Life is a hard road to success 5.časť

22. june 2012 at 11:51 | *Evush* |  Life is a hard road to success

Life is a hard road to success



Hallo! Hello! Aloha! Bonjour! Ciao! Viac jazykov mi teraz na um nezíde :D Táto poviedka má napadla len tak a tá nová zápletka s tým obrazom tiež prišla tak automaticky.... Keď sa rozbehnem, už neviem prestať :)

Life is a hard road to success je môjmu srdcu blízka poviedka a postavu Emmy zbožňujem! Je totiž skoro presnou kópiou mňa ;)) xx LOVE YA, Girls!)



-5.časť-



--

Zberal sa na odchod, no ja som ho ešte jemne zastavil a pošepkal.
"Sľúb mi, že dáš na Agnes pozor. Aby bola v hrade, aby čo najmenej vychádzala do dediny. Aby mi....uverila."
Zaynovi prešla po líci slza. "Sľubujem."

--



Bežala som ako o život. Pri bráne hradu som omylom celou silou vrazila do mladého pekného rytiera so strapatými hnedými vlasmi. "Hm, prepáčte. Je toho teraz na mňa priveľa." So sklopeným zrakom som utekala do svojej komnaty a zašila sa pod prikrývkou. Bolo mi jedno, že pri kráľovskej návšteve je potrebný každý pár rúk. Snažila som sa stráviť Harryho slová. Obraz, maliar, holohlaví bradatí chlapi, smrť...moja smrť. Harry mal odjakživa veľmi bujnú fantáziu, ale takéto niečo by nevymyslel. Nesnažil by sa ma na smrť vystrašiť, alebo mi ublížiť. Alebo som sa snáď ostro zmýlila?! Vyšla som na balkón a pozerala na vychádzajúce slnko. Kde by som tak mohla ísť poriadne rozmýšľať? Kráľovské záhrady, skvelý nápad. V týchto hodinách tam trávia čas akurát tak záhradníci a bohaté deti. Vyzula som si topánky, aby nebolo počuť ich klopkanie po kamennej dlážke a s obrovským klobúkom, ktorý mi zakrýval tvár som vyšla von.

Pohľad mi ihneď zastreli slnečné lúče a slabý vetrík mi rozfúkal rozpustené neupravené vlasy. Na podobné blbosti ako rúž, alebo drdol som práve nemala čas ani chuť. Vykročila som k opustenému mohutnému buku v strede záhrad. Oprela som sa o jeho drsnú kôru a načúvala zvukom vtákov. Už som pomaly zaspávala, keď ma vyrušil zvuk drevenej píšťalky nad mojou hlavou. Rýchlo som sa postavila a ocitla sa tvár v tvár Liamovi Paynovi. Už zasa. Preboha, čo ma sleduje? Ja sa s ním nemôžem rozprávať. "Dobré ránko," usmial sa. "Je už desať hodín," drzo som odvrkla a chystala sa na odchod. "Ale, ale. Niekto tu nemá dobrú náladu, že?" zaškeril sa a týmito slovami ma donútil zastať. "Láskavo ma neprovokujte, veličenstvo. Niesom typ čo poslúcha." "Tak to je škoda. No, keď nechceš prísť o česť, mohla by si mi aspoň povedať svoje meno." Usmiala som sa na svoje bosé nohy. "To má byť vydieranie?" Pristúpil bližšie. "Možno." Pozrela som sa mu do tých jeho orieškovohnedých očí. Využil moju slabú stránku. Žeby o nej vedel?! Vzdychla som si. "Agnes.." Usmial sa mi do tváre. "Liam.. a vykanie, alebo veličenstvo, pff už nechcem počuť. Rozumieme si, Agnes?" Miesto odpovede som sa skryla za strom. Vľavo som zbadala jeho dokonalú tvár, vykukájucú spoza stromu. Rýchlo som pokračovala v obchádzaní stromu. Do kolečka sme chodili fú, dlho, až kým som do neho v cúvaní nenarazila a skoro spadla na zem, keby ma nezachytil. Rýchlo som sa vymotala z jeho náručia a s úsmevom na tvári utiekla.



"Páčiš sa mu,"zatlieskala Emma. "Nie, nepáčim," rázne som zamietla. "Ale áno, Agnes. Ani sa mu nedivím, si taká krásna a múdra a vtipná!" "A ty si bláznivá!" zasmiala som sa. Vymieňali sme si svoje novoty v Emminej komnate. Povedala som jej všetko. Skoro všetko, na istú vec som nemohla prestať myslieť. "Mám dve bombastické správy. Jednu lepšiu pre mňa a druhú pre teba. Ktorú ti mám povedať skôr?" "Tú lepšiu pre mňa." "Ehm, ehm, takže...zajtra príde Hayle!" Vykúzlila som šťastný úsmev. Skoro som na ňu zabudla. "A teraz tá druhá,zase som videla toho sexi rytiera,ktorého sme nezastihli ráno. Určite tam ešte bude! Bez teba som sa však veľmi nechcela zapájať do konverzácie s ním... si predsa moja opora, niečo ako chrbtica, nie?" Schmatla ma za ruku a už sme bežali dole schodmi k bráne. "On tam nebude, Em." "Ale bude, uvidíš!"zvolala. A vážne tam bol. V celej svojej obrnenej kráse sa opieral o bránu a pohmkával si nejakú melódiu. "Zdravím, slečny. Potrebujete niečo? Och, princezná. Klaniam sa, výsosť." Zachichotali sme sa. "My len potrebujeme nejakú pánsku spoločnosť. Boli by ste taký milý a chvíľku s nami pokecali?" zaklipkala Emma riasami. Bolo vydno, že rytier je z toho veľmi vykoľajený a červeň prezrádzala neistotu. "Keď si to želáte, dámy," povedal napokon a zložil si z tváre helmu. "Ja som Louis," podal ruku mne a potom Emme. "Nieste mladí na prácu rytiera?" usmiala sa Emma. "Mám 20, výsosť." "Uúú, takže starší," zašepkala mi Emma do ucha a zachichotala sa. "Nemáte snáď, dievča?" Louis pokrútil hlavou. Pokračovali vo svojom flirtovaní a ja som sa obrátila okolo svojej osi. Podľa slnka som vedela určiť, že už bude ku obedu. A ja sa tu len tak flákam, to nie! Pobozkala som Emmu na líce a usmiala sa na Louisa. V pohode chlapec. V kuchyni bol nával, mala som čo robiť aby som nabrala to správne rýchle tempo ako ostatní.



Na druhý deň som už nesmelo prešľapovala na mieste a v prístave očakávala príchod Haylinej lode. Išli so mnou len Emma, Zayn, William a kráľovská garda. Klamal ma zrak, alebo som naozaj v malom dave zbadala Liamovu hlavu? Neklamal. Pozreli sme si do očí. Povzbudzujúco sa na mňa usmial, no zrejme nemal v úmysle zapojiť sa do debaty a držal si odstup, začo som mu ostala vďačná. Minúty ubiehali, no Haylina loď stále neprichádzala. "Čo keď loď stroskotala, alebo čo keď tam vôbec nedorazila? Čo keď sa Hayle niečo stalo?" ustráchane som v objatí šeptala Emme. "To neprichádza do úvahy. Po tvoju sestru, Agnes, som poslal najodolnejšiu loď v prístave a posátka je hodná len truhlice plnej zlata," začul ma William a cieľavedome pozeral na more. V diaľke som zbadala približujúci sa objekt a pomaly sa dalo rozoznať, že je to loď. Uľahčene som si vydýchla a ešte tuhšie sa privinula k Emme. "Je to Haylina loď, však?" "To si píš," povedala radostne Emme a pohladkala ma po vlasoch. Loď zakotvila v prístave. Ponáhľala som sa k nej a ignorovala vietor, ktorý mi ničil drdol. Zastala som pred zábradlím a so silno búchajucím srdcom som si predstavovala ako bude Hayle vyzerať. Vlasy jej podrástli, alebo si ich ostrihala? Oči obsahujú stále ten detský jas, ktorý som si pamätala z jej detstva, alebo sa už vytratil? No tak, Hayle, vystúp už...

Palubné dvere na lodi sa otvorili a to už som vnímala len Hayline neskutočne šťastné oči, ktoré sa hnali ku mne. Chytro sme si padli do náručia a silno sa stískali. Hayle sa mi rozplakala na pleci. Tíšivo som ju hladkala po chrbte. "To bude dobré, neboj, sestrička." Jemne som si ju odtiahla a pobozkala na obe líca a čelo. "Niesi unavená? Poď, musíš si ísť pospať." Hayle stále smrkala a túlila sa ku mne. "Ach, Hayle." Emma ku nám nesmelo pristúpila a obe nás tuho objala.

"Dievčatá moje...teraz sme všetky pokope. Hayle,...tak si mi chýbala, srdiečko. Naozaj máš 12? Vyzeráš na 16, zlato. A si chudá ako tintítko." Hayle sa cez slzy usmiala. Vďačne som na Em žmurkla. Jeto skvelá priateľka.

S Emmou sme podopreli Hayle, keď vtom sa na ňu vrhol Zayn. Prevesil si ju cez plece a zľahka pohadzoval. Hayle sa pobavene smiala. Niekto ma chytil za rameno. Otočila som sa k Liamovi. "Som rád, že tvoja sestra dorazila v poriadku, Agnes. Dopočul som sa, že ostatné deti nemali také šťastie," pregĺgla som, "práve preto som rád, že je Hayle živá a zdravá. Už len kvôli tebe, zaslúžiš si to." Jemne som sa usmiala. "Ako to môžeš takto povedať, Liam? Nikomu som v živote nepomohla, nikomu som nezachránila život, ani ho neurobila šťastným. Nezaslúžim si nič." Visel mi na perách a po poslednom slove ich zakryl. "Pššt, toto nemôžeš povedať. Emma by bez teba ani nebola, na nikoho si ešte nepovedala ani krivé slovo, pokiaľ viem. Vyrastať bez rodiny a napriek tomu šíriť dobro a pohodu. To už niečo je, nie?" Pokrútila som hlavou. "Aj ostatní sú na tom tak ako ja. Ba ešte horšie..." "Mňa teraz nezaujímajú ostatní. Mňa zaujímaš TY, Agnes." Začervenala som sa. Žeby mu na mne predsa záležalo? "Prepáč, už musím ísť. Ak si si nevšimol, práve mi po piatich rokoch dorazila sestra," prudko som sa obrátila a dala sa do behu. "Počkaj! Agnes, prosím." Ani som sa neobzrela. Prečo som taká? Prečo stále utečiem? Prečo je ku mne taký dobrý? Prečo sa desím pripustiť si ho k telu? Prečo???

Tak čo, baby? Páči, nepáči? :))
 

3 people judged this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement