Another world 12. časť

19. may 2012 at 14:46 | *Evush* |  Another world

Another world


Tak a je tu dvanásta časť :) Pre mňa je to také magické číslo a ďakujem všetkým, ktorí si nájdu čas a čítajú moje "výplody fantázie" ;D Už dlhšie som mala v hlave nápad o vytvorení ďalšieho blogu (samozrejme keď sa Another world skončí- asi to nebude tak skoro pri mojom slimačom tempe, ale snažím sa ;) ) a na tom blogu bude viac stories, možno aj o 1D keď ma niečo napadne. Už veľa kecám takže posledné slová- good reading!


-12. časť-


Z pohľadu Cassie

"Prepáčte už idem!" zvolala som a s misami v rukách sa ponáhľala k manželskému páru. Cez obed je tu vždy plno. Pár metrov od stola ma zozadu prekvapil Louis, keď ma silno objal a pobozkal do vlasov. Meriam len 167 cm a už od štrnástich nerastiem. Nespravodlivý ten svet. "Ahoj, Cassie. Sorry, keď som ťa vyľakal, ale..... musíš si dať niekedy pauzu. Tak prečo nie teraz?" Pozrela som sa mu do očí a a ovisli mi kútiky úst. "Ja.... to nejde. Nemožem tu nechať Suzy a Anabel na pospas osudu, keď som im už sľúbila pomoc." "Ale prosím ťa, tráviš tu každú minútu len s prestávkami na raňajky a obed. Už ani nevečeriavaš a... čo ja?!" zvýšil hlas. Prišlo mi ho ľúto a na zlom sekundy som uvažovala, že zmením názor, ale pohľad na nevyspatú Suzy, ako pomáha starčekovi s ochrnutou časťou tela jesť, všetko zmenil. "Je mi to veľmi ľúto Loui, ale nie. Teraz nie," nevenovala som mu už ani pohľad a pokračovala v ceste k manželskému páru. Toto je teraz moj svet. Už tu aj spávam a občas túto variantu aj ľutujem, napríklad kvoli zanedbávaniu Louisa, ale vždy prejdem na iné myšlienky. Sem tam sa tu zjaví aj už človek z minulosti- Austin a snaží sa získať ma nas5. Na jeho otázky prečo? nemám priamu odpoveď. Proste preto. Aj tak som ho nikdy skutočne neľúbila... Otočila som sa ku dverám kde stál Louis, no už tam ostala len prázdna medzera. Zotrela som si miniatúrnu slzičku, ktorá mi prešla po tvári. Som k nemu krutá, zanedbávam ho, viem. V mojej hlave vždy, keď ma niekde pozve prebieha súboj anjela, ktorý je za a čertíka, ktorý je proti a je zakaždým silnejší.



Z pohľadu Louisa

"Je mi to veľmi ľúto Loui, ale nie. Teraz nie," tieto slová ma o5 ranili. Teraz nie, znamená v jej slovníku nikdy. Otočila sa už mi nevenovala ani pohľad. Skormútený som sa tíško vytrepal von a vybral sa prechádzka smer neznámy =>

Tá práca, pomoc- neviem to pomenovať je pre ňu celoživotnou drogou. Zničí si život tak ako Suzy, ktorá je už skor duchom ako človekom s búchajúcim srdcom. Občas sa mne samému moje myšlienky zdajú kruté, ale keď to zoberiem z inej strany- tí ľudia si samí zničili život a nemali by byť závislí na pomoci druhých. Chodí tam 70% bezdomovcov, ktorí majú podobné príbehy- opilosť a vyhodenie manželky z domu teda DISCARD, závislosť na drogách alebo hracích automatoch rovná sa DISCARD, stratenie práce, chvíľková záležitosť so zvodnou kolegyňou, odhalenie, odlúčenie od detí, skrat, DISCARD. Človeku sa stávajú len nevinné veci do ktorých sa následne zaborí od hlavy po paty. Toto bol moj pohľad na bezdomovcov. Cassie by so mnou určite nesúhlasila preto jej to ani nepoviem. Na koho sa mám obrátiť? Eleanor je stále moje dievča, ale je strašne zaneprázdnená nevidel som ju od príchodu do Washingtonu, kde som si predĺžil pobyt len kvoli nej, neznámemu dievčaťu, ktoré sa mi na prvý pohľad zapáčilo. Chalani sú tiež vyradení zo zoznamu, nevedeli by mi pomocť a pochopiť ženské city. Vytiahol som si iPhone a prechádzal čísla. Všetkých ktorých som len raz stretol- okrem bláznivých fanyniek mám uložených v kontaktoch. Vtom to prišlo osvietenie...... Melody! Mel je 99% kamoška, ktorá sa len tak rýchlo nevzdáva. Nemám ju síce v úmysle prebrať Harrymu, ale práve teraz ju potrebujem. Hneď som vytočil jej číslo, ale nezdvíhala. Na druhý pokus zdvihla po poslednom zvonení. "Ahoj, Mel. Tu je Louis a.... potrebujem tvoju pomoc. Nemohla by si zajtra priletieť nas5 do Washingtonu? Zaplatím ti letenku, všetko len prileť. Prosím je to naliehavé." Dlho bolo na druhej strane ticho. Asi je toho naraz veľa. "Hmmm Louis si v pohode? Preboha to nejde! Na svete je milión iných ľudí prečo práve ja? Naturally, že mi na tebe záleží, ale ja mám doučovanie, ktoré len tak stíham, Harryho, ktorého milujem a chcem s ním tráviť čo najviac času a najlepšiu priateľku Nicole, ktorú výdam raz za týždeň. Chápeš ma aspoň trošku?" "Of course. Chápem a až pridobre. (dlhý povzdych)."

"Louis, prepáč prosím ťa, nech je to čokoľvek. Vážim si, že si si vybral práve mňa, ale teraz nie, to nejde." Pobavila ma tá podobnosť s Cassie- teraz nie, to nejde. Skoro ako dvojičky. Zložil som a sadol si na lavičku.

Myslel som, že aspoň Melody to pochopí. Otočila sa mi chrbtom má dosť svojich problémov. Pozeral som do diaľky, keď si ku mne prisadla .......Alicia! "Preboha si to ty Alicia? Neverím vlastným očiam!" "Hej, hej som to ja. Asi som urobila chybu, keď som na seba upozornila. Ako sa má Niall? Nedalo sa to vydržať." Vycivene som na ňu hľadel. "Prečo sa ho rovno nespýtaš?" "Nechci vedieť dovod, Louis. Urobila som len to čo som musela. Moje rozhodnutie odlúčiť sa od neho mi tiež nie je bohvieako sympatické, ale nedalo sa zmeniť názor." Bola smutná, uplakaná, v očiach prevzalo rolu zúfalstvo. Tak ako ja.

Rozsvietilo sa mi v mozgu. "Ali! Ty si tá správna! Možme si navzájom robiť malé služby a ja ťa budem informovať o tom ako žije Niall, keď mi ty pomožeš dať do poriadku Cassie!" Schytil som ju za ruku. "Cassie? Kto je Cassie?" "To v tejto chvíli nie je podstatné." Uháňal som s ňou na parkovisko, kde stálo moje auto a v cieli už otváral dvere malého domčeka, ktorý som si na mesiac prenajal. Bolo tam určite pohodlnejšie, ako v hoteli a bolo to relatívne blízko pri kaviarni, kde odteraz žije Cassie. Veľakrát som ju sem chcel zobrať, ale ona ma zakaždým odmietala. Alicia mi musí pomocť! Sadli sme si na terasu, vybral som z mrazničky nanuky- keďže bol riadny hits a začal som od bodu A- balkónové zoznámenie až do teraz. Ali ma celý čas poslušne počúvala a snažila sa vžiť do mojich aj Cassinych pocitov. Už chápem prečo ju Nialler tak zbožňuje. Skončil som a pozrel jej do tváre. Premýšľala..... "Louis, nič nesľubujem, ale pokúsim sa nejako oblomiť Cassie. Vyzerá byť veľmi citlivá baba- ako porcelánová bábika." Prikývol som "Občas áno, to treba uznať. Teda dosť často." Chvíľku som sa odmlčal. "Si úžasná, Ali. Nevieš si predstaviť ako si tvoju pomoc cením. Žiadal som to najprv od Melody, ale je veľmi zaneprázdnená." Alicia zosmutnela. "Veľmi mi chýba. Asi už na mňa zabudla, ale pre mňa bude vždycky BFF...na niečo som zabudla. Nikdy moju prítomnosť neprezradíš pred chalanmi a Mel alebo ani pred Ell a Danielle. Rozumieš?" Nechápal som to, ale musel som to sľúbiť. Čo iné mi ostávalo? Ali som zaviedol do hosťovskej izby, čo ocenila, lebo vraj dneska pricestovala a nevybavila si nijaký nocľah. Asi sa ako kamoši dosť zblížime, keď si budeme takto pomáhať. Viac už nie. Hoci je Alicia krásna, inteligentná a empatická pre mňa je teraz Cassie tou naj. Dúfam, že sa mi podarí získať jej srdce.



Louisove pocity, viem že to spieva dievča- Demi, ale to teraz ignorujte. http://www.youtube.com/watch?v=1zfzka5VwRc ;))
 

1 person judged this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama