Will You Love Me Tomorrow?

23. june 2012 at 11:49 | *Evush* |  Jednodielovky

Will you love me tomorrow?






Bežala som. Hnala sa ako tornádo cestou- necestou a vrážala do ľúdí. V tejto chvíli mi to bolo jedno. Srdce mi krvácalo a rozum som už dávno stratila.V mojej hlave bol len on. Aj keď on už dávno nie je. Našli ho postreleného na brehu rieky. Stratil príliš veľa krvy. Možno by som si mala vydýchnuť.... no ja to nedokážem. Bola som s ním prilíš spätá, spravila som všetko čo povedal, akceptovala jeho fet, alkohol a každodenné podvádzanie. Malo to len jednu príčinu, tvrdo som sa zamilovala. Nikdy som nebola nejaká krásavica, playmate magazín by sa nado mnou len ľútostivo zasmial. No on mi povedal, že som pre neho tou najkrajšou, povedal, že ma miluje. Teraz viem, že to bola len LOŽ! Potreboval prachy na fet a preto mi do očí hádzal klamstvá. Ten chalan mal anjelské meno, volal sa Arnie Angel, už som bola takmer spätá s jeho priezviskom, Esmeralda Angelová, Esmie Angelová. Neznie to krásne? Aspoň navonok.

Prebehla som okolo internetovej kaviarne. Vnútri to tak krásne voňalo, to teplo z pariacich horúcich čokolád som priam cítila. Snehové vločky mi padali na tvár, keď som tam nerozhodne stála a pozorovala ľudí, ktorí kráčali dnu. S poslednými librami, ktoré mi ležali vo vreckách som vstúpila do vyhriatej internetovej kaviarne a išla si objednať. "Jednu kávu s dvoma kockami cukru, poprosím," usmiala som sa na dievča za pultom a usadila sa za nenápadný laptop v kúte. V gmaili som si zrakom prešla poštu. Samé nezaplatené účty, zachvíľu ma vyhodia z bytu a mne ostanú len spomienky. Vzdychla som si a unavene otvorila novú kartu v googli. Kávu mi medzitým doniesli a ja som so zatvorenými očami lahodne pochlipávala polevu na vrchu, až kým nezmizla. Zrak sa mi zastrel a na obrazovke laptopa sa začali premietať moje spomienky v inom vyznení.

Unavene som ležala v tráve a odhadovala veci z oblakov. Vtom si ku mne ktosi kľakol. Jeho nagélované vlasy a belasomodré oči ma zaskočili. Poznám ho? Nahol sa ku mne a vášnivo ma pobozkal. Cez nenásytne bozky som v diaľke zbadala krásneho chalana so strapatými hnedými vlasmi a zlatou tváričkou. Nesúhlasne krútil hlavou. Bozkávajúci blonďák sa odo mňa odtrhol a neodolateľne sa usmial. "Sorry, nemysli si o mne hneď to najhoršie, prosím. Práve som prežil krutý rozchod a potreboval som niečo podobné s takou kráskou, ako si ty." To bolo moje prvé stretnutie s Arniem. Obrazovka sa nachvíľu vypla a potom sa tam zjavila ďalšia spomienka, ktorá sa stala o niečo neskôr ako prvá.

Arnie ma chytil okolo pliec a ťahal ku nejakým čudákom, ktorý sa opierali o špinavú osprejovanú stenu. Fajčili a jeden mi vydýchol dym priamo do tváre. "Arnie, je to tu desivé. Poďme radšej niekde inde. Hocikde, napríklad na pizzu."

Arnie sa desivo zasmial. "Že na pizzu...hrabe ti, alebo si vážne taká padavka, Esmie?!" Strápnená a s červenájucou tvárou som Arnieho poslušne nasledovala ku tým mužom. "Čau, starý. Ako sa má Mandy? Poslúcha, zlatíčko? Zapáľ mi!" Arnie si vytiahol z vrecka naraz tri cigarety, priložil si ich k ústam a čakal kým mu ten muž zapáli. Vytreštila som oči. "Arnie, ty, ty fajčíš?" Muži sa pobavene rozosmiali. "A keby si vedela ako, mačička." Jeden mi ponúkol cigaretu a Arnie mi ju hneď aj zapálil. Očakával, že si ju vezmem. Ale... Pri sebe som zase zbadal toho krásneho chlapca so strapatými hnedými vlasmi. Pozeral mi do očí a chytil ma za rameno. Pozrela som na mužov. Nič divné si nevšimli. Oni ho nevidia?! Arnie mi ešte stále núkal cigaretu. Pozrela som na chlapca. Na ruku si fixkou napísal Louis. Jeho meno, pomyslela som si. On nemôže rozprávať?! Pozrela som na cigaretu a následne na Louisa. Mám, naznačila som ústami. Prudko zavrtel hlavou. Arnie začal byť netrpezlivý a surovo mi ju strčil do úst. Louis ho kopol, no vyzeralo to tak, že Arnie si nič nevšimol. Louis je duch? Arnie mi vytiahol cigaretu z úst, na čo som sa rozkašľala a pred všetkými ma pobozkal.

Spomienka číslo 3. Bol deň mojich sedemnástich narodenín a ja som mala neskutočne dobrú náladu. Tancovala som po ulici a chlapci na mňa žmurkali. Vymýšľala som čo mi pripravil Arnie, aké prekvapenie. Vie, že mám narodeniny, pripomínala som mu to týždeň pred tým. Docupitala som k Arniemu bytu a nesmelo zaklopkala. Nikto neotváral. Ani po ďalších troch pokusoch. S obavami som pootvorila vchodové dvere. Bolo otvorené. Louis sedel dnu a nemo hľadel na dvere spálne, odkiaľ vychádzali čudné vzdychy. Louis si ma všimol a vystrúhal smutnú grimasu. Nesnažil sa ma zastaviť, keď som prerazila dvere Arnieho spálne a naskytol sa mi pohľad na nahého Arnieho a nejakú šľapku. Robili to priamo pred mojimi očami, až kým si ma Arnie nevšimol. Rozbehla som sa ako o dušu a ignorovala Arnieho výkriky za mnou. Arnie potom za mnou večer prišiel do bytu, ktorý mi nedávno kúpili rodičia pre väčšie súkromie. Keď Arnie zazvonil, hrala som s Louisom karty. Značne viedol. Vydala som sa k dverám, no Louis ma chytil za ruku a snažil sa ma zadržať. Nechápala som prečo, v tomto čase mala za mnou prísť babička a doniesť koláče, ako každú nedeľu. Vykrútila som sa Louisovi a otvorila dvere. Nestála tam však babička, ale Arnie. Snažila som sa mu zabuchnúť dvere pred nosom, no bol rýchlejší a pritisol ma k stene. "Zlatíčko, ľúbim ťa. Nikdy by som nezabudol na tvoje narodeniny. To čo si videla, ja.... Samantha sa na mňa doslova vrhla a ja som jej v tom nemohol zabrániť." "No nevyzeralo to tak," pozrela som na Louisa. "Ten tiež pokrútil hlavou." Arnie sa otočil smerom, kde stál Louis. "Ale ty mi MUSíŠ veriť, si predsa moje dievča a... čo stále pozeráš do nema? Máš nejakého imaginarného kamoša?!" Začervenala som sa. "Tak prepáč mi už, miláčik. Už sa to nestane," zašepkal mi Arnie do uška a začal ma bozkávať. Vyzliekol mi šaty a mne sa zahmlil zrak.

Spomienka číslo 4. Ležala som v Arnieho náručí a pozorovala Louisa. Nie je veľmi nadšený mojim vzťahom s Arniem. Ale ja ho ľúbim. Už celý polrok nič nevyviedol a ani som ho nepristihla v posteli s iným dievčaťom. Chodíme spolu po parku, na zmrzku a bozkávame sa v kaviarniach, ako každý normálny pár. Arnie mi hovorí ako mi to sluší v tých nových džínoch a ja jemu, ako ho milujem. No proste 100%. Arnie sa z ničoho nič postavil a vzal mi z rúk vanilkový nanuk. "Zlato,.. už to s tými sladkosťami dosť preháňaš." Nechápavo som na Arnieho pozrela. "Ako to myslíš?" "Noo, že si dosť pribrala. Začínajú sa ti guľatieť krivky." Vydesene som pozrela na svoje bruško. Bolo ploché ako doska. Alebo sa mi to iba zdalo? Vrhla som zúfalý pohľad na Louisa. Na doštičku napísal: Ten hlupák ťa iba provokuje, Esmie. Si nádherná a plochá ako prútik, tak ako vždy.Mala som sto chutí Louisa vybozkávať do nepríčetností, no čo by si o mne Arnie pomyslel, že sa muckám so vzduchom? "Arnie, vráť mi ten nanuk a prosím, nezapáraj do mňa už." Ani neviem, ako sa do mňa dostalo toľko odvahy. Zaskočilo to aj Arnieho. Tvár skrútil do zachmúrenia a vyštekol na mňa: "Si tučná rozumieš?! A takto sa so mnou nebudeš rozprávať! Včera si mi nedala prachy, z čoho mám podľa teba platiť fet?!" Vyšpúlila som oči, že to povedal takto priamo. Už dlhšie viem, že tie peniaze, ktorými ho každodenne zásobím, nepoužíva na platenie liečby chorej sestre, alebo na platenie splátok bytu. Pred dvoma mesiacmi sa ku mne nasťahoval, potom čo mu zhabali byt, lebo neplatil splátky. Zistila som, že tie peniaze utráca na drogu a čisté striekačky. A to týždeň dozadu, keď si na krajnej uličke, kde som ho sledovala, vymenil libry stiahnuté v gumičke za niekoľko kilogramov nejakého bieleho prášku, kokaínu, heroínu....je mi to jedno. Dôležité bolo to, že som zistila, že môj priateľ droguje. Nikdy si nič nevpichol predo mnou,takže to bol taký náraz do zad. O mojom sledovaní som mu nepovedala ani ň, ešte by ma obviňoval z toho, že nemá žiadne súkromie. Teraz, keď sa tak otvorene priznal, som si vydýchla a pevne sa rozhodla, že už mu žiadne prachy nedám. Nech s tým prestane, keď ešte nie je v takom zlom štádiu, žeby sa musel ísť liečiť zo závislosti. Alebo je?! "Ja ti už nedám ani dolár, Arnie! Prestaneš s tým, len si ubližuješ, preboha! A prečo?"

Zdvihol ku mne ruku a silno ma udrel po líci, až som spadla na zem. Poobzerala som sa okolo seba. Louis tu už nebol. Neostávala mi iná možnosť, len sa zbaliť a vypadnúť preč, vypadnúť z tohto vzťahu. Pre mňa, za mňa, nech si tento byt nechá, pôjdem bývať k rodičom. Len nech mi už neubližuje....


Spomienka číslo 5. Louisa som už nevidela. Asi ostal spokojný s tým, že som to ukončila s Arniem a jeho misia bola u konca. Bol niečo, ako môj anjel strážny, vždy pri mne.

Opaľovala som sa pri bazéne a trávila letné počasie. Vtom mi zablikal mobil. Dve nové správy. Pravou rukou som si zastrela zrak pred ostrým slnkom a žmúrila do mobilu. Jedna správa od operátora, bla bla a druhá od.... Bruna. Bruno bol Arnieho kamoš a veľmi som si ho obľúbila. Boli nerozlučnou dvojkou, až kým Arnie nezačal fetovať. Vtedy si Bruno povedal dosť!, podobne ako ja. So zatajeným dychom som začala čítať.

Milá Esmie,

musel som ti to napísať. Viem, že si Arnieho milovala a preto ti to musím povedať. Aspoň prostredníctvom SMS- ky. Arnie už nie je. Našli hopri brehu rieky. Jej názov nie je potrebný. Postreleného, stratil veľa krvi a našli ho príliš neskoro. Vinník je neznámy, no ja si myslím, že to bol nejaký jeho "kamarát", s ktorým sa hádal o drogu, keďže sa pri ňom našiel rozsypaný prášok a v ruke pevne zvieral balíček od heroínu. Toto som ti chcel povedať. Prosím, nič si nesprav, Arnie si to už len kvôli tebe zaslúžil. Niesom krutý, skôr realistycký. Ahoj :/

Skočila som do bazénu a vrešťala tam ako pomiatnutá. Snažila som sa utopiť, držala som sa pod vodou a trhala si vlasy. Zacítila som teplé ruky na mojich bokoch. Brat ma vytiahol...



Obrazovka laptopa sa vypla a ja som pozerala už len do tmy. Vidina? A kto bol ten Louis? Poobzerala som sa okolo seba a niekoľko stolov predo mnou na mňa pozeral...Louis. Vpíjal sa mi do očí a slzy mu stekali po lícach. Postavil sa, zamieril ku mne a otvoril náruč. Hneď som sa mu do nej vrhla. Potom som vyhľadala jeho pery. Stretli sa nám v dlhom nežnom bozku. Louis ma zobral do náručia a vybehol von z kaviarne. Bežal so mnou až k nejakému drevenému domčeku, kde ma opatrne pustil do prúteného kresla ku krbu. "Nepoznám ťa, viem len tvoje meno, Esmie a poznám tvoje spomienky. Jediné čo viem, je to, že ťa ľúbim. Nikdy ti neublížim." S úsmevom som mu ukazováčkom prešla po lícnej kosti. "Môj anjel strážny," zašepkala som, "ale.. budeš ma ľúbiť aj zajtra?" Miesto odpovede ma sladko pobozkal na čelo. "Forever. I promise."


Ach... je to dlhé, no nechcelo sa mi to rozdeľovať a napínať vás, kočky. Milujem šťastné konce, ako ste si už všimli. Jediné, o čo vás chcem poprosiť, je aspoň slovný komentár, každá ktorá si to prečíta. :)xxx


 

4 people judged this article.

Comments

1 :( :( | 23. june 2012 at 17:46 | React

Nic moc :(( lepsie by bolo, keby si pridala niektoru z rozpisanych. Tato jednorazovka nebola dobra

2 miki miki | 25. june 2012 at 14:09 | React

Mne sa to páči :) je to super sa už teším na ďaľšiu jednodielovku :))

3 Evush Evush | Email | Web | 25. june 2012 at 18:55 | React

[2]: joj, miki moja, tie tvoje komenty ma vždy tak potešia :**

4 Evush Evush | Email | Web | 25. june 2012 at 18:57 | React

[1]: dík za názor, v pohode to beriem a je to lepšie ako klamstvo :)

5 Tins Tins | 4. november 2012 at 18:54 | React

mne sa to páčilo :) nič podobné som ešte nikdy nič nečítala.. fakt super :)

6 Mrs. Horan Mrs. Horan | 22. december 2012 at 21:46 | React

Je to sladke :)

7 Arkanta Arkanta | 14. january 2013 at 9:54 | React

Moc se mi to líbí :)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement