Another world 17. časť

13. june 2012 at 15:55 | *Evush* |  Another world


Tak ahooj, zdá sa mi akoby som sem nič nepridala celé mesiace a pritom to sú len tri dni :)) Inak videli ste Saxanu 2? Ja som v poslednej dobe maniak na disneyovky a iné rozprávky...po hororoch je to dobrá zmena :D Ako sa mi máte? Už sú nejaké plány na prázdniny? Londýn, Londýn premieta sa mi v hlave, ale toto leto to asi nepôjde, čo už :// Som neskutočne rada, že Another world má takú návštevnosť a dúfam, že sa to časom presunie aj na Life is a hard road to success- tú novú poviedku. (Názov mi len tak preiskril hlavou a preto mám takisto problém s čítaním toho. :) ) 17. časť...uf tak to rýchlo ubehlo, ešte si spomínam ako mi v hlave zasvietila žiarovka a dostala som nápad na poviedku, vymýšľajúc mená postáv a blog, najprv to bola otrasná grafika a mraky chýb ako ste si určite všimli, ale dúfam, že sa polepšujem noo :DD

I LOVE YA! (aj keď veľa komentárov ste zatiaľ nenapísali, tak to mám v mysli krivoľaké) a ENJOY!.........


-17. časť-


marec 2013

Z pohľadu Melody

"Neznášam túto prácu!" zakričala som niekoľko amerických nadávok, ktoré cez pílenie a všelijaké iskrenie spod kapot áut mohli doľahnúť do uši akurát jedinému človeku....mne. Moja budúcnosť je v háji, po silnej chrípke som na niekoľko mesiacov stratila hlas a to by som od šéfky Katherine žiadala veľmi veľa, aby mi postrážila miesto. O dva týždne po mojom nie tak prapodivnom zmiznutí- telefonovala som jej hneď, ako som sa ráno zobudila a z úst mi vyšlo len mutantské chrčanie,- som v bare videla na poradovom čísle 2, mojom poradovom čísle 2 nejakého ulízaného blondiaka so sladučkým hláskom. Okolo neho tancovali dvanásťročné dievčatká a niektoré až plakali. Katherine nadšene tlieskala a poklopkávala nohou do rytmu. No proste haluz... Problém číslo 2. Harry. Prečo mi to robí? Náš rozchod a niekoľko mesačné ignorovanie. Ignorujeme sa doteraz a ostatných chalanov zo skupiny som nevidela od Vianoc, Louisa od leta. Číže môj život pokračuje tak ako predtým, keď som ešte nespoznala Harryho, ktorý chcel so mnou nahrať singel a následne ma "donútil" ísť do Washingtonu. Bezhlavo som sa do neho zamilovala, až kým sa všetko nezačalo rúcať. Prišla som o bývanie. Diana sa odsťahovala ku svojmu snúbencovi a ja som vlastne nemala z čoho platiť byt. Veď nemám ani poriadnu prácu! Diane som o tom samozrejme nepovedala, zdôverila som sa len Nicole, teraz mojej jedinej rodine. Ona už taký polrok žije v maličkom pohodlnom bytíku, ktorý jej platia rodičia. Má aj auto, čo spôsobuje, že sa cítim ako bezdomovec. Ale ona ma prijala s otvorenou náručou, akoby to bola samozrejmosť. Teraz spím na gauči v obývačke. Aspoň že nie na lavičke v chudobnej štvrti. "Tak to už zavez na hák Melly, toto fakt nie je práca pre ženy. Choď domov, ja to za teba dodelám," ozval sa mi za chrbtom jemný chlapčenský hlas a hneď som vedela komu patrí. "Och, čau Chris a nie, ďakujem," odmlčala som sa a pozrela mimo neho, "už si toho za mňa urobil dosť." Smutne sa usmial, potľapkal ma po pleci a už si obliekal bundu. "Mne už nastal the end, stretneme sa potom, ok?" Slabo som prikývla a pokračovala. Vlastne som zabudla spomenúť ako teraz teoreticky pracujem. V autoservise, motoreste. Keď sa to spomenie tak myslíte na autá, autá, autá a mužov, nie? Tak som aspoň originál, ako vždy...

Keď som konečne "dodela" to hnusné auto, poriadne som sa zabambušila do svojho farebného šála a až po uši si stiahla pletenú čiapku s brmbolcom, kašľac na to, že to teraz neletí. Ďalšia snehová víchrica a to už je prakticky jar. Tie tri zabijácke kilometre som pešky a bez frflania prešla až do cieľa- hudobnej rozľahlej haly, kde sa práve konal konkurz na tanečníkov do nejakého muzikálu. A čo tu robím? Som Chrisova morálna podpora, keďže on sa prihlásil na kasting. Chce zmeniť tú špinavú prácu za niečo poriadne. Mal by byť mojím príkladom, no mne už je všetko jedno. Predrapila som sa až niekde dopredu, stále s vlnenou čapkou na hlave. Stále mám omrzliny po celej tvári..

Chrisa som už zazrela v rade. Vyzeral úžasne ako vždy, olivová pokožka sa mu leskla od potu a nervozity, strapaté tmavé vlasy si stále odhŕňal z čela, aj tak mu však padali späť do očí. Koľký, že to je? Dvadsiatipiati, prr. Pápá Chris, smer bufet. Nemala som pri sebe ani libru, takže som sa akurát mohla pozerať na ostatných ľudí ako pochlipkávajú cappuchino s dvojitou vrstvou šľahačky a smejú sa na trápnych vtipoch. Kedysi som to tiež robila, kedysi som mala na obyčajné cappuchino! "Pekná čiapka," uškrnula sa prsatá svetlovláska a zdupkala za ostatnými babami. Nahnevane som si ju rázne strhla z hlavy a nechala svoje už takmer po pás dlhé vlasy, aby sa mi rozliali na plecia. Následne som ešte pohodila hlavou aby som si otriasla snehové vločky, ktoré sa mi už začínali topiť vo vlasoch. Na chrbte som zacítila priamy pohľad a zvedavo sa otočila. To bola chyba. To nie je možné! Žeby ma sledoval? To neprichádza do úvahy! Otočila som sa na odchod, ale on už asi skôr pochopil, že sa pokúsim zdrhnúť a silno ma chytil za ruku.



Z pohľadu Harryho

Ťahal som ju bokom od toho ruchu až ku WCkám, kde asi jedine bolo teplo a ticho. Neviem čo som sa chystal povedať, alebo urobiť, no jednoducho som sa neovládol a jemne ju zdvihol zo zeme a uveznil v objatí. Neprotestovala, ale zmeravela. "Harry.....teda mám kopu otázok, no začnem od tej najmenej podstatnej, ok?" Usmial som sa. Aj mne v myšlienkach blúdilo plno otázok. "Ako si ma v tom dave poznal?" Nadvihol som jej hustý pramienok iskrivých jemných vlasov. "Keď toto niekto prehliadne, je slepý," zašepkal som jej jemne do ucha. Celá sa zachvela. Bola cítiť tou jej čistou levanduľovou vôňou, na ktorú som už skoro zabudol, no prekrýval ju zápach benzína. Mierne som sa odtiahol. "Ty voniaš benzínom?" Bral som to ako žart, no ona sa celá striasla a tvár jej pokryla červeň. "Už musím ísť, môj priateľ tu má kasting. Síce neviem čo tu robíš ty, ale už ma pusť Harry." Prudko som ju pustil z náručia a odvrátil sa. Pri slove priateľ mi po ramenách prešli zimomriavky. Žeby?! Pozrel som ku vchodu. Už tam nebola. Zase mi ujde a ja o nej nebudem mať celé mesiace čo i len informáciu, že žije. Čo sa to teraz s ňou deje? Viem, že v bare už nepracuje. Išiel som okolo a na jej poradovom čísle spieval nejaký chalan. Katherine mi povedala, že ju vyrazili, lebo nechodila do práce. Ach...Keď si spomeniem na náš rozchod....ona sa rozišla so mnou a ja som jej to nebral za zlé. V našom vzťahu som jej spôsoboval len samé problémy, zaslúži si lepšieho. No moje srdce si vyrvať z hrude nemôžem. Stále ju milujem. Teraz predchvíľou jej slabé osvetlenie padalo na prirodzene krásnu tvár, obsahujúcu minimum make- upu. Takéto dievčatá sú vždy najkrajšie. To som vravieval aj Zaynovi, keď si minulý rok vybudoval neúspešný vzťah s Perrie, ktorá mu šla len po peňaženke. Teraz to už je za ním a obkukáva iné "pekné terče :)". Z myšlienkového sveta ma vytrhlo spláchnutie záchodu a so zhuseným výrazom som smeroval ku pódiu. Melody som už nezazrel. Práve bol na rade strapatý chalan s olivovou pokožkou vo vypasovanom bielom tričku. Predstavil sa ako Chris, ktorého už nebaví práca v autoservise. Otrasný džob, veru... Začal tancovať a podal výborný výkon. Na konci som mu s úsmevom zatlieskal. Vyzeral byť v pohode, až kým pomaly neskĺzol z pódia a silno objal Melody. Vtedy som mal chuť niekoho zabiť. V kapucni mi bolo horúco, no bez nej by ma spoznala nejaká fanynka a buď by po a. omdlela, po b. začala jačať ako pominutá, c.rozbehla by sa ku mne a vrhla by sa mi okolo krku, alebo po d. je to ten lepší prípad a len by na mňa zízala s otvorenými ústami. Vzchop sa, Styles! Nebuď padavka a už na ňu pozri! Ako sa asi tvári? Ignoruje ma?

Počúval som svoj vnútorný hlas, ale radšej si sadol ku bufetu a nenápadne ich pozoroval. Šťastne sa usmievala a stále o niečom kecali, už pomaly pol hoďku. Ale za celý ten čas nepadla ani jedna pusa, ani nič podobné. Tak to priateľ myslela ako kamarát.



Z pohľadu Melody

Ži ako by to bolo poslednýkrát. Ži dnes, nie zajtra. Využi príležitosť. Toto mi našepkával vnútorný hlas vždy, keď som pozrela na Harryho. http://www.youtube.com/watch?v=-6gkdCqkxKI Bol neprehliadnuteľný. Ako jediný mal kapucňu stiahnutú až po uši. Keď pozriem na tie jeho nezbedné kučery, ktoré mu vykukujú von, spomeniem si ako som sa v nich prehrbávala a on spal s hlavou položenou na mojom bruchu. "Tak čo Mel? Počúvaš ma vôbec?!" Omámene som zazrela na Chrisa. "Tak asi nie, poď odveziem ťa domov...a žiadne námietky!" Schmatol ma pod pazuchu a ťahal k východu. "Chris. Chris! Ja tu...ešte ostanem. Zoznámila som sa s jedným fajn chalanom pri bare a vieš ako dlho som už nikoho nemala, takže..." "S kým?" prerušil ma a zamráčene si prezeral ľudí okolo baru. Je ako môj starší brat, neustále ma ochraňuje. Poprezerala som si ľudí okolo baru. Sedeli tam len samí opilci a Harolda mu predsa ukázať nemôžem! Strčila som do celkom pekného ryšavého chalana s vypracovaným telom, až sa zapotácal a doapdol na barovú stoličku. "S tamtým!" Ukázala som na obeť môjho nekalého činu. "Nevyzerá, že by sa už chystal strčiť do postele, je veľmi......hmm, sympatický! Tak pá Chris, neotáčaj sa!" Sypala som zo seba nezmyselné keci a pozerala na Chrisov chrbát až kým sa nestratil z dohľadu. Nastal môj čas...

"Harry, poď niekam inam. Poznám ťa už dosť dlho na to aby mi došlo, že pred tebou už dneska neujdem. Tak nech to máme čo najskôr za sebou!" S úškrnom na mňa hľadel. "Čo nech už máme za sebou? Neboj kráska, nechystám sa ťa znásilniť," zasmial sa a naklonil sa ku mne, "aj keď sa budem musieť riadne ovládať." Tento vtip mu z môjho pohľadu nevyšiel. Akurát spôsobil, že keby bola súťaž o aktuálne najčervenajucejšiu vec na svete, ani kečup by sa mi nevyrovnal. :D

Harry ma chytil za ruku a ťahal preč z toho hluného baru. "Kde ideme, Harry?" "Nevyzvedaj, v správnom čase sa to dozvieš." "Tak teraz sa naozaj obávam toho znásilnenia." Zasmiali sme sa na celú ulicu. Ako sme išli, začali mi mrznúť okraje uší a s červeným premrznutým nosom by ma určite prijali na novú verziu Snehulienky, kde by som predstavovala dokonalého trpaslíka. Ale tú trápnu pletenú čiapku si nedám! Pred ním nie! Kračali sme potichu pár kilometrov a ja som ako zhypnotyzovaná sledovala obláčiky dychu, vychádzajúce z mojich a Harryho úst. "Nie je ti zima?" spýtal sa ma, keď sa nám stretli pohľady. Jemne som prikývla a zadrkotala zubami. "Inokedy by som ti požičial bundu, ale v takomto počasí," zavrtel hlavou, "to by som zamrzol a na mojom mieste by stál veľký spievajúci nanuk s malinovou príchuťou." Zachichotala som sa. "Prečo s malinovou?" "Noo, ani neviem. Asi mi najviac chutí ten, s kúskami čokolády, značky Algida." Usmiala som sa sama pre seba.

"Tak kde ideme?" Dostala som ho. "Mal to byť park, ale keď je mojej princeznej zima, bude to nejaká útulná kaviarnička v Holmes Champel." Pri slove princeznej som zneistela. Robí si zo mňa prču, alebo to myslí vážne? Jeho tvár však bola maximálne pokojná. Harry ma chytil za ruku a viedol k svojmu autu na rozľahlom parkovisku.
 

1 person judged this article.

Comments

1 miki miki | 14. june 2012 at 7:41 | React

teším sa na ďaľšiu :))) je to suuuuper :D

2 Evush Evush | Email | Web | 14. june 2012 at 14:48 | React

[1]: aj ty si super, ďakujem ;))

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement