Another world 15. časť

1. june 2012 at 18:56 | *Evush* |  Another world

Another world


Takže, táto časť je len čisto chalanská- z pohľadu Louisa, dúfam, že to nevadí :)) A aby som nezabudla napadla ma nová story, ktorú začnem písať asi cez víkend a bude o One direction (prekvapko! :D), ale bude sa odohrávať v stredoveku. Hlavnú postavu už mám pravdepodobne vybratú, no koho by ste tam z 1D chceli?? Enjoy, guys!xx


-15. časť-


Z pohľadu Louisa


Akurát v tej najlepšej chvíli som vrazil do Cassie. "Louis? Čo tu zase robíš?! Mal si ísť už domov- do Londýna," jej hlas nepôsobil nahnevane- skôr unavene. Bez odpovede som ju vytiahol von a ťahal ulicou- až do parku. Nenamietala. "A ty čo- Cassie? Nechceš sa vrátiť domov?" opýtal som sa sediac vedľa nej na lavičke. "Ja neviem, mala som to v pláne, ale nejako to stále odkladám." "Chápem to, no čím skôr, tým lepšie,"......., "vybavím nám letenky na zajtra." Stisol som jej ruku a objal jej ramená. Pritúlila sa ku mne a ja som ju pomaly pobozkal do vlasov. Nemo som si premietol predchádzajúce dni.



"Niall? Ahoj....., zdá sa mi to divné, že sme sa tak dlho nevideli. Predtým sme spolu trávili skoro všetok voľný čas- koncerty, hotely, rôzne krajiny a tvoje Nando´s." "Loui? Zbláznil si sa? Prečo mi tu táraš hlúposti, akoby si dostal smrteľnú chorobu. Vráť sa do Londýna a všetko je vyriešené.." "Ja viem a vrátim sa už čoskoro, len čo dokončím girl misiu." "Tá Cassie ti preprogramovala mozog, však? Tak ako mne Ali. Daj si pozor, aby sa to neobrátilo proti tebe." (Výdych- Louis) "Dobre a odpovedz mi ešte na jedno, ako sa máš?" (Dlhá odmlka- Niall) "No, ide to. Liam, Zayn, Harry a Melody mi veľmi pomáhajú. Je to čím ďalej tým lepšie- skoro ako predtým, Liam ma zoznámil so skvelou kamarátkou, volá sa Victoria a je to kus dobrosrdečného citlivého človeka. Neublížila by ani muche a vie skvele počúvať. To si na nej najviac cením...." "Tak to som rád, Nialler. Zachvíľu sa vidíme v Londýne, I promise. Bye!" Položil som BlackBerry a úkosom sledoval Aliciu- naša dohoda. Telefón bol nahlas, číže všetko počula. Odvrátila sa aby som ju nevidel, jasné, že jej nebolo 2- krát do smiechu. Preliezol som k nej a zozadu ju priateľsky objal. Privinula sa ku mne a pritisli sme sa bližšie. Bola tak tesne na mne, až som cítil jej teplý dych na mojom krku. Pohladkal som ju po chrbte a ona sa o kúsok vzdialila. Pozerali sme si do očí a držali sa za ruky. Naraz sme sa k sebe pritisli a jemne sa obtreli o pery. Zaborila mi ruku do vlasov a začala ma silnejšie bozkávať. Po chvíli som sa pripojil a jazykom jej prešiel po dolnej pere. Vtom sa odtrhla a preľaknuto lapala po dychu. Tiež som sa zasekol v čase. Ja a ona? To by nenapadlo ani mňa samého. Alicia sa mihom oka dala do balenia a o necelú minútu stála vo dverách. Skamenel som a hľadel na ňu. "Louis, to sa nemalo stať. Ja už musím ísť." Rozbehla sa vonku a ja som utekal za ňou. "Počkaj, prosím. Zabudnime na to, ok? Chvíľková nepozornosť," zdalo sa mi to kruté takto povedať, ale čo iné mi ostávalo?, "máš peniaze na letenku?" Pomaly sa obrátila a jej výraz hovoril, že už nemá ani cent. Z vrecka som vytiahol peňaženku a dal jej 20 libier aj na jedlo na letisku. Smutne sa na mňa usmiala, perami naznačila "ďakujem" a odkráčala.



Následujúce ráno som sa ponáhľal za Cassie, dokonca bez raňajok- len aby som ju stihol, keď ešte bude kaviareň zavretá. A podarilo sa. Stála hore na balkóne, pozerala na mesto a pochlipkávala kakao. Zbadala ma a zakývali sme si. Zvrtla sa a ponáhľala sa mi otvoriť. "Hi, Louis. Potrebuješ niečo? Nepríde dneska Alicia?" Usmievala sa. "No, Alicia si zlomila ruku, keď sa pošmikla na kúpalisku a rodičia ju hneď vyslali domov, kde asi istý čas pobudne. Prišiel som, pretože sa potrebujem porozprávať. Nutne teraz," zvážnel som. "Och, pozdrav za mňa Ali a urob si pohodlie. Hneď som späť, len dám postaviť na kávu." Na sebe mala len tenkú nočnú košieľku s čipkami, ale pôsobila nesmierne rozkošne a sexi. Takže čo to hovorila? Mám si urobiť pohodlie? To už len v tejto starej ošarpanej kaviarni....radšej som sa prešmykol do miestnosti spred mesiaca, keď sme tu s Aliciou boli 1.- krát a mne padol pohľad na fotky a rôzne papiere a listy zasunuté takmer neviditeľne v kraji rímse kozuba. Tie veci z papiera sú kľúč k získaniu Cassie. Musím ich nájsť, musia tam ešte byť. Miestnosť bola otvorená, rýchlo som sa pršmykol dnu a preskúmal každý roh kozuba. Nikde nič. Poprezeral som všetky kúty izby, no nikde ani stopy po listoch a fotkách. Až vtedy som si všimol rám dverí, ako postupuje až ku malému nenápadnému koberčeku pri dverách. Toto je ono. Po koberčekom nebolo nič, ale zdola na koberci bolo lepiacou páskou prilepené to čo som hľadal. "Louis! Čo tu robíš? Ako sa opovažuješ hrabať im tu vo veciach!" kričala šeptom (no, asi to nie je veľmi pochopiteľné takže pozn. prek. hlasnejší šepot). "Cassie, všetko potom, teraz poď, rýchlo," vytiahol som ju von a zastal až o niekoľko metrov. "Tak pekne od začiatku.....ako si ma 1.- krát zaviedla do tej kaviarne, tak som si všimol isté papiere a na jednom stálo, že pani Carfieldová- Suzina mama, nevydržala psychyckú a fyzickú záťaž kladúcu sa na ňu a skonala pred štyrmi rokmi." Cassie mi vytrhla z ruky papier. "Toto si teraz hľadal?! Taký novinársky alebo neviem čí nezmysel aby vysvetlili náhle zmiznutie Suzinej mamy. Suzy nám hovorila pravdu, Louis," pozrela mi do očí, "toto je búda!" Pozrel som do diaľky. "Ešte tu niečo mám." Neochotne ku mne zdvihla hlavu. "Toto sú fotky z pohrebu," ukázal som jej ich. "A toto je oficiálna správa úmrtia z mestskej tlače. Prečítam ti ju: "Adriana Anne Carfieldová, príčina úmrtia- udusenie. Pani Carfieldovú našli mŕtvu v domčeku za kaviarňou, ktorú vlastnili a kde bývala spolu s dcérou a synom. Carfieldovú sa už nepodarilo zachrániť, požiar úspešne uhasili až o hodinu na to. Tvredenie dcéry, Suzanne Carfieldovej, "Odišla som s kamarátkami do New Yorku hľadať brigádu. S mamou sme mali pretým nezhody, ale nie vážne...ako v každej rodine. Rupert (syn pani Carfieldovej) bol v škole a keď uvidel ten požiar tak mi zavolal a ja som zavolala hasičov. Bohužiaľ prišli neskoro. Nepoznám nikoho s kým by mala mama nezhody, väčšinou s každým dobre vychádzala, preto netuším kto by mohol byť tvorca požiaru. Suzanne vypovedala bez štipky smútku a na pohrebe podľa svedkov nevyronila ani slzu. Svoje nesúcitné správanie nekomentovala." Cassie na mňa neveriacky pozrela. "To nie je možné! Cassie nemá brata, žiadny Rupert neexistuje!" "Cassie, možno ti Suzy nepovedala úplne.....všetko." "Al-ale my sme si hovorili vždy len pravdu! Prečo by mi klamala?!" Pokrčil som plecami a pritiahol si ju k sebe. "Chceš bývať u mňa?" spýtal som sa. Nechápavo na mňa pozrela, no po chvíli jej klesli kútiky. "Nie. Zaplatím si izbu v hoteli. Neber to osobne, prosím. Len potrebujem byť sama."



Z myšlienok ma vyrušila Cassie, už na letisku, kde sme čakali na lietadlo. "Už musíme ísť Loui, lebo zmeškáme Londýn," so smiechom mi zakývala letáčikmi pred nosom. Nejako sa to medzi nami nedostalo do iného štádia. Sme len dobrí kamaráti a ja som rád, že je to aspoň tak. S úškrnom som zobral svoj kufor a pozrel na Cassine dva kufre, cestovnú tašku a kabelku. "Ty si sa na jak dlho chystala....?" "Nooo to nie je podstatné," zachichotala sa. S namáhavou grimasou som svoju aj jej batožinu dotiahol až ku tým nudným kontrolám. Mladý policajt sa uškrnul pri pohľade na Cassie a "užíval" si flirtovanie s ňou. Neviem prečo, ale zahmkaním som na seba upozornil. Cass si zahryzla do pery aby sa nerozosmiala. V lietadle som si rýchlo obsadil miesto pri okne načo som vyfasoval nadurdený Cassin výraz venovaný komu inému než mne. Asi v polovičke cesty si položila hlavu na moje rameno a ospalo povedala: "Môže mi tvoje rameno nachvíľu poslúžiť ako vankúš? Celú noc som nespala." "A to už prečo?" "Keby si sa tak náhle dozvedel takúto správu vedel by si zaspať? Celú noc som premýšľala." "A ako tvoj odchod vzali Suzy a jej teta?" Zdvihla hlavu. "Možno ti budem pripadať ako zbabelec, ale ja som sa ospravedlnila na kŕče, rýchlo som sa zbalila a ušla zadným vchodom. Ale nemohla som si odpustiť list na rozlúčku a vysvetlenie." Pozrel som jej do očí. Akoby som v nich videl celý jej svet a všetky myšlienky, ktoré sa jej preplietali cez seba. Pobozkala ma na líce a jej pery ešte nachvíľu spočinuly na mojom líci. "Mám ťa nesmierne rada, Loui. Neviem čo by som bez teba robila dnes, zajtra, pozajtra. Si ako môj brat- akoby som ťa poznala odjakživa," zašepkala. Tieto tri vety ma nesmierne zaboleli a zároveň potešili.
 

2 people judged this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement