Life is a hard road to success 1.časť

7. june 2012 at 11:42 | *Evush* |  Life is a hard road to success

Life is a hard road to success



Prvá časť je na svete! Možno ten presun v čase aj všetko ostatné nie je zrozumiteľné, ale časom to pochopíte :) Ja mám vždy toľko nápadov na nové poviedky, ale keby bol čas, noo :) Mohli by občas zastaviť ten neustály hurhaj na našej planéte, to by som prijala s otvoreným náručím :D Preskočte túto mimozemsky crazy vetu a put into reading!



-1. časť-



Pozerala som na svoju vnučku ako veselo pobehuje s Angelikou, novým zvieracím prívlastkom do rodiny, šteniatkom palácového psíka. Tučnučká Angelika funela pri každom kroku a uprela na mňa smaragdové očká. Pousmiala som sa a vzala ju do náručia. Vďačne mi oblízla dlaň. "Ale babká, An potrebuje trochu pohybu. Je to ešte len šteňa a už nevládze, ako potom zvládne psie dostihy?" "Srdiečko, toto nie je žiaden dostihový psík. Mala si si od rodičov vypýtať huskyho alebo vlčiaka.." Pohladkala som lenivú fenku po hlave. Sierra si trucovito prekrížila ruky na hrudi a zvalila sa do prúteného kresla vedľa mňa. "Trápi ťa niečo, Sierra drahá?" Po líci jej stiekla malá slzička. "Nemám žiadnych kamarátov a to už pôjdem do druhej triedy." Skúmavo som sa na ňu zahľadela. "To sa časom zmení, neboj. Život je ťažká cesta k úspechu." "Porozprávaj mi niečo, babka. Na občianke máme za úlohu ísť po stopách starých rodičova a ja o tebe nič neviem," zahniezdila sa na mieste. Na terasu medzičasom dorazila aj Astrid, moja dcéra s malým ročným Christianom v náručí. Ten nepokojne plakal. "Mamííí babka ide rozprávať!" skríkla Sierra. Astrid mi s úsmevom pozrela do očí. "Tak to si túto rozprávku nemôžme nechať ujsť, že Chrissy?" "Rozprávku?" pokrútila hlavou Sierra, "rozprávky v skutočnosti neexistujú." "Ale uvidíš, že áno. Môj život je veľká neuveriteľná rozprávka. Len mi musíš veriť, Sierra. Vo vymýšľaní som nikdy nebola dobrá. "Tak okej, posnažím sa," zachichotala sa malá a sadla si na dečku do tureckého sedu. "Začni..." Spokojne som sa usmiala, zatvorila oči a vrátila sa v čase.



"Agnes, prídeme neskoro, zlatko," povedala mi mama cez slzy. Ja som na tom bola oveľa horšie. Z očí sa mi liali slzy, pripomínali rieku, ktorá zachvíľu vyschne. Takto na tom bolo aj moje srdce. Stále som tomu nemohla uveriť... moja malá sestrička je mŕtva, moje slniečko, iskrička šťastia, moje všetko je v nebi. Stalo sa to pred troma mesiacmi. Maya mala od narodenia astmu, ktorá sa stále zhoršovala. Od piatich rokov trávila veľa času v nemocnici- ja stále pri nej. Trpela som s ňou, smiala sa s ňou. Boli sme ako jednovaječné dvojčatá. Nevinná astma diabolsky narastala až nabrala podobu rakoviny pľúc. Mayu držali pri živote len hadičky, ktoré do nej nasilu dostávali kyslík. V to ráno sa jej ťažko dvýhal hrudník, rozprávať takmer nevedela. "Ľúbim ťa, Agnes najdrahšia..." stihla povedať kým zatvorila oči. Navždy. "Aj ja ťa ľúbim, sestrička," moje slová sa zbytočne zodrali z úst.

Teraz, dnes je deň Mayiných desiatich narodenín. Keby ešte jej srdce vydržalo tri mesiace mohli by sme ich oslavovať spolu. S ockom sa máme stretnúť pred cintorínom, preto je mama taká unáhlená. Rodičia sú štyri roky rozvedení, ja a Maya sme boli zverené do maminej opatery. Otec sa znovu oženil a má ďalšie tri deti. Ja ho stále ľúbim a aj on mňa. Sme predsa otec a dcéra... Mayu však priam miloval, ako každý kto ju poznal. Zlaté kučierky, veľké nebové oči a bacuľaté líčka. Náš anjelik...doslova. Nastúpila som na sedadlo spolujazdca do mamino Volva a zapla rádio. Hrali Mayinu obľúbenú pesničku na ktorú zakaždým, keď ju počula šialene tancovala. Po líci mi stiekla mikroskopická slzička a rázne som vypla rádio. Mama zasmrkala. "Agnes, si moja dcéra. Ľúbim ťa a preto si o teba robím starosti. Nemôžeš stále myslieť na Mayu, život ide ďalej a ona by si priala, ver mi, že áno, priala by si aby si začala znovu žiť. Zabávať sa s rovesníkmi a chodiť do nočných klubov tak ako predtým. Máš sedemnásť, to najkrajšie obdobie v živote a..." Mamine slová som vnímala jedným uchom. Podobné reči mala každý deň. Brzdy zaškrípali na štrku a auto zastalo pred cintorínom. Trvalo mi hodnú chvíľu kým som vystúpila a kráčala za mamou medzi hrobčekmi posiatymi kyticami a zapálenými sviečkami. Bol skorý podvečer a na oblohe už svietil mesiac. Cítila som sa strašne...sama. Ako priesvitný duch. Zastala som, ale ľudia si ma nevšímali. Obkráčali ma a nevenovali mi ani pohľad. Obišlo ma blonďaté dievčatko približne v Mayinom veku s pony koníkom v ruke a druhú ruku mala v maminej dlani. Striaslo ma. Spomenula som si na Mayine piate narodeniny... hračkárstvo plné hračiek, Mayine iskriace oči a rodičovské spokojné úsmevy. Maya si mohla vybrať čokoľvek, ale jej oči sa venovali len fialovému ponymu za pár dolárov. Rodičia nechápavo pokrútili hlavou a ja som sa naklonila k šťastnej Mayi. "Zlatovláska moja, prečo tento malý kus plastu?" Maya na mňa uprela nahnevané očká. "Ako to môžeš povedať? Chudáčik Esmeralda tam stojí už dlhší čas, oddelená od ostatných koníkov a deti si ju nevšímajú. Ja ju budem ľúbiť. Pripojíš sa ku mne Agnes?" Padla som na kolená a neznáme dievčatko sa ku mne otočilo. Hľadeli sme si do očí. Odvrátila som sa a dala sa do behu. Prešla som cez malý lesík, zadriapávala sa do ostrých kríkov. Silou mocou som chcela nájsť koniec lesíka. Aj sa mi to podarilo, ale inak ako som mala v úmysle. Nvediac čo je za plotom som ho hlavou prerazila a padla na cestu. Stovkou za hodinu sa na mňa valilo auto. Nemohla som už nič robiť. Mihom sekundy som sa stihla obzrieť k lesíku. Stála tam. Maya sa na mňa usmievala a ruky natrčila ku mne. Tiež som ruky vystrela pred seba. Chcela som ju už objímať v náručí, ale zacítila som len náraz a tmu, ticho. Následne som už necítila vôbec nič.



Stála som na balkóne hradu šľachtica Gregora Veľkého. Hrad po jeho smrti prevzal nedozretý William Veľký. Za rytiera bol pasovaný len minulý rok a už má česť prevzať hrad a majetok po otcovi. Gregora Veľkého som mala rada. Priatelil sa s mojím otcom a bol s ním až do jeho posledného výdychu v bytke pri inej zemi. Zabezpečil mi slušné miesto dvornej dámy jeho dcéry, s ktorou som najlepšia priateľka. S Emmou som prežívala smrť jej otca rovnako. Po smrti môjho otca mi bol ako vlastný, Emma sestra a William, noo čo už s ním. Nie je to zlý človek, ale nemáme sa veľmi v láske. Chcel ma presťahovať do menšej skromnejšej komnaty, pretože mala prísť nejaká krásna lady, ktorá sa zaujíma o prácu dvornej dámy princeznej Emmy. Ale moja láska Emma to nedovolila. Na Williama má obrovský vplyv. Čo si zmyslí to bude mať. "Pám, pa- pám. Bré ráno drahá sesternička!" zvrieskol mi do ucha až veľmi známy hlas. Rýchlo som sa obzrela. "Ježiši Zayn! Prídem o sluch a nebudem môcť počúvať tvoje umelecké výtvory!" To mu úškrn z tváre zobralo. Zayn je strašne srandovný bratranec, moja jediná rodina. Pracuje ako koniar pre šľachticov, rytierov. Stará sa im o kone a osedláva, pripravuje ich na jazdy. No jeho veľkou záľubou je skladanie básničiek a piesní. Umelecká duša. Jeho výtvory však počúvam iba ja a Emma, iní nemajú záujem. "Tak pre-prepáč, Agnes. Musím ti prečítať novú báseň."

Usmiala som sa. "Dobre, Zayn. Ale azda z toho nechceš vynechať Emmu? Miluje tvoje básne, možno viac ako ja. A keď spievaš, hráš na flétnu, alebo azda tancuješ, je v oblakoch!" So smiechom v mysli som skúšala jeho trpezlivosť, ale neklamala som. A vydarilo sa. Zayn sa začervenal viac ako paradajka v mojom obľúbenom šaláte od majstra Alfréda, šéfa kuchyne v tomto hrade rodu Veľkých. Vždy som tušila, že Emma a Zayn majú k sebe blízko. Majú spoločné záujmy, názory, vkus. A Emma je najväčšia krásavica široko ďaleko. Dlhé husté plavé vlasy, modré oči, vysoká a štíhla postava, výrazné lícne kosti a plné pery. Skoro presný opak mňa. Ja som brunetka, iskrivé zelené oči, olivová pokožka a stredne vysoká. Veľmi sa podobám na Zayna, akurát, že on má čokoládovo hnedé oči a tmavohnedé vlasy, skoro odtieň čiernej. "Musím ti niečo povedať..." ozval sa stále červenajúci Zayn. Zachichotala som sa. "No daj..."

Emma

Zayn
 

4 people judged this article.

Comments

1 Juliana Juliana | Web | 24. march 2013 at 9:10 | React

Výborné!

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement