúry. Nebolo pochýb, že je to ona. Freya. Prijala diabolské meno a zavraždila sestru, len aby sa k nim pridala. Len pomyslenie na ňu mi bolo odporné. Rázne som sa otočil a sotil ju do mramorového leva, týčiaceho sa na kraji balkóna. Zadychčane na mňa vypúlila oči, keď moje prsty zovreli jej krk. "Čo odo mňa chceš? Prečo si tu ty MRCHA?!" Kričal som na ňu z plných úst. Vtom vymenila vystrašený výraz za pobavený a jej škrekľavý smiech odstrašil vtákov sediacich na rímse obloka. "Takže mrcha, hovoríš? Nikdy som si nemyslela, že si taký vynaliezavý, Li-am." Schmatla ma za lem košele. Dostal som príležitosť pozrieť sa do jej hadích očí. Už ich nemala nebovomodré, ako v časoch, čo som ju poznal. V hadích štrbinách prevzala vládu iskrivo žltá. "Jednu vec musíš vedieť Li-am. Dievčatko tvoje priznanie jednoho dňa zničí a to už bude len krôčik ku jej úplnému zničeniu. Či jej to povieš ty, alebo sa to dozvie od niekoho úplne INéHo, dozvie sa to a bude ťa NENáVIDIEť. Ľutovať deň, keď ťa spoznala. Miluješ ju a tým ju zabiješ."

?!. Comeback

29. july 2012 at 10:10 | *Evush* |  ♥My universe♥
Po dlheej dobe sa vraciam na scénu! Kočeny, istý čas ste mali odo mňa pokoj, ako ste si všimli :) Ale teraz vám budem už teoreticky celý zvyšok prázdnin k dizpozícii až na pár výletikov do Maďarska a možno sa aj na pár dní zašijem u kamarátov a známych ;) Trošku by som vám chcela opísať cyklus prebiehajúci na desať dňovej dovči... ráno, švédské stoly, opaľovacia vrstva, more, obedík, prechádzky, zase opaľovací krém a zase more. Večer sme do jedenástej, dvanástej chodili po obchodoch a niekedy sme zažli vééľmi ďaleko, takže sme sa s5 do hotela odviezli na Dolmuši/ miestny autobus. Neviem, či to počujete prvýkrát, alebo som veľmi skorá (nedbám :D), ale nakupovanie v Turecku je "troška" odlišné ako u nás. Predavači vysedávajú pred ich obchodíkmi s rozličným tovarom/ najčastejšie oblečením a suvenírmy/ a na každého kto ide na blízku sedem metrov sa vrhnú ako dravé supy a ťahajú ho do obchodov. No, až také zlé to nie je, lebo po dlhoom vybavovaní si m
ôžte číslo ceny zmenšiť až na polovicu-. Moja peňaženka sa za polovicu dovči vypráznila, keď som si nakúpila kopec tričiek, kraťasov, skinny džínsy a veľmi veľa vecí od americkej značky Converse, ktorú poznajú asi aj jeleni v lese :) Alex, nebudeš sa hnevať, keď ti tie vecičky ukážem, že nie? o.o Požičiam a nabudúce leto vyhráme Jackpot, alebo sa prihlásime do Farmy a Londýn spozná dve najšialenejšie fanenky 1D a Converse. Možno by za pár myšlienok stál aj Paríž, no, no, zlatíčko, to by si musela spoznať niekoho fajného/pravého a s prepletenými prstami sa prechádzať pod Eiffelovou vežou, kde ti pošepká I love you.... Och, ale dnešní chlapci, to je bouda :DD Kočky, sorry, že som sa tak rozpísala, ale kebyže poznáte niekoho takého, čo by to všetko zvládol/ a najlepšie s tmavými vlasmi/ brnknite mi :)) AW večer, alebo zajtra kuobedu, Liahrts s určitosťou dneska. :)

P.S. Turci letia na blondínky/ ja som taká plavá a mám sivo- modré, niekedy tmavomodré oči :)/ a preto sa mi stalo pár červenajúcich prípadov. No, skoro desať, ale napíšem tie najzaujímavejšie...
jeden mi pobozkal ruku, ďalší ma volal princess a pýtal sa oca koľko tiav za mňa chce/ chapiš? a dosť veľa chalanov mi povedalo, že mám nádhernú pokožku. Fakt?! Obzerám sa v zrkadle...
Okej, vypínam. Love you, chicks! :**

Náš hotel, niekoľko metrov od pláže. Na izbe sme mali výrivku s výhľadom na more a fast- food od druhej do štvrtej afternoon. Pizza bola najlepšia :) No, menší luxus...

Pláž, Alanya. No, tento obrázok bol na pohľadnici, aby ste si nemysleli... +voda bola, že fááákt neskutočne teplá a horko, skoro štyridsať stupňov :)

A táto fotka zase z pohľadnice, ale sme sa asi dva kilometre od tej skaly kúpali. :) Fotku seba nemám, neznášam fotenie, pretože na každej fotke s pár výnimkami vyzerám ako nepodarená postavička z Disney Chanell :DD Aaa nevyzerá toto trochu ako ostrov Makko z H2O? Evička drahá, nedospela si už trochu? Dočerta, prenasleduje ma nejaká šialená pestúnka s lízatkom v ruke. To budú zase tie halucinácie, inak v noci som uvidela ducha Lucifera. No fááákt! Ale vyzeral mladšie, to sa musí uznať...

Life is a hard road to success 7.časť

13. july 2012 at 9:35 | *Evush* |  Life is a hard road to success

Life is a hard road to success



Hey, girlz! Neviete si predstaviť, ako ma naštvalo, že babka nemá internet, číže som nemohla pridávaťčasti :/ Ale aspoň som ich napísala, teda teraz ich píšem- je utorok, 21:36, babka pozerá Sultána a ja som sa bezpečne zašila do vedľajšej izby so slúchadlami v ušiach. ;) Hrá Ed Sheeran, song Little Bird a moje prsty behajú po klávesnici notebočika... Vynaložím úsilie a v následujúce dni sa pokúsim napísať AW. Xxxx

A dúfam, že vám neprekáža tento môj mini denníček pod nádpisom :D



-7.časť-



Stála som na balkóne Emminej komnaty a pozorovala západ slnka. V myšlienkach sa mi premietali včerajšie raňajky a stodola plná čerstvého sena. Liam, bozk, objatie a môj útek. Naša dohoda "iba kamaráti". Musím sa priznať sama sebe- páči sa mi? Áno. Je milý, zábavný, pekný, bohatý a.. princ. Malý problém? Ktosi ma poklepal po pleci. "Pozoruješ nášho princa?" Strhla som sa. "Čože?" Prstom ukázala oproti, na balkón so zlatým zábradlím, na Liamov balkón. To by bolo v poriadku, keby tam práve nestál a nežmurkol na mňa. Stŕpla som. "Em, prisahám, že som si ho až teraz všimla." Pobavene sa na mňa pozerala. "Kde ste sa vy dve hrdličky včera na raňajkách podeli?" Začervenala som sa. Pomoc som hľadala u Liama, ktorý nemohol nič počuť. Bol tam, pozeral mi do očí a mne prekrútilo žalúdok. "Nie je mi dobre, Emma. Pôjdem si ľahnúť." Zvrtla som sa na odchod. "No tak, ja ťa len naťahujem, Agnes, nechoď..."

Vtiahla ma do komnaty, zatresla dvere na balkón a začala rozprávať najnovší zážitok so sexi rytierom Louisom. "Je taký hanblivý, no keď sa uvoľní, je s ním neuveriteľná haluz. Včera ma zobral na ruky a hodil do tej vysokej trávy za rohom, neuvedomila som si aká som šteklivá, až..."


Tú noc sa mi sníval veľmi zvláštny sen. Ocitla som sa na malom ostrove plnom hadov, uprostred číreho oceána. Pevnina nebola nadohľad. Všetko bolo také úžasné- tropické ovocie, pestrofarebné rastliny a jemný vánok vo vlasoch. Vtom sa obloha zatiahla a ostrov sa začal zmenšovať. Hady sa začali nebezpečne približovať a z ostrova ostala pár metrov dlhá pevnina. Nemala som na výber. Skočila som do ľadovej vody a začala kopať, metať sa a kričať o pomoc. Nič nepomohlo. Za pár minút mi tvár zaliala slaná morská voda a ja som prišla o kyslík.

"Agnes! Agnes!" začula som známy dievčenský hlas a pootvorila viečka. Hayley sa nado mnou skláňala a studenými prstami mi prechádzala po tvári. "Kričala si, zľakla som sa." Sadla som si na posteľ a odkryla prikrývku. Prešla som si po spotenej nočnej košieľke. "Bola to len nočná mora.."


"Kde ideme, Liam? Nemôžem byť dlho, musím-" Zakryl mi rukou ústa. Naďalej ma vliekol popri skupinkách stromov, stále hlbšie a hlbšie. Začínala som sa báť. Bolo niekoľko minút do polnoci a tento chlapec ma vlečie do strašidelného lesa, dosť ďaleko od zámku. Neostáva mi nič iné, len mu veriť. Pevnejšie som zovrela Liamovu ruku a počúvala húkanie sovy, zbadala jej žlté oči a následne sa mi niečo ostré zahryzlo do lýtka. Bolo to ako pichnutie nožom. Vykríkla som a zastonala. Mohutný strom, ktorého druh som v tme nevedela rozlýšiť ma zachránil pred pádom. "Panebože, Agnes. Je ti dobre? Bolí ťa niečo?" Posadil ma na neďaleký peň a kľakol si ku mne. Vystrela som boľavú nohu. Na lýtku mi ostali dve krvavé okrúhle stopy po hadích zuboch. Ten sen a... hady. Varovanie?!

"Niečo ťa uhryzlo. Nie je to však jedovatý druh, krv by na stope uhryznutie mala tmavý odtieň, jed. A tu to nevidno. Bolí to? Vrátime sa.." Schmatla som ho za lakte. "Nie. Viem, že ty sa tu budeš chcieť vrátiť a ja sa sem už trepať nebudem, takže.. nech to mám za sebou." Rozhodne som vstala. Po chvíľke ma s diabolským úsmevom zobral do náručia a prehodil si ma cez chrbát. Zalapala som po dychu. "Ako sa opovažuješ? Ty-" On ma.. vážne ma plesol po zadku? "Nebudem riskovať ďalšie uhryznutie, milady. Týchto tvorov je tu v noci nespočítateľne." Dlho sme kráčali, správnejšie on kráčal so mnou na ramene. Nikto z nás nehodlal prerušiť to ticho, preto konverzácia uviazla na mŕtvom bode. Viečka sa mi automaticky zavreli. Nahlas som si zívla a upadla do ríše snov.

Zobudilo ma bzučanie podlej vypasenej muchy pri ľavom uchu. Zahnala som ju a premeriala si neznámu miestnosť. Tvorili ju jednoduché dve postele a stolček, ktorý ich od seba oddeľoval. Žiadne zrkadlo, žiadna kúpeľňa. Tradičný strapatý drdol som si rozpustila a prstami prečesala hnedú hrivu. Kde je Liam? Dvere našťastie neboli zamknuté, preto som bezmyšlienkovite preletela cez ich prah a narazila do hľadanej osoby. Strapaté vlasy, potrhaná košeľa, vyzeral už lepšie? Fialkasté kruhy pod očami prezradili prebdenú noc. "Prosím nič sa nepýtaj. Všetko ti to zachvíľu vysvetlím, len..," obzrel sa cez plece, "vypadnime odtiaľto, Agnes." Jemne ma chytil za ruku. Nechala som sa viesť až ku malebnému jazeru s leknami. Bútľavé vŕby mali už čo-to za sebou a ich listy sa dotýkali hladiny. Liam si automaticky vyzliekol tričko a skočil rybyčku do vody. Po vynorení som mala možnosť obzrieť si rady bicepsov na jeho bruchu. Odhrnul si vlasy z čela a priplával ku mne. Posadila som sa tesne ku brehu, ešte stále ma sprevádzala nočná mora.

"Ehm, takže, prečo les? Práve kvôli tomuto jazeru, ktoré je jediná možnosť zaplávať si inde, ako vo vani. Dobre vieš, že pred zámkom je dedina, lúky a tento les. Za ním je po desiatkách kilometrov nehostinná púšť a zasa púšť. Vaši ľudia nevedia plávať a ani sa netreba diviť. Pár vínimiek tu má azyl z iných krajín, alebo sa neboja vstúpiť sem, do divočiny a nájsť nejaké jazero, nie veľmi hlboké a nie veľmi veľké- vhodné na učenie, začiatky." Odkašľala som si a nadvihla obočie. "Prednášky si mi mohol dávať aj v zámku, miláčik." "Tu nejde o prednášky, tekvička." Zaškerila som sa a on sa premáhal, aby nevybuchol do smiechu. "Ty- ty sa naučíš plávať. A nie tak od hocikoho. Som najrýchlejší plavec v mojej krajine, najschopnejší v Ríme a-" "Môžeš byť aj boh, ale mňa do tej vody nedostaneš, ani za mešec zlatých." Usmial sa a priplával bližšie. "Za dva mešce?" "Nie." "Čo povieš na koňa?" Pokrútila som hlavou. Tváril sa, že rozmýšľa. "Moja posledná ponuka- pusa od princa sa neodmieta." Zaskočená som mu pozrela do tváre. To myslí vážne?! Využil moju chvíľkovú nepozornosť a rýchlo ma za bosé nohy vtiahol ku sebe. Pevne ma chytil pod pazuchy. Studená voda mi zmáčala ľahké biele šaty a spodnička sa mi lepila na končatiny. "Liam, okamžite ma pusť!" Tvár mal tesne pri mojej a obzeral si líniu mojej tváre. "Ako si želáš, Agnes." Pustil ma a ja som sa na zlomok sekundy vžila do môjho sna. Do pocitu, ako vás pohltí voda a vy sa môžete poslednýkrát nadýchnuť, poslednýkrát žmurknúť a prehĺtnuť. Bola som s tým skoro vyrovnaná, keď ma Liamove ruky uchopili okolo pása a vytiahli na vzduch. Rozkašľala som sa. Nemala som síl ani na prebudnutie pohľadom. Prešiel mi po kľúčnej kosti. "Si v poriadku?" Sklopila som zrak. "Myslela som, že ma už... no, že ma tam necháš." Nadvihol kútiky úst a pritiahol si ma bližšie. "Ale no tak, nikdy som nikomu neublížil. Neznášam smrť. A obvzlášť kamarátsku."

Pozrela som mu do očí "preto ťa naučím plávať." Neprotestovala som. Čo keď nás v budúcnosti zastihnú vojny a my budeme musieť prejsť cez rieku. Väčšina ľudí sa utopí, to už je jasné.... ale ja nemusím byť medzi väčšinou. "Vystri sa na hladine a ruky daj pol metra od seba," dával mi pokyny. Liam si našiel vysoký kameň vo vode, na ktorý sa bezpečne postavil a chytil ma okolo drieku. Nohy mi preorganizoval do správnej polohy. Počúvala som jeho zamatový hlas a snažila sa sústrediť. Jeho dlane behali po mojom tele, ale nie pre iný dôvod, ako je istota, moja bezpečnosť. Keď mi napravil stehno, zimomriavky terorizovali moju kožu po celom tele. Lekcia plávania skončila ku obedu, keď som bola totálne vyčerpaná a zmočená a s drkotajúcimi zubami. Vyniesol ma na breh, kde som sa zvalila na chrbát a dlane si položila pod hlavu. Ľahol si niekoľko centimetrov odo mňa. Pozorovala som jeho stúpajúcu a klesajúcu hruď.

"Mali by sme sa už vrátiť, ja... zanedbávam svoje povinnosti, prácu a na zámku sa nežije zadarmo, číže-" "Dobre, chápem. Ideme." To ešte bude dlhá cesta...


.

Another world 20. časť

13. july 2012 at 9:33 | *Evush* |  Another world

Another world



Zdravím, čitateľky moje! Len pre info, ešte stále som u babky- teraz už je štvrtok, čo toto píšem.. ;) A som teoreticky odpojená od sveta- len čítam, papám, píšem a chodím na prechádzky tu po okolí, za mostom je zaujímavo.. potôčik, mäsiareň, supermarket, bytovky a ihriská, no veľa prírody! Napíšete koment,prosím, čo vás viac baví, či AW, alebo Life is a hard road to success? Thanks.. and true please :))




-20. časť-

Z pohľadu Nialla

"Nialler, podaj mi soľ, prosím." Načiahol som sa po danú vec a podal ju Vicky oproti mne. "Vďaka, zlato," žmurkla na mňa a stiahla si neposlušné gaštanové vlasy do chvosta. "Čo povieš na tie lasagne?" "Sú výborné, láska, ako všetko, čo navaríš." Pohladkal som ju po ruke. Je o mne známe, že dievča si ma dokáže získať jedlom, no som zameraný aj na iné veci. Victoria ma uchvátila už na našom prvom stretnutí. Liam ma poslal do reštaurácie, bez toho, žeby aspoň čiastočne opísal výzor dievčiny, s ktorou mi vybavil stretnutie. Beznádejne som sa tam prechádzal, až kým neprišla. Vedel som, že je to ona. Plnšia vytvarovaná tvárička, husté gaštanové vlasy siahajúce po plecia a medovo zlaté oči plné iskričiek energie. Ona ma tiež spoznala, mala to však cez celú čiaru ľahšie, taký bledý zemiak, ako ja tam nebol. Sadli sme si a objednali si. Spomínam si akí sme boli nesmelí, ja som nepovedal jednu súvislú vetu. Druhé stretnutie už šlo lepšie, potom nasledovalo tretie, štvrté,... Zamiloval som sa, tak ako vtedy do Alicie. Mohol som sa jej zdôveriť so všetkým a ona sa so mnou trápila nad riešením danej situácie. Náš vzťah sa vyvýjal prehnane dobrým smerom, až ma zasiahol šialený nápad požiadať Vicky o ruku. Stalo sa to vlani na Vianoce. Vtedy sme boli aj s Louisom a Cassie na prázdninách, lyžovačke v Alpách, kde panoráma bola krásnejšia, než v mojich snoch. Zasnežené strechy chatiek, deti pobehujúce medzi výtvormi zo snehu a obloha naberala tyrkysový jas. Niet vhodnejšieho miesta. Vykročil som ku Vicky, ktorá stala za dreveným latovým plotom a nepohnute vnímala len nádherný výhľad na zasneženú hlbokú kotlinu. Dodal som si sebavedomia po dúšku vína a kľakol si ku kráske, ktorá mi ukradla srdce. "Victoria Lastingsová, milujem ťa tak, ako nikoho iného na tejto krútiacej planéte, dokonca viac než Nando´s," spravil som si prestávku a počúval jej smiech, "preto,... po istej skúsenosti (šarmantná Alicia, mi ešte stále sedela na jednom mozgovom závite), sa musím uistiť, že je to obojstranné. Či ma tiež tak ľúbiš, ako ja teba, či by si bola ochotná vychovávať so mnou stádo blonďavých a krásnych detí, či by si chcela byť len mojou. Vezmeš si ma?" Po líci jej stiekla slza. Vrhla sa mi do náručia. "Niall, ja... ešte nikdy ma nikto takto nádherne nepožiadal o ruku, no vlastne ma ešte nikto nepožiadal o ruku, ale viem, že toto bude tým najkrásnejším požiadaním o-" Prekrútil som oči a pritiahol si ju k sebe bezkyslíkovite blízko. Tak, aby mi hľadela do očí. "Takže tvoja odpoveď je kladná?" Pomaly prikývla a usmiala sa. Ten šťastný úsmev si pamätám dodnes.

Je vôbec možné, že som ju po troch mesiacoch, po- podviedol? A to ešte s Aliciou, dievčaťom, ktoré sa odrazu zjavilo pred mojím domom, krásne ako vždy, ustráchané a precitlivené. Toľko som ju nevidel. A teraz zasa. Niečo tam hore nám splietlo cesty a ja, ja som ju pobozkal. Ale viac nič, len krátky bozk, potom som ju odviezol domov, Čo si urobil? (Ničil mi život môj čertík v hlave). No, bola zima a,a... A čo podliak? Nothin, áno som hlúpy, sprostý dement. Bozkávať iné dievčatá a to ešte také utečenkyne ako Ali, mimochodom nič mi nevysvetlila a sľúbila, že mi vysvetlí dôvod jej úteku a skrývania, no mlčala sťa kapor. Vypínam, off, už to NIKDY nespravím, ďalšia chyba by zrujnovala môj vzťah s Victoriou, mojou snúbenicou. Znie to tak oficiálne...



Z pohľadu Melody

"Melly, otvor miláčik." Čo chcú? Neskomplikovali to už dosť? Prečo ma Zayn volá miláčik? Je opitý... Pretočila som stránku románu a ignorovala búchanie na dvere. Už nikdy odtiaľ nevídem, prečo som s tým hlúpym výletom súhlasila? Malo mi dopnúť, že tam bude aj Harry a celé to pretransformuje. Aj keď teraz to nie je jeho chyba.

Disneyland bol priemna oddychovka a vrátenie do detských čias. Mám fotku s Minnie, Mickey aj káčerom Donaldom! Bože, uvedom sa, si už na podobné hlášky stará koza.. ignorovať to! Káčera som videla aj bez masky a zírala aký je feši. Po spoločnej sexi fotke- bohužial s maskou, mi dal svoje číslo a zľahka ma pobozkal. Mali ste vidieť Haroldov face! Dokonale som sa vyhýbala svojmu bývalemu a s potešením môžem povedať, že aj on mne! Všetko perfektne vychádzalo až do nočného vstupu do hotela, kde nám Cassie rezervovala izby. Recepčná sa milo usmievala až kým neprišla na jednu pre ňu malú chybičku, ktorú vyslovila s absolútne pokojnou tvárou. "Prepáčte, ale došlo ku chybe. Miesto piatich izieb vám môžeme ponúknuť len štyri a to kvôli plne obsadenému hotelu. O pár dní, však odchádza manželský pár z izby 203, takže bude závada odstranená. Je mi to ľúto. Dúfam, že vám to nebude-" Už som to hrýzenie do pery a ukľudňovanie sa nevydržala. Vybuchla som. "Bla bla bla, samé kecy. Uvedomte sa,milá slečna! Rezervovali sme si 5 izieb a váš miliardový bezchybný hotel nám s kľudnou tvárou poskytne 4? Neviete počítať, alebo organizovať, skôr oboje, ako tak pozerám," uchechtla som sa, "myslím, že zrejme rozmýšľate, ktorého z chlapcov skôr pretiahnete, že?!" Všetci na mňa pozerali s otvorenými ústami, no mňa zaujímali len vlastné nechty. Červená mi ide..

Nasledovalo pár urážok od strany recepčnej, Hazza bol duchom neprítomný.

Tak tu teraz sedím, šatník Danielle&Liama je pohodlný, keby sem ešte banda prestala búchať, takmer vyhovujúci na čítanie a rozmýšľanie. Hodina prešla, kniha prestala byť napínavá. Z vonka nevychádzali žiadne zvuky, preto som pretočila kľúč a vyšla von. Danielle sa na mňa usmiala a poklepkala na miesto medzi ňou a Selah. Popíjali kávu a kecali. Z kabelky som vytiahla balíček JoJo Vextiek a prehĺtala gumové kocky. "Si vážne zvláštna, Mel. Takej ako ty už v celej Európe niet. Nedivím sa, že Harry po tebe aj po rozchode ide. Namôj veru som ešte nevidela babu s takýmito vlasmi." Selahine slová ma potešili. Usmiala som sa. Na obidve. Nejako už tú noc prežijem.



Páči sa? Možno trochu o ničom, no ďalšia už bude zaujímavejšia, kočky. Toto som proste musela napísať.

Ako som minule spomenula, jeden párik musím vyškrtnúť a rozhodla som sa pre Louího&Cassie. Ku nim už totiž nič také nemám. Prepáčte, Tomlinsonky! :/ x

Prázdniny

7. july 2012 at 8:43 | *Evush* |  ♥My universe♥

Prázdniny...



Zdravím, kočky :)) Možno by som mala pridávať časti častejšie, keďže sú teraz prázdniny, voľno, možno nuda, ale u mňa to je naopak :D Mám nabitý program, na ďalšiu časť AW ani za mak nedokážem prísť, teda niečo by tu bolo, ale keď si otvorím Word, snažím sa niečo aspoň trošku dobré napísať, nie, nie, musím to vymazať -.- Chystám sa na pár dní ku babke, zoberiem môj mini notebučik (nový počítač mám v izbe, ale ja preferujem skôr laptopy a notebooky) a budem sa veľmi snažiť niečo pridať. ;) Ešte vás chcem dopredu varovať, baby, že 17.-27. júla ideme s famíliou do Turecka a chcem si to tam parádne užiť, takže ASI pridám len nejakú jednodielovku, keď ma niečo vôbec napadne, no zrejme áno, lebo v novom prostredí čerpám nápady rýchlejšie, než sa mení počasie :D Pozdravujem, užite si prázdniny na plnú paru!! (:

Black Swan 2/2

4. july 2012 at 16:26 | *Evush* |  Jednodielovky

Black Swan 2/2






"Nie!," kričala som cez slzy, "mamu v mojich trinástich zrazilo auto! Upadla do kómy a je v nej doteraz! Už jej niet pomoci! Za týždeň ju odpoja..." poslednú vetu som ťažko vydrala z hrdla a rozbehla sa na chodbu. Harry so slzami v očiach ma zachytil, ale vydrala som sa z jeho objatia. Vonku začalo pršať v okamihu čo som vybehla na drsný chodník. Oblohu preťali blesky a na mňa padali ťažké krúpy. Už to ďalej nevydržím. Ja už nemôžem. Zrak sa mi zahmlil a vydela som už len čierňavu, ktorá ma pohĺtila.



Zobudila som sa na teplé slnečné lúče, ktoré ma pošteklili na tváry. Ponaťahovala som si stŕpnuté končatiny a otvorila oči. Posteľ, v ktorej som ležala bola mosadzná, s veľkými rozmermi a jemnými obliečkami. Pred mojou posteľou bol v indickom kvetináči zasadený ohromný fíkus. To mi už stačilo. Kde to som?! Skôr, ako som stihla vymyslieť možnosť na moju nezodpovedanú otázku, dvere v rohu miestnosti sa jemne pootvorili a vstúpil vysoký chlapec s neposlušnými kučerami. Harry. "Môžem?" spýtala sa s obávajúcim úsmevom. Prikývla som a posadila sa. "Mama je závislá na rastlinách a na tieto obrie fíkusy nedá dopustiť," prerušil ticho a ukazovák nasmeroval na rastlinu, ktorá ma ako prvá upútala pri prebudení. Je mi jasné, že sa snažil odbočovať od včerajšej udalosti. Zrejme všetko, čo som vykladala pánovi Twistovi počul. Teraz nie je popredné, či načúval, alebo len nechtiac, keď si išiel pre pohár, čo ja viem, džúsu. Bolo mi to viac než jedno. Vtom mi to doplo. Chytila som sa za čelo. "Och, babka! Musím jej zavolať!" Pozrela som na prekvapeného Harryho. "Kde mám kabelku?" Ukázal na komodu pri bielizníku. Vyhrabala som môj starý mobil, ktorý bol už riadna šunka a potreboval vymeniť. Ale kde zoženiem peniaze? Chodím po brigádach, pomáham v domove pre seniorov, upratujem v supermarketoch,... Všetky peniaze však idú na mamu a z babkiným dôchodkom sa nedá bohvieako žiť v luxuse. Vytočila som babkine číslo a čakala, mrknúc jedným očkom na Harryho. Vtedy som si uvedomila, že už na sebe nemám moje pôvodné oblečenie. Moje telo spočívalo v neznámej voľnej tunike a trištvrťových teplákoch, ktoré mi namiesto po kolená, siahali pár centimetrov nad lýtkami. Zmraštila som obočie, ale to už sa v mobile ozval babkin trasľavý hlas. "Srdiečko? Och, Cara, si v poriadku?" Vzdychla som si. "Babi ja...áno, v absolútnom poriadku, len- "

Harry mi vytrhol mobil spod ucha."Dobrý deň, pani, hmm." Maddisonová, naznačila som ústami. "Pani Maddisonová. Vaša vnučka je v poriadku, odveziem ju okolo večera. Som Harry Styles, nepoznáme sa, ale s Carou sa.. kamarátime len krátko. Je v poriadku, nerobte si starosti." Večer? Čo tu budem dovtedy robiť? Ale žasla som nad Harryho.. schopnosťou komunikovať a vymaniť si cieľ, teda aspoň dúfam. "To je dobré, mládenec. Som rada, že Cara sa po dlhšom čase opäť zabáva a to ešte s chlapcami. Daj na ňu pozor prosím, a nič nevyveď." Babkin výrazný hlas som počula aj ja a od hlavy po päty sa začervenala. Harry sa zaškeril a ukončil hovor. "Prebiehalo to hladko, čo povieš?"

Usmiala som sa a vypustila na neho všetko, čo mi vŕtalo v hlave. "Hej, tak pomaly. Všetko ti poviem, len poď sa so mnou na chvíľočku prejsť." Takto? Ukázala som na svoje oblečenie. "Myslel som, že si až prehnane skromná," podpichol ma. Oblečenie mi už vyschlo a tak som sa pohodlne obliekla do svojej veľkosti.

Na čerstvom vzduchu sa mi jemne prekrútil žalúdok, až ma Harry musel podoprieť. Z kabelky som si zobrala tabletku a zapila ju minerálkou. "Cara, ty berieš lieky?!" "To je dobré, som v pohode." "Ale.." pozrel na mňa ustarostnene. Usmiala som sa na neho. "Vážne, len mi lekár predpísal tabletky na ..bolesti a celkovo vyčerpanie." Z ničoho nič ma chytil za ruku a viedol ku autobusovej zastávke. "Harry, čo to?" "Pššt," zakryl mi ústa dlaňou. Čakali sme zrejme na spoj a Harry telefonoval. Pred autobusovou zastávkou zastal vysoký červený poschodový autobus (zabudla som, ako sa volá :D), no nikto sa do neho nechystal. Harry ma chytil okolo pásu a vyšli sme na poschodie. "Ehm," žiadala som si vysvetlenie. "No vieš, je fajn, keď ti vietor fúka do vlasov, z výšky vidíš prebúdzajúci sa Londýn a môžeš to v pohode všetko vysvetľovať. Stretli sa nám pohľady. "Tak, kde začať. Nechcel som načúvať, ale keď som išiel okolo kuchyne, kde si bola s Robinom, tak som tam nejako skamenel a počul vás," pregĺgol "od časti, keď Robin hovoril o tom letnom romániku. Keď si utiekla, išiel som ťa hľadať a našiel ťa v daždi na chodníku, v búrke." Prešúchal si oči. Takže počul všetko. Potiahla som si hánky. Preniesol som ťa do voľnej izby a Gemma ti zrejme požičala náhradné oblečenie." Som asi vážne podvyživená, keď mi aj Gemmine oblečenie bolo veľké. Prešli sme do zákruty a vietor mi prefúkal vlasy. Dole sa blýskli fotoaparáty. Bravo, zajtra budem na titulke časopisov s podnádpisom kto je to tajomné dievča, po boku Harryho Stylesa? Harry si vzdychol a lakťami sa oprel o zábradlie.

"Robin chcel vedieť,...či dneska môže navštíviť tvoju mamu. Keď odmietneš, pochopí to." Harry zbledol. "Ako by som mohla odmietnuť? Mama ho milovala, možno, keby sa to lepšie vyvinulo,..bol by môj otec. Ale nie, život je raz taký."

Jemne ma objal okolo drieku a súcitne pobozkal na líce. Autobus prešiel ešte niekoľko kilometrov. Harry ma celý čas držal v náručí. Pred ich domom sa pán Twist opieral o múr a fajčil. Oči mal ešte červené a smrkal. Jemne som sa vykrútila z Harryho náručia a podišla k nemu. "Pán Twist, mohli by ste ísť so mnou do nemocnice už teraz, keď - " Pripučil ohorok a prikývol. "Daj mi chvíľku, Cara." Obrátila som sa k Harrymu. So slzami na krajíčku mu prsty prešli po mojom líci a kopírovali krk, bradu, pery. "Ešte sa uvidíme, moja Black Swan." Pozerala som ako šikovne píše svoje číslo na papierik. Prsty sa nám jemne dotkli pri podávaní lístka a ja som zacítila, zimomriavky prechádzajúce až po ramená. Poslednýkrát som pozrela Harrymu do očí a ponáhľala sa k autu pána Twista. Navigovala som ho k nemocnici, kde leží mama.



Doktor ma súcitne pozdravil a s pánom Twistom, ktorého som predstavila ako maminho brata z Austrálie (je to predsa prijateľnejšie tvrdenie, ako reálne, číže mamin dávny frajer, no nie?) sme vstúpili na nemocničnú izbu, kde už ležala skoro 5 rokov. Moja mama leží v kóme 5 rokov, neotvorila oči 5 rokov! A ani ich už neotvorí... Nevidela moju nedávnu maturitu, prvého chlapca, nevidela ma dospieť. Teraz už ani nezažije moju svadbu, vnúčatá, ani skončenie vysokej, na ktorú zatiaľ nemám peniaze. Automaticky som prikročila k mame, pobozkala ju na čelo a nechala padať malé slzičky na jej tvár. Pán Twist sa posadil na kraj maminej postele a položil si svoju dlaň na jej. Hruď sa jej pomaly, naprogramovane dvíhala a klesala. Doktor má pravdu. Pri živote ju drží už len vzduch, ktorý jej napájajú do žil. V nebi jej bude lepšie. Stretne sa s mojím dedkom a bude krásny anjel. Ten najkrajší. Neregistrovala som slová pána Twista, smerované mame a nechala ich osamote.



Je 20. septembra 2012, deň poslednej rozulúčky s mamou. Nepoviem pohreb, nie. Znie to príliš temne a mama bola vždycky také slniečko; kypryla radosťou, vtípkami a tešila sa zo života.

Stála som v čiernych šatách, ktoré mali rovnakú farbu ako moje vlasy, tmavých lodičkách a na krku sa mi vynímala najväčšia cennosť Maddisonovcov. Mamin strieborný náhrdelník s trávovozeleným vysiacim kryštáľom, ktorý mal jej oči. Odvtedy, čo mamu odpojili som sa s nikým okrem babky nerozprávala, aj s ňou som prehodila len niekoľko viet denne. Potrebovala som byť sama. Spomínať a plakať sama. Na Harryho som si spomenula každý večer pred spaním. On bol bol moje jediná radosť, ktorú som posledné roky zažila. Pomyslenie na jeho úsmev, oči, nežné dotyky mi pomohol zaspať. Ale nezavolala som mu. Na to som nemala odvahu. Chcela som sa s ním porozprávať a zasmiať sa, no zdalo sa mi to nefér voči mame. Teraz naozaj zomrela, nemohla som vidieť jej jemné črty tváre, krásne plné pery, ani drobné ruky, ako keď bola v kóme. Bolo príliš skoro usmievať sa.

Babka stojaca vedľa mňa mi stisla ruku. Jej drsná vráskavá koža pohladila moju a vtedy som si uvedomila, že ona je moja jediná rodina, ktorá mi ostala. Musí sa ešte dlho držať a ja spravím čokoľvek, čo bude žiadať, potrebovať. Rozlúčka s mamou sa už pomaly začínala, ľudia sa zbierali. Kňaz sa postavil pred dieru v zemi pripravenú na spustenie truhly. Kde je pán Twist? Keď to zmešká... to sa nestane, sľúbil mi, že príde. V kútiku duše som dúfala, že príde aj Harry. A moje prosby boli vypočuté. V bráne cintorína stáli títo dvaja muži. Jeden, ktorého milovala mama a druhý, ktorého asi ľúbim ja. Harry ma pohľadom našiel v dave a pozreli sme si do očí.

Celé to prebiehalo nejako slepo. Akoby som bola za stenou a všetko to nevnímala, nepočula. Keď ma babka jemne postrčila, uvedomila som si, že je asi môj čas. Pristúpila som ku diere a opatrne na truhlu hodila tri čierne kvietky s modrými piestikmi zviazané bielou mašľou. Tri Cary. Chvíľu som tam ešte stála a tak, aby to počula len mama som pošepkala pár úprimných viet.

Rozlúčka sa skončila a ľudia sa rozchádzali. Pozrela som na pomník, na ktorom stálo: Tu odpočíva najlepšia žena na svete, Simone Maddisonová, 1975-2012. Mama zomrela ako 37- ročná, v skutočnosti však už bola prakticky mŕtva ako 33- ročná, keď ju zrazilo auto. To čo nasledovalo, už nebol život. Niekto ma zozadu objal a pobozkal na líce. Tie plné pery som spoznala. Boli Harryho. Rýchlo som sa otočila a hlavu mu zaborila do hrude. Neplakala som, aj keď tomu už bolo blízko. Cítila som jeho búchajúce srdce a ľudské teplo pod košeľou. Palcom ma hladkal po krížoch a pery mu spočívali na mojich vlasoch. Nadvihol mi bradu a jemne sa približoval. Zavrela som oči. Pobozkal ma na pootvorené ústa a pokračoval čoraz vášnivejšie. Začala som spolupracovať. V našom bozku bolo všetko utrpenie, láska, smútok aj šťastie, ktoré sme cítili. "Ľúbim ťa, navždy moja Black Swan," zašepkal mi Harry do uška a do rúk vložil mamin obrázok čiernej labute.



Otrepem si hlavu o stôl. Vážne. Au! No dobre, ale sú prázdniny a ja som zatiaľ pridala len jednu časť?! Sh*t! Ale vážne, mám nabitý program, alebo mám migrény z toho tepla, alebo usilovne a dlho plávem v našom bazéne a spaľujem tuky. Neviem sa dočkať piatku, to konečne pôjdem ku koňom do klubu, lebo tréner sa vrátil z Maďarska. Viem, že vás to možno nezaujíma, ale ja tieto zvieratká ľúbim rovnako ako mojich One direction. Pocity neprekryjem. Ešte raz sa vám chcem ospravedlniť, kočky, že som tak dlho nič nepridala....

Ehm, ešte jedna vec. Táto druhá jednodielovka je takisto taká smutná, frustrujúca možno, ale taký je život a hlavne môj mozog, ktorý je práve nastavený na smútočné tlačítko. Ale niet obáv, zachvíľu ho prepnem na happy a ďalšia jednodielovka bude mať zábavný priebeh, možno sa mi podarí vymyslieť nejaké vtípky, ktoré doma strúham stále. Práve píšem aj iný príbeh, taký fantasy- romantický, ale nie je o 1D,tak neviem, chceli by ste si to skúsiť prečítať? Myslím tým, že by som to sem zavesila. Och, zase ide v rádiu tá prekliata pesnička Somebody That I Used To Know od Gotye, ja ju teda nenávidím. Ale to je len môj názor...

Ďakujem, každému, kto si to prečítal, myslím Black Snow, nie moje kecy tuto dolu :D a vážne vás ľúbim, baby. :)x