Another world 18. časť

21. june 2012 at 20:58 | *Evush* |  Another world

Another world


Áno, áno, som strašná lajdáčka, viem!! Už som 5 dní nič nepridala?? Sorryy baby, ja teraz mám strašne nabitý program a to skvelé počasie, och... Teraz len s kamoškami vonku a večer zaľahnúť do postele po maximálnom vyčerpaní :)) Budem striedať A.W. a L.I.A.H.R.T.S. aby to bolo spravodlivé, aj keď teraz sa mi to viac rozbehlo v L.I. (skratka, nechce sa mi všetky písmenká písať..) Možno už je teraz A.W. nudné, no čo narobím :/ Postupom času tu hodím aj nejaké jednodielovky a chcela by som sa spýtať, kto by tam mal z chlapcov byť?? (koment! :-*)

Ľúbim vás, kočky. ENJOY! xx


-18. časť-


Z pohľadu Alicie

Sedím v obývačke, napchávam sa koláčikmi so Starbucksu a stále dookola pozerám romanťáky typu Twilight a Titanic.Práve som pri časti, keď Rose stojí na zábradlí, ruky vo vzduchu ako krídla vtáka a Jack ju istí na bokoch. Hlavou mi preletí spomienka na jarné rande s Niallom. Zobral ma na prístav plný lodiek všakovakých veľkostí a tvarov. Prenajal tú najmenšiu, najútulnejšiu s priestrannou palubou. Prestrel deku, nalial červené víno a naznačil mi aby som sa mu oprela o kolená. To najkrajšie však ešte len prišlo. Západ slnka vrhal na našu loďku červené, oranžové a iné teplé farby. V Niallovom náručí som sa cítila tak...bezpečne. Pobozkal ma na ústa, krk až po uško a ja som v bruchu miesto motýľov zacítila rovno vtáči kŕdeľ. Z vrecka blejzera vytiahol malú bielu krabičku so zamatovou stuškou. Bola som si takmer istá, že tam bude zásnubný prstienok, no môj inštinkt ma sklamal. Vnútri ležala strieborná retiazka s malou hrdličkou na konci. "Ja mám druhú," povedal, "takto budeme spojení navždy. Nikdy si ju nezložím, sľubujem." Dve navlások podobné retiazky s hrdličkami, ktorých zobáčiky sa dali spojiť, sme si prevesili cez hrdlá a odhodlane si hľadeli do očí.

Táto spomienka ma doriadila ako šíp s nabrúseným hrotom. Do rúk som zovrela hrdličku, na ktorú dopadla slza. Niall túto "hlúposť" už určite nenosí, prečo aj, keď som taká sprostá? Nestojím za to. Skončím stará, bezdetná, sama a utopená v spomienkach. Do dverí vrazila Celine. Nikdy nemyslí na to, že slušní ľudia sa zvyčajne zamykajú. Viem, že je to ona. Okrem tejto úžasnej baby za mnou totiž okrem rodiny nechodí nikto. Celine vtrhla do miestnosti a prudko zavrtela hlavou. "TY, Ali zlatá, sa nebudeš takto trápiť kvôli nejakému chalanovi. Za akýchkoľvek okolností sa teraz postavíš, namaľuješ, pekne oblečieš, nasadíš štekle a ja ťa čakám vonku, zlato. Bye!" Omámene som zažmurkala očami a chvíľu sa snažila stráviť situáciu. Poslúchnuť ju, alebo radšej nie? Druhú možnosť by som prijala s otvorenou náručou, no cieľavedomú Celine je lepšie posluchnúť. Vykročila som do kúpeľne a neveriacky som pozerala na svoj odraz. Kedy som tak pribrala? Odkedy mám roztrapkané končeky vlasov? A už vôbec nechápem to, že má moje obočie také gigantické rozmery. Ale má to jednu svetlú stránku- takému Yetimu by som sa páčila :) To je ono- budem žiť v horách, ďaleko od toho mestského rozruchu, s chlpatým mužom v posteli- alebo skôr v brlohu? Po teplej sprche s citrusovým gélom som so skrine vytiahla prvé čo mi prišlo pod ruku- voľná rifľová košeľa s úzkymi rukávmi, pod to tričko, teplá bunda, vysoké čižmy na opätkoch, džíny a klobúčik na hlavu. Vlasy som si prečesala kefou a spravila voľný drdol. Keď som bola so sebou ako- tak spokojná vyšla som na ulicu a už sa na mňa vrhla Celine. Objala ma a ťahala k svojmu autíčku. Je to riadny prepadák, každú chvíľu mu zdochne motor. Sadla som si na miesto spolujazdca a zapla rádio. Ako inak, dávali skladbu od One direction, z ich nového alba. Rýchlo som preradila kanál a zírala na cestu. http://www.youtube.com/watch?v=s8cbak34DR0

"Kde vlastne ideme?" spýtala som sa Celine.

"To sa dozvieš v ten správny čas."

"Tak kde?!"

"Niekde..."

"Ťava!"

"Koza!"

Rozrehotali sme sa nad svojou primitívnosťou. "Ale najprv ideme nakúpiť. Jar sa už blíži, naše krátke prázdniny končia." "Krátke? Mne sa zdá, akoby tú výšku rekonštruovali celé mesiace!" "No vidíš, pritom to boli len tri týždne a my sa zase vrátime na internát. Aj sa celkom teším na Rae. Je to fajn baba, dobre, že sme na internáte skončili s ňou a nie s nejakou barbinou, ako to je v telke.." "Hmm" Celine zastala pred najbližším nákupným centrom a ťahala ma k veľkému butiku.



--o tri hodiny--

"To má byť to prekvapenie?" stiahla som okienko na aute a hľadela na obyčajne nudný dom s čiernou strechou. "Odkedy sa z teba stala primadona, Alicia?" postrčila ma Celine. Keď mi Celine po nákupoch povedala, že dneska je môj šťastný deň, že má pre mňa prekvapené nejaké mega prekvapenie, srdiečko mi radostne poskočilo. Ale toto... ako každý obyčajný domček v Londýne. "Naviac, tí čo tam bývajú, majú pekelný dôvod mať takýto napodiv obyčajný domček. Medzi nimi aj môj bratranec." Pozrela som na ňu. "Ty máš bratranca, Celine? Ale...veď vždycky melieš len o sesterniciach, sestrách, ale bratranec?" pokrútila som hlavou. "Prepááč, Ali. Nechcela som to pred tebou tajiť. Musela som sa však naučiť ti dôverovať. Ty to pochopíš hneď, keď ho stretneš." "Tak už nech si s tým výnimočným človekom podávam ruku," usmiala som sa na ňu. Celine ma so zubatým úsmevom potiahla za ruku a viedla k dverám. Miesto zaklopania zapískala a potom zazvonila. Asi po minúte otvoril usmiaty ......moment! Usmiaty, usmiaty Liam! Ten Liam, člen 1D!!!

Skoro som zletela zo schodov, keď som ho zbadala a on na tom bol podobne. "Al- Alicia? Čo ty tu prepána robíš? Ako, prečo..." "To sa spýtaj jej!" slzy už som mala na krajíčku. Liam je jej bratranec? Čo keď je vnútri Niall? Celine zízala raz na mňa, raz na Liama, ako kapor na suchu. "Vy sa poznáte?!" "To je dlhý príbeh, Celine," prísne som na ňu pozrela, "a nemohla si mi rovno povedať, že Liam je tvoj bratranec?" Vzdychla si. "Nie." "Prečo?" pozrela som na stále prekvapeného Liama, stojaceho v dverách. "Lebo nie je," povedala.

Nič som nechápala. Zmätene som pokrútila hlavou a otočila sa na odchod, keď... "Hej! Počkaj, ty už odchádzaš? Ahoj, Celine, to je tá tvoja priateľka o ktorej mi stále básniš?" Bol to JEHO hlas. Och, tak dlho som ho už nepočula. Jeho hlas mal veselý detský podtón, presne ako vtedy vlani. Rozoznala by som ho aj v sne. Chvíľu som tam stála, otočená od nich a rozmýšľala či utiecť, alebo sa pozrieť na tú jeho anjelskú tvár. Dosť mi pomohol, keď podišiel ku mne a otočil si ma k sebe.

Jeho výraz bol taký... sklenný. Červeň z tváre odletela, na jeho tvári si urobila miesto mŕtvolná bieloba. Pripomenulo mi to jednu tureckú rozprávku. Kupec blúdil púšťou, viedlo ho iba slnko a mesiac. Chcel nájsť inú krajinu, iný svet plný zelene, slnka, saván, vodopádov a dobrosrdečných ľudí. Veril, že raz ho nájde. Po tridsiatich rokoch blúdenia po púšti, uvidel malé osadenstvo stromov a za ním, na oblohe, to čo hľadal. Miesto, kde sa strieda slnko s mesiacom. Dal sa do behu a prerazil kilometer stromov. To čo tam bolo, ho zarazilo a spravilo mu mŕtvolný výraz. Bola tam zase len púšť a vyschnuté koryto rieky. Akoby narazil do sklennej steny. Spadol do piesku a rozhodol sa, že tam už aj zomrie. Nevráti sa späť medzi krajanov, budú ho považovať za blázna. Zomrie tam, kde nevládal.

Existuje aj šťastná verzia, na tú však teraz nemám ani pomyslenia. Niall na sucho prehĺtol. Celine podišla k nám. "Alicia! Niall je ten chlapec, pre ktorého sa tak trápiš? Vy ste spolu chodili?" Sklopila som zrak. Ako sa odtiaľ čo najrýchlejšie a najnenápadnejšie vyparím??

"Ja už pôjdem. Aj tak nikto nie je nadšený mojou prítomnosťou a ja vám to nemám za zlé. Nenávidím sa za to, no... Niall. Ľúbim ťa a chcem aby si bol aj naďalej so svojou snúbenicou šťastný." So slzami v očiach som sa rozbehla po chodníku a zabočila do uličky.

"Alicia! Ali! Veď to je desiatky kilometrov odtiaľto! Och! Začína pršať! No tak neblázni, dočerta!" začula som za sebou zadychčanú Celine. Bežala som ďalej. Po chvíli som to nevydržala a sadla si na lavičku. Slzy sa mi rynuli z očí. "Bože, on je taký krásny, milý, talentovaný a,a... Z vrecka bundy som vyhrabla veľkú látkovú vreckovku a zaboryla si do nej tvár. Prečo?! Po chvíli som začula zvuk motora a brzdier. Zdvihla som uplakanú tvár s rozmazaným make- upom a pozrela do tých jeho anjelských očí.

"Och, Niall," rozplakala som sa mu na pleci, "prečo sa mnou vôbec zahadzuješ? Ja som taká.. hlúpa." Zdvihol mi bradu. "To si. Ale každá hlúposť má svoju príčinu. A ty mi ju povieš, Alicia," povedal rozhodne a ostro ma potiahol ku svojmu autu. Pripútal ma a ja som zacítila jeho kolínsku a gél na vlasy. Utrela som si slzy, pozrela do spätného zrkadielka a zažila šok. Keď už je ten Yeti môj manžel, prečo by nemohla byť mojou sestrou ježibaba so Snehulienky? Rýchlo som si s tou nešťastnou vreckoukou pretrela tvár, aby som si aspoň nejak zotrela ten roztečený make- up. Niall zaparkoval pred nejakým pustým okrajovým skladom a pozeral do nema. Ticho prerušovalo len klopkanie dažďa a náš pravidelný dych. Vtom sa Niall zvrtol ku mne, pritiahol si moju tvár k svojej a pery sa nám stretli v horúcom bozku.
 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 Alex Alex | 25. june 2012 at 15:41 | React

wáá supér ešte :) jooj keby som bola na mieste Alice :D

2 Evush Evush | Email | Web | 25. june 2012 at 20:07 | React

[1]: Diki moc, ty Niallerka! A neboj, maybee... och, snívaj ďalej! :DD Zajtra v škole rozoberieme, oká? ;))xx

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement