Life is a hard road to success 3.časť

9. june 2012 at 16:14 | *Evush* |  Life is a hard road to success

Life is a hard road to success



Takže, bola by som rada keby ste napísali nejaký ten koment, či sa vám páči táto nová poviedka ;)) Je to DOSŤ odlišné od Another world, ale je to iné a pre mňa to má chuť zakázaného ovocia :DD Ešte niečo, prečo sem nepíšete komenty?? Je mi jedno či pozitívne, alebo naopak, každý názor sa cení a mňa oveľa viac nahneváte, keď nič nekomentujete :// ...a pritom to číta (zase sa opakujem) DOSŤ ľudí.......


-3.časť-


Vkĺzla som do prázdnej miestnosti. "Veličenstvo?" počula som ozvenu svojho priškrteného hlasu. Nikto neodpovedal. S povzdychom som opatrne položila tácku s krčahom vody na mohutnú komodu v prostriedku miestnosti. Už som sa zberala na odchod, keď ma oslovil chlapčenský hlas. "Och, počkajte!" Chytro som sa otočila a stratila v orieškovohnedých očiach. Po hodnej chvíli som si pred neho kľakla a zahľadela sa do zeme. "Prepáčte veličenstvo, nevidela som vás a myslela som, že ste mimo komnaty. Doniesla som vám čistú vodu s citrónom, ako ste chceli. Môžem vám ešte nejako pomôcť?" Váhavo som k nemu zdvihla hlavu a zase zablúdila v jeho očiach. Kútiky úst mal jemne podvihnuté do nevinného úsmevu, čo mu pridávalo výzor malého chlapca. "Ale, neblbni. Pred tebou to už dnes urobilo 50 ďalších a lezie mi to na nervy. Som niečim výnimočnejší než oni? Nie a mohli by sme si tykať, niesom až taký starý...." zasmial sa a mňa to zaskočilo a dohnalo k začervenaniu. Na dvornú dámu som sa riadne nemotorne postavila. Tykať mu nemôžem, je to predsa kráľovská krv! Ale keď ma o to požiadal....NIE! Sklapni mozog! Do očí sa mu už nikdy nepozriem! rozhodla som sa pri vychádzaní z komnaty. Bola by som potom ako handrová bábika, ktorú môže ovládať...1. slabosť. Začala som si hrýzť nechet na malíčku a NáHODOU to bol ten do ktorého som sa "řízla" v kuchyni. Po kom som ja taká šikulka?! V mojej komnate ma už čakala Emma. "Kde trčíš, darling? Princezná ťa už čaká hodnú chvíľu," zaklipkala mihalnicami a spolu sme sa rozosmiali. "To si vystihla, nemám taký ľahký život ako ty Em, ja bohužiaľ niesom princezná..." "Ach, rada sa s tebou vymením. Keby sme boli dvojčatá, čo? To by bolo zábavy, ty by si si vyskúšala aké je to nosiť na hlave kráľovskú korunu a ja zásteru v kuchyni atď." Usmiala som sa a unavene klesla na posteľ.

"Inak, nechcem ťa rušiť, ale zajtra dorazí.... Hayle!" Emma zvýskla od radosti a začala tancovať po izbe. "Emma! Keď ma chceš naťahovať, tak choď čo ja viem?! Hen tam za hlúpym Johnom! Ideš mi s tým už na nervy." Hlúpy John bol nepríjemný chlapec s iskrivočervenými vlasmi, ktoré mal zakaždým mastné a s pehami na gigantickom nose. Chudák nevedel čítať ani písať, pretože na to dodnes nenabral žiadne investície. Pracoval v hradnej kuchyni a sem, tam som ho stretávala. Jazyk mu mlel na plné obrátky, rozprávať vedel aj celý deň v kuse. Emma a ja sme sa ho snažili brať za rovnocenného, no ostatné deti nás mierne nakazili s vtípkami na jeho adresu. Teraz som jeho populárnu prezývku použila proti Emme. S otvorenými ústami mnou zalomcovala. "Agnessa Hardwersová! Musíš mi veriť! Tvoju sestričku vylúčili zo školy!" "Ale to nemohli! Vždycky sa učila famózne a je to ešte dieťa! Nemohla uraziť česť žiadneho učiteľa, veď má sotva desať! Ešte tomu nerozumie..." Emma ma pohladkala po líci a zúfalo na mňa pozrela. "Prečo si zase vymýšľa?!" "Viem ako ti Hayle chýba. A doteraz ľutujem, že som si z teba strieľala na jej účet, keď odišla, ale teraz ma vypočuj, Agnes. Prosím aspoň jedným uchom ma počúvaj," nazrela mi do duše, "Hayle zomrela kamarátka. Volala sa Nataša a mala osemnásť rokov, tak ako teraz my. Hayle vychovávateľkám vravievala, že jej pripomína sestričku- teba a preto ju má tak rada. Chýbala si jej, si predsa jej jediná rodina! Nataša už bola dospelá a v ich krajine na určitých miestach prevládalo nespočetné množstvo vojen. Chlapci skoro vymreli, museli nastúpiť dievčatá. Slabučká Nataša v prvý deň zomrela. Dosvečila to jej spoločníčka, bojovali totiž vo dvojici. Ale Natašine telo dodnes nenašli. Hayle mala nočné mory a po nociach často plakala. Začala sa stávať agresívnou a vyvolala pár nepekných rvačiek. Vieš, že Hayle prestúpila do inej krajiny na najlepší kláštor za moriami, kde ju mal čakať lepší život. Ty, ja, Zayn..všetci sme jej to želali. No kocky v osude sa prekrútili," Emmine oči sa zablískali a napínalo ju na plakanie. Hovorila to tak živo, musela som jej veriť. Pozrela som na závesný farebný gobelín nad mojou posteľou. Oči ma štípali, ďalej som to už nevydržala a rozplakala sa. Moja sestrička sa vráti, mala by som byť šťastná, ale moje srdce sa láme, keď si pomyslím čo všetko tam prežila. Vojny, strata kamarátky, žiadna rodina, pocit bezpečia zmizol... Zatiaľ čo tu sa vojna od Haylinho odchodu nekonala, stále som mala po boku Emmu, rodinu tvorila ona, Zayn, Harry, Alfréd a ďalší nesmierne srdeční ľudia. V tejto malebnej komnate s kopou šiat a jedla som sa nikdy ničoho neobávala. Ach Hayle... my dve sme si boli oddávna také blízke...nevidela som ju 5 rokov, od ockovej smrti sme ju poslali na už spomínaný kláštor. Teraz mi je z toho zle, že som o ničom čo sa tam deje nevedela. Mala som sa vypytovať, ale ach jaj, bola som vyrovnaná s tým, že už ju nikdy neuvidím a snažila som sa pomaly zabúdať...aj sa mi to podarilo. "Emma, prečo mi to hovoríš až ty? Odkiaľ to vôbec všetko vieš?" pritúlili sme sa spolu pod prikrývkou. "Povedal mi to William. Ako čerstvú novinku a chcel... aby som ti to povedala ja. Vraj k sebe máme veľmi blízko a že to odo mňa lepšie prijmeš." "A mal pravdu," usmiala som sa na ňu. "Ale Agnes, William je môj starší brat je protivný, podlízavý a všetko, ale je to fakt dobrák. Pod namysleným obalom sa skrýva teplé srdce, mysli na to. A naviac...zaplatil Haylinu cestu sem, trošku som ho do toho postrčila, to sa musí uznať." Zaškerila som sa. Moja nálada sa postupne zlepšovala. "Ja Williama....uznávam," zachichotala som sa pod prikrývkou, "zajtra na východe slnka mu pôjdem poďakovať. Teraz máte tú kráľovskú návštevu," prevrátila som zo srandy oči. "Čo hovoríš na princa? Podľa mňa je chutný a taký...nevinný." Emma si zasvietila lampičku na mojom toaletnom stolíku a pozerala na seba do zrkadla. Usmievala sa na svoju dokonalú tváričku. Odvrátila som sa od nej. Keby len vedela...



V sobotu, na západe slnka som sa vybrala do kráľovskej komnaty Williama. Nevolám ho kráľ, alebo veličenstvo. Je to také divné, nepasuje mi to k nemu. Mohutným "klopadlom?" som zaklopala na masívne tmavé dvere. Počula som štrganie zámok a otvoril zachmúrený starček s bielou parochňou. "Signora, vy už ste tu? Venire, venire, per favore." Ťahal ma dovnútra. Stisk mal ako medveď. "Čo? Prosím? Nie! Vy si ma s niekym mýlite, pane. Au, to bolí, opatrne," strúhala som zo seba, zatiaľ čo ma ťahal za sebou. Zatresol za nami dvere a zastal. Konečný cieľ? Ach, komnata veličenstva, teda Williama. Aspoň správna miestnosť zamyslela som sa. Násilnícky starček, ktorý ma sem dotiahol si odkašľal. "Maestà, teda veličenstvo, prepáčte že ruším, no už è arrivato, dorazila signora." William ospato sedel na veľkom koženom kresle pred blčiacim krbom. Po odznení starcovej vety sa postavil, pošúchal si viečka a nechápavo pozrel zo mňa, na starčeka. "Agnes?Ty?" zašklbalo mu kútikmi úst. "Hmmm, myslím, že som obeťou nejakého omylu. Teda omylom." William sa zasmial a po čase aj ja s ním. Čo to tu len trepem? "Pietro, ďakujem, no tuto slečna má pravdu. Hmm očakávame niekoho....no, iného," povedal William. Starček nazvaný ako Pietro pokrútil hlavou a vyšiel z miestnosti. "Ahoj Agnes, sadni si, prosím a prepáč, Pietro je talian a už postarší, horšie mu to myslí." "Okej v poriadku. A kým som podľa neho mala byť?" William si sadol na operadlo kresla, na ktorom som sedela ja. "Ako sa to vezme....tancujúca zabávačka pre veličenstvo Payna." Nahlas som sa rozosmiala. "Vyzerám tak, nebodaj?" Postavila som sa pred Williama a otočila sa okolo svojej osi. "A-ani nie," pousmial sa a pozrel mi do očí. "Prečo si prišla? Potrebuješ niečo, alebo...ohľadom, no, ohľadom Maye." Pozrela som si na končeky prstov a zase si sadla do kresla. "Myslíš Hayle. Maya...hhh to meno neznášala. Vymyslela si fiktívne meno a do kolena koply každého kto ju oslovil Maya. Teba sa tuším bála, vždycky sa skrívala za ockovými nohami, keď ťa zbadala. William nasadil na tvár úškrn. "Hej, pamätám si." Pravdepodobne, aj mňa občas desíš, mihlo sa mi mysľou. "Prišla som skoro, aby som ťa zastihla. Včera bol riadne nabitý deň, tak som počkala. Chcem sa ti poďakovať za Hayle, peniaze na cestu a tak." Usmial sa na svoje prsty. "Má na tom zásluhu aj Emma, vieš práve tu je aj veličenstvo Payne so synom a ďalší hladný krk do hradu uff....ale je to predsa tvoja sestra, ty si najlepšia priateľka Emmy a tá ma má na háku. Moja malá sestrička," potriasol hlavou a nápil sa so svojej šálky rannej kávy. Začala som sa zberať na odchod. "Tak ahoj William, vďaka za vypočutie a....kedy dorazí Hayle?" "O päť dní," stručne uzavrel rozhovor. Pri vychádzaní z kráľovskej komnaty som žmurkla ma Pietra a ten sa silno začervenal, čo ma strašne rozosmialo. Cestou do svojej komnaty som tuho rozmýšľala o Hayle, Emme, sebe a....o raňajkách. Strašne mi zaškvŕkalo v bruchu. Vrazila som do nejakého dievčaťa do Emmy. "Emma! Aj ty si už taká hladná ako ja?" Oblizla si pery. "Že sa pýtaš. Čo rozhovor s Williamom?" "Začiatok bol dosť humorný, potom ti to vyrozprávam." "Poď! Musím ťa zoznámiť s jedným novým chalanom. Je strašne zlatý a patrí ku kráľovskej garde Payna," za moje námietky ma potiahla za ruku.


 

3 people judged this article.

Comments

1 *Big fan* *Big fan* | 14. june 2012 at 16:05 | React

Oveľa lepšie ako AW. Všetky 1D pribehy su dookola o tom istom- konečne niečo originálne :))) Life is a hard road to success je najlepši pribeh aký som čítala.

2 Evush Evush | Email | Web | 15. june 2012 at 15:40 | React

[1]: ďakujem, vážne som rada a aj som sa snažila aby to bolo iné ako tie ostatné poviedky  o 1D :)))x

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama