Life is a hard road to success 6.časť

30. june 2012 at 11:07 | *Evush* |  Life is a hard road to success

Life is a hard road to success



Zdravím, kočky. :) ) Páči sa vám táto poviedka? Nie je dosť nudná? Teda občas, možno ani nie, no ja mám z toho menšie depky, stále keď napíšem novú časť. Páči sa im, nepáči? Obkukávam gmail, či som dostala nové komentíky a tak... :) Dneska som bola u babky a dostala mega nápad na ďalšiu jednodielovku, niečo som tam totiž objavila..... mamčine ľúbostné dopisy! No skôr jeho- ona doňho taký blázon nebola- veď to bol a asi aj je arab....!

Ups, už som toho prezradila dosť veľa, ale ja meliem čo mi príde na jazyk, picne ma z toho :DD Pre anonymitu končím tému maminine ľúbostné listy a slávnostne uvádzam do svetla reflektorov 6. časť L.I..... neznášam ten názov, dúfam, že vám nevadí :)) + meno Hayle som zle skomolila- má to byť Hayley, tak to nejako prehliadnite ;) Už FAKT končím :) xx


-6.časť-


--

"Prepáč, už musím ísť. Ak si si nevšimol, práve mi po piatich rokoch dorazila sestra," prudko som sa obrátila a dala sa do behu. "Počkaj! Agnes, prosím." Ani som sa neobzrela. Prečo som taká? Prečo stále utečiem? Prečo je ku mne taký dobrý? Prečo sa desím pripustiť si ho k telu? Prečo???

--



Hayley nechal William ubytovať hneď vedľa mojej komnaty, ale ja som vedela, že je to aj tak zbytočné. Moja malá sestrička sa odo mňa nepohne ani na krok. So mnou bude v posteli zaspávať, so mnou bude preberať všetky detské klebety a trápenia... budeme sa snažiť dobehnúť zmeškaný čas. V noci sa Hayley s trhnutím zobudila a celá spotená vyskočila na nohy. "Hayley, čo sa deje?" moje oči si zvykali na tmu. "Ach, ja len.. zobudila som ťa?" Pritiahla som si ju k sebe. "Čo to tu táraš, ty malé strašidlo- o mňa si nerob starosti. Mala si nočnú moru?" Vzdychla si. "Tentoraz to boli len dve, ale dosť zlé." "Ako to myslíš, že len dve?" Zahľadela sa von oknom. "Urobila som niečo zle. Viem to. Ináč by si na mne Boh takto nezasadol. Zaslúžim si to, Agnes. To je v poriadku." Pregĺgla som. Už keď Hayley posielali do toho kláštora, vedela som, že ju naučia byť veriacou. Veriacou v Boha. Tak neviem, prečo ma to teraz tak zaskočilo. "Hayle- ako dlho to trvá?" "Myslíš,ako dlho mám nočné mory? Taký polrok." Hlas sa jej jemne triasol. Na jazyku som mala ešte kopu otázok, ale šmahom ruky som ich zamietla a pevnejšie zabalila sestričku do deky. "Túto noc sa ti už nezasnie ani maličká nočná mora, Hayley. Sľubujem," povedala som a pobozkala ju do vlasov.



Ráno som sa zobudila zavčasu a nehlučne, aby sa spiaca Hayley neprebrala, som si sadla na stoličku oproti posteli a pozorovala ju. Hrudník sa jej pokojne dvíhal a klesal,ústa mala poloootvorené, vyzerala tak nevinne. Potichu som prešla ku šatníku a vytiahla voľnú dlhú blúzku so zúženými rukávmi. Na to som si obliekla teplé bolerko a moje nohy padli do vysokých elegantných lodičiek od Emmy. Vlasy som si- ako inak, upevnila do drdola a pery pretrela troma vrstvami tmavo- hnedého rúžu. Mrkla som na seba do zrkadla. Takých 25 by som si určite typla. To je dobre, aspoň budem pôsobiť dospelejšie a mať pred ľuďmi väčšiu autoritu. Potichu som prekráčala dole. Raňajky sa ešte nepodávali, tak som svoj voľný čas miesto pomoci princeznej, alebo v kuchyni,... využila na rannú prechádzku. Kráčala som po kamennom chodníčku, ktorý obchádzal hrad. Vtom za sebou začula kroky a strhla sa do tej strany, kde doliehali. Nikto tam nebol. Pokrútila som hlavou a pokračovala v ceste. Táto situácia sa veľakrát zopakovala. Sleduje ma niekto? Poslepiačky som do niekoho vrazila. Bol to Harry. Upieral na mňa zrak. "Agnes, prosím..." Zahrýzla som si do pery a utiekla preč. Nesnažil sa ma zadržať. Ako sa tu vôbec dostal? Ľudia z dediny nemajú na hrad prístup. Práve teraz ma to však nezaujímalo. Raňajky už boli v plnom prúde a pri stole s Emmou som zbadala Hayley. Oni jej to dovolili? Poslednýkrát som vdýchla čerstvý vzduch a zacítila kvapky dažďa na mojich ramenách. Obloha bola zatiahnutá a v diaľke sa zaleskol blesk. Búrka, pomyslela som si a ponáhľala sa k sestre a najlepšej kamarátke. Bol tam však ešte niekto... Liam. Niečo šepkal do ucha Hayley a tá dostávala kŕče od smiechu. Keď si ma všimol, odtiahol sa od nej. Objala som dievčatá a s ostrým pohľadom upretým na Liama, zahryzla do kúska ovčieho syra. "Ako to skončilo, veličenstvo?" naliehala malá. "Rozprávajte, no tak. Prečo ste prestali?" pridala sa Em. Liam zakašľal a pozrel na mňa. To už prásklo moje nervy a namosúrene som sa zdvihla zo stoličky. Stále na mňa smutne pozeral. Neuniesla som to a kývla mu hlavou aby ma nasledoval. "Ehm, prepáčte, dámy. Ešte mám istú povinnosť a tuto Agnes sa rozhodla, že mi s tým pomôže. Večer sa tešte na pokračovanie historky kôň a lá môj priateľ Frederik." Pritom názve som sa pousmiala a rýchlym krokom smerovala ku kráľovským stajniam. Vzduch bol čistý, tu nás nikto nezačuje. Unavene som padla do senníka a pozrela na Liama, ktorý stál predo mnou. Usmieval sa. Jemne sa ku mne naklonil, ale nič nenásledovalo. Len sa mi díval do očí. "Vieš mi to vysvetliť?" moja tvár ostávala kamenná. "Čo také?" Rozpustil mi vlasy a pohrával sa s pramienkom mojich hnedých vlasov. "Všetko," povedala som stručne a odtiahla sa. Ticho prevládalo niekoľko minút. Odpovede som sa však dočkala v inej variante, ako som predpokladala. Pritiahol si ma späť a svoje pery spojil s mojími. Nespolupracovala som, ale ani sa nebránila. Chlapci o mňa mali záujem veľakrát, ale ja som ich ignorovala. Moja panovačnosť ničila vzťahy. Asi som sa bála a bojím sa toho doteraz, keď som už dospelá. Bozk ukončil, ale jeho pery stále spočívali na tých mojich. Zavrela som oči. "Čo to ten chlapec so mnou robí? Žeby som sa jemne zaľúbila?" Odtiahol sa a oprel sa o stenu senníka. Cítila som na mne jeho pohľady. "Čo to bolo?" vysúkala som sa z rozprávky. "A už je z teba zase zlá víla," zasmial sa. "O čom to rozprávaš?" vyštekla som na neho a prekrížila si ruky na prsiach. "Akoby sa v tebe ukrývali dva životy. Prvý je milý, láskavý, nevinný a dobrosrdečný, pripomínajúci princeznú a ten druhý, noo... drzý, panovačný, plný zlých predsudkov, teda zlá víla." Pousmiala som sa. Má ma dokonale prečítanú. "Škoda, že nevieš o treťom živote," prisadla som si ku nemu. "Predstavíš mi ho?" objal ma okolo pliec. "Keď príde čas," pobozkala som ho na líce. "Ale Liam.... budeme len priatelia," pošepkala som mu do ucha. Chytil ma za zápästie, keď som sa pokúšala vstať. "Dobrí priatelia," smutne sa na mňa usmial.



Liam

"Ale Liam.... budeme len priatelia," pošepkala mi do ucha. Zacítil som pichnutie pri srdci. Žeby som sa do nej naozaj zamilova? Nie, to predsa nemôžem, robím len svoju prácu, ktorú však nedokážem dokončiť. Už teraz to viem.. takej krehkej dievčine nedokážem ublížiť, keď som spoznal jej rodinu- Zayna, Hayley... všetko dobré duše, aj ona medzi ne patrí. Musím jej pomôcť. Oni ju zabijú....... ale prvé čo musím urobiť, je ísť za -(neskôr sa dozviete meno) a nahlásiť the end. Neviem ako zareáguje, neviem čo urobí, jediné čo viem, je silná túha v srdci. Agnes sa už zberala na odchod, no ešte som ju chytro schmatol za zápästie. "Dobrí priatelia," môj úsmev bol plný utrpenia a hlavne viny. Zbadala to? Som obyčajný pokrytec, uznávam. To čo som chcel spraviť.................

 

3 people judged this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement